Zvyšok nechaj na mne (DOKONČENÉ)

Okrúhly stôl

Zatvoril dvere, kartu hodil na stôl, až sa skoro zošmykla dolu a jemne ma položil sadnúť si na posteľ. Až keď mal istotu, že pevne sedím, pustil ma a ostal kľačať predo mnou. Hlavu som mala stále sklonenú, pretože som sa za to veľmi hanbila. 

,,Takéto veci si mi mala povedať skôr.'' povedal tým typickým otcovským hlasom, ako keď dieťa niečo vyvedie, alebo zatají. Rukou si prešiel cez ofinu blond vlasov a znova zrak zameral mojim smerom. Nemala som chuť hádať sa, bolo mi ľúto, že musel vidieť moju najslabšiu stránku v živote. Strach. S rukami skosenými na stehnách, som sa ho prvýkrát potichu opýtala:

,,Nebudeš na mňa kričať, prečo máš takéto dievča? Mal by si si nájsť niekoho, kto ti nebude robiť problémy a ťahať ťa do nich.'' posadil sa vedľa mňa, až som mierne zacítila, ako sa povrch periny na posteli prepadol. 

,,Z problému nemá vznikať krik a nepochopenie, ak to nebolo spôsobené tvojou vinou.'' povedal ako skúsený psychológ. 

,,Čakala som, že ma znova urazíš.'' povedala som mierne sarkastickým hlasom, aj keď ani naň som veľmi nemala silu. Preto som použila celý dych na vyslovenie tejto vety. Silno sa nadýchol a hlavu držal rovno pred sebou hľadiac na koberec.

,,Lenže robiť si z niekoho srandu a ubližovať mu, sú dve úplne odlišné veci.'' práve ma prebral z môjho smutného tranzu, ktorý vystriedalo prekvapenie. Srandu? To všetko, čo mi hovoril, hovoril zo srandy? Nech sa na mňa nehnevá, ale ako môže niekto tak silnými urážkami vydávať formu srandy? 

,,Takže sranda pre teba bola, keď si hovoril, aká som detská a nemám vkus?'' celým nádychom som vyplytvala svoju silu. 

,,Chceš ma rozosmiať aj vo chvíli, kedy na to nemám silu?''  potrebovala som sa práve slovne brániť, aby som tak nenaznačovala svoju slabosť v tele.  Práve som si uvedomovala, že práve v tejto chvíli vedieme ten najrozumnejší  a najnormálnejší rozhovor. 

,,Je to rovnako moja forma obrany.'' povedal vetu, ktorá ma úplne zaskočila. Táto chvíľa sa práve stala dosť úprimnou na to, aby vzniklo naše čisté porozumenie voči tomu druhému. 

,,Obrany?'' zopakovala som, čím som mu dala najavo moju otázku. Prikývol a rovnako na to si dlaňami prešiel po páse nohavíc na stehnách. Natiahol sa po mobil k nočnému stolíku, ktorý mi po rozsvietený ukázal. V galérií svietila fotka nádhernej ženy so svetlými blond vlasmi a prenikajúcimi zelenými očami s úsmevom na rozdávanie. Chcela som už  povedať, že je to krásna žena, aj keď netuším, kto to je, ale prerušil ma.

,,To je moja mama. Emilie Marinette Agrestová.'' vtedy mi docvaklo, prečo tak spozornel, keď sa dopočul moje meno. Ako je možné, že som z fotky hneď nespoznala tú podobu? Bol v tvári celý po mame. Možno slzy, ktoré mi mierne stiekli pod očami mi zabraňovali poriadne zaostriť a uvedomiť si, že to je žena pána Agresta. Nikdy som takúto jej fotku nevidela, aj keď mi práve došlo, že mi slzy bránili v rozpoznaní osoby. Mobil sklonil a položil ho displejom na dol. 

,,Je krásna.'' usmial sa, pretože ho kompliment na jeho mamu potešil. Prvýkrát som ho videla usmiať sa. Bol tak podobný tomu jej. 

