Zvyšok nechaj na mne (DOKONČENÉ)

Slušnosť nadovšetko

Neviem, či byť sklamaná zo seba, alebo s tých, čo vymysleli tento detinský nápad. Ktorý dospelý by toto odsúhlasil? Vravela som si celú krátku cestu domov. Moji rodičia práve oplývali dojmom, akoby sa im splnil sen a ja som vyplývala dojmom, akoby umieram. Nevravím, že nie som pripravená na vzťah, ale vynútený je taký, čo môže existovať iba v príbehoch. Tak prečo sa to stalo práve mne? Aktuálne som mala pocit, akoby mi rodičia nevenovali žiadnu pozornosť, pretože si nevšimli ani moju utrápenú dušu, ktorá smerovala do izby. Neviem, či už môžem kričať, plakať, ale viem, že vyvliecť sa s toho nemôžem. Akoby