Zvyšok nechaj na mne (DOKONČENÉ)

Rovný k rovnému si sadá

Po schodoch som kráčala sama a snažiac sa jednou rukou držať si šaty od nôh, aby som nezakopla. Boli celkom dlhé. Po pár sekundách som zacítila iba to, že mi niekto stúpol zozadu na šaty a nechcel ich pustiť. Otočila som sa s hnevom v tvári v domnienke, že to bude Adrien, to mi však ale hlava pracovala skôr ako výsledky. Preto mi nenapadla otázka, prečo by si trúfol špiniť a ničiť výtvor šiat vlastného otca, ktorého rešpektuje. Výraz človek za mnou ma zaskočil. 

,,Nathaniel?'' opýtala som sa a hľadela zároveň do tváre človeka, z ktorého ma mrazilo na celej koži, aj keď bolo v hale vyhriate dosť. 

,,Už som sa bál, že si zabudla.'' oznámil povýšenecky. Vie sa tu vôbec niekto okrem služobníctva správať na úrovni? 

,,Pusti mi tie šaty, sú príliš drahé.'' povedala som v domnienke, že by tak spravil. 

,,Prečo by som mal? Nie sú moje, navyše ti pekne zvýrazňujú tvoju útlu postavu.'' hlavu naklonil bokom, aby sa mi pozrel na časť holej nohy, ktorá mi vytŕčala s pod šiat. To, čo ma v tomto momente zaujímalo bolo, ako sa sem dostal s takej diaľky. Vždy mal dosť problémovú osobu, ale žeby zašiel až tak ďaleko? 

,,Načo si tu?'' spýtala som sa a snažila sa rovnako jemne potiahnuť šaty, ktoré mi držal pod topánkou. Bála som sa potiahnuť viac, aby to nenatrhlo jemnú látku. Už tak som mala stres na mále.  Jeho reflexy boli aj tak vždy rýchlejšie ako tie moje. Práve preto skôr, ako som si uvedomila, že upustil topánku z pod šiat ma potiahol za lakeť k nemu. Nasilu ma ťahal k bočnému vchodu, kde sa teraz zdržiavalo vážne málo ľudí na to, aby tam práve niekto bol. Navyše bola akcia, preto bolo všetko vyľudnené. Snažila som sa rukou krútiť, aby ma pustil.

,,Stále si myslíš, že si silnejšia ako ja? Nebuď smiešna.'' tento egoizmus ma strašil. Navyše ma už ruka bolela, pretože mi ju príliš silno stláčal. Tep sa mi začal zvyšovať a srdce mi začalo búšiť od strachu. Rukou ma odtlačil od seba, až som narazila do steny za mnou. Ako sa ku mne hlavou priblížil a dýchal mi na krk, som hlavu svojrázne otočila do boku, aby som sa mu nemusela dívať do očí. 

,,Vypadni odo mňa.'' precedila som pomedzi zuby to jediné, čo mi ešte nedokázalo zlomiť hlas. Ruku si oprel nad moju hlavu.

,,Hádam nebudeš zlé dievča. Prešiel som kvôli tebe takú diaľku a ty si to nevážiš.'' povedal jemným hlasom, akoby sa chcel hrať na romantika. Začínalo sa mi ťažšie dýchať, pretože som cítila, ako sa mi zmenšuje priestor na slobodnú vôľu. Ruku si položil na môj bok a hladil ma. 

,,Už som ani nedúfal, že by si si niekedy obliekla šaty. Prekvapila si ma a vzrušila zároveň.''  pozrel si ma odspodu hore. Hlavu som tlačila k stene ako sa mi len dalo, pretože sa stále ku mne približoval. Jeho dych bol znova cítiť po mentole ako vždy. Hnusil sa mi ten pach až ma mierne nadrapovalo, keď som si spomínala na to, čo malo ostať už navždy zakopané pod zemou. 

,,Nevieš ako sa máš správať k žene?'' obaja sme sa otočili za hlasom. V čiernom smokingu, v akom som doteraz veľmi ani nevnímala, stál s nahustenými vlasmi Adrien. Cítila som sa trápne, pretože som si uvedomovala, že som v živote zatiaľ stretla len divných chalanov, avšak on mal aspoň ten rešpekt, že sa ma nikdy proti vôli nedotkol. Chcela som skryť svoju neprestajne sa klepajúcu ruku, ktorú ako som skôr stihla schovať za seba, si Adrien všimol. Hlavu som sklonila vo chvíli, ako sa Nathaniel pustil smerom odo mňa k nemu. Poprezeral si ho rovnako ako mňa. 