,,Si jej tak podobná.'' povedal s upretím zraku do mojich práve zvýraznených očí po slzách. Nechcela som sa ho dotknúť a spýtať sa ho v čom -  či v tom, že som príliš detinská, alebo mám nevhodný vkus či eleganciu. 

,,Máš rovnaký temperament ako ona. Držíš si svoju hrdosť a sebavedomie.'' pousmial sa nad tou myšlienkou. Mierne vypustil výdych smiechu, ktorým sa pozrel na koberec. Posunula som sa k nemu bližšie, pretože sedel ďalej odo mňa. 

,,Nechcem nijak zasahovať do minulosti, ale,-'' naznačil svoj rešpekt voči otázke, ktorú mi pokladal. Možno na tom niečo pravdy aj bude, že z nepriateľov sa môžu stať priatelia v nebezpečnej situácií, alebo keď vidíte slabosť toho druhého. 

,,Bol to môj bývalý priateľ, ktorý je mnou trochu posadnutý, pretože som bola prvé dievča, ktoré sa s ním rozišlo a odmietla ho znova vrátiť sa ku mne.'' nadvihol s prekvapením obočie.

,,Trochu?'' chcel s miernym znížením obočia naznačiť jeho otázku. 

,,Takéto veci, by si si nemala nechávať pre seba. Muž sa nesmie dotknúť ženy, ak to sama nechce. '' podotkol svoju odpoveď, ktorá ma úplne uchvátila vzhľadom na fakt, že doteraz som si nemyslela, že by v sebe kúsok takéhoto vzoru správania vôbec mal. 

,,Kto ťa to naučil?'' aj keď som odpoveď tušila, chcela som ju počuť z jeho úst. 

,,Mama.'' povedal s úsmevom, no cítila som v tom zlomový bod. Akonáhle videl, že som pootvorila ústa k otázke, došlo mu, čo sa chcem opýtať, preto mi to nerobil ťažšie a odpovedal na moju nevyslovenú otázku.

,,Autonehoda. Mal som trinásť.'' nechcela som sa v tom viac rýpať, a preto som sa zdokonalila s touto odpoveďou.  Práve tento moment som pripisovala k môjmu najbezpečnejšiemu, aký som kedy mohla zažiť vlastným pričinením. Teraz som trošku prebehla z témy.

,,Bavil si sa na gala večere? nevedela som ťa nájsť, tak som išla do izby.'' otočil sa telom smerom ku mne.

,,Nudil som sa, a navyše som ťa nevedel nájsť, tak som ťa išiel hľadať.'' povedal s úprimným hlasom, preto som mohla veriť jeho pravdivej verzii. 

,,Nebudem ťa už nútiť nosiť šaty.'' povedal zľahka. Prikývla som a usmiala sa na neho. Navrhol pre mňa dôvod, ktorý ma vôbec nelákal odmietnuť, pretože som z tohto prístupu začínala byť unavená.

,,Začneme teda od začiatku?'' podal mi priateľsky ruku, s ktorou čakal na tú moju. Vo chvíli, kedy som mu ju podala, sme si vzájomne pozreli do oči a zoznámili sa. Tak ako sa má. Uvedomovali sme si, že naše prvé zoznámenie teda nebolo vôbec slušné a preto sme sa to rozhodli napraviť. 

,,Ahoj, som Adrien Agrest.'' povedal s úsmevom. 

,,Marinette Dupain-Cheng. Teší ma.''  potriasli sme si rukou. Nadýchla som sa v lícach a vzduch vypustila ako balón. Cítila som, ako ma šaty mierne zvierajú.

,,Tak teda idem sa prezliecť do pyžama. Cítim sa v tých šatách ako balón.'' mierne som znížila svoju osobu o pár centimetrov, keď som si vyzula topánky, a prstami pomasírovala ubolené časti. On už iba dodal kompliment, ktorý som zatiaľ nikdy od nikoho, okrem mojich rodičov nepočula.

,,Máš krásnu postavu.'' povedal a zrazu si aj on začal klásť sako na posteľ.