,,Takže máš slabosť na vysokých a chudých krásavcov ako vidím.'' konštatovanie bolo cielené mojim smerom. Všimla som si kútikom oka, ako Adrien skryvil obočie a rukami si uhladene prešiel po látke vrchnej časti smokingu. 

,,Si v poriadku Barbara?'' spýtal sa mojim smerom zo zacieleným zrakom. Nathaniel sa zasmial a dal si ruky do vreciek. 

,,To mi chcete povedať, že ani nevie tvoje ozajstné meno?'' začal sa hlasno smiať. Adrien ostal prekvapený a ja som nemala silu hlavu viac dvíhať hore. Práve som iba rozmýšľala nad tým, ako som vo svojej izbe a schovaná pod dekou. 

,,Marinette, stala sa s teba notorická klamárka, blahoželám. Predsa len si niečo odo mňa pochytila.''  

,,Marinette?'' potichu a pre seba sa opýtal Adrien. Otázkou len ostalo, prečo bol z môjho mena tak prekvapený. 

,,Áno, Marinette.'' odpovedal sakrasticky Nathaniel, ktorý sa so smiechom priblížil k Adrienovi. Ten stál zatiaľ rovno a nič nerobil. Bol uhladený a stál rovno ako cínový vojačik. Avšak to, čo ostalo prekvapením pre mňa a aj Nathaniela podľa toho, ako sa zatváril, bolo, že Adrien ho chytil za golier jeho mikiny. 

,,To, čo vyslovím, práve nepatrí do úst getlemena, ale, ak sa jej ešte raz dotkneš proti jej vôli, ver mi, že poznám veľa spôsobov, ako ti zničiť život. Takže ma radšej neprovokuj.'' povedal výhružným tónom, ktorého melódiu držal na jednej latke. No rešpekt z toho vychádzal veľký. 

,,Je mi jedno, koho si syn, alebo brat, dotkni sa jej ešte raz a až s mojim menom spoznáš ozajstné peklo.'' zopakoval znova podobnú výhružku, ktorá mala Nathaniela presvedčiť o jeho stiahnutí sa preč. Nahnevane sa na mňa pozrel. 

,,Nepozeraj sa na ňu, ja som tvoj súper.'' povedal chladným tónom, z ktorého išiel mráz v celej hale. Súper? Precvaklo mi to slovo v hlave. No silu konštatovať si a spájať si s tým, ako to myslel, som nemala. Keďže bol Nathaniel pri Adrienovi a mal ísť smerom cezo mňa von, nezabudol sa poistiť a do chvíle, kedy cezo mňa neprešiel tak, že Adrien stál predo mnou, ho držal za golier. Až potom ho pustil zo slovami.

,,Vráť sa a karty sa obrátia proti tebe.'' povedal už miernejším hlasom, no Nathaniel mojim smerom zazrel.

,,Ak si mi nerozumel, môžem ti to povedať aj v inom jazyku, ak mu vôbec budeš rozumieť.'' povedal slová, ktoré sa ho mali plne dotknúť v porovnávaní síl inteligencie. 

,,Aj tak je rovnaký ako ja, Marinette.'' povedal s krokmi, ktorými vychádzal von. Na takéto slová som si síce dávala pozor, no nemohla som s nimi súhlasiť, pretože v tomto smere boli úplne odlišný, až som sa nad týmto zamyslením, skoro skosila k zemi. Uvedomujem si, že som mala zosilnieť, ale jediné, v čom sa mi to podarilo bolo iba po psychickej stránke. Adrien si kľudným hlasom vydýchol a otočil sa mojim smerom. Nemala som chuť hľadieť na neho, ani na nič iné. Stále som stála opretá o stenu, pretože som bola ešte v tranze strachu, ktorý ma zvíjal aj v bruchu. Adrien chcel aj niečo povedať, ale iba vydýchol teplý vzduch z úst. Podišiel ku mne z boku, nahol sa a rukami ma chytil pod chrbtom a stehnami tak, aby šaty zakrývali celú moju pokožku. Hlavu som mala mierne sklonenú. Práve som aj mala chuť natlačiť sa k nemu a objať ho, aby viem, aké je to cítiť blízkosť osoby, ktorá ti neublíži, no protest vôle mi to nedovoľoval. Ruky som mala pri sebe, aby mi nepadali smerom dolu, ako ma niesol do izby. Pri dverách si vytiahol kartu z nohavíc, jednou nohou si ma podoprel a rukou otvoril na zámok dvere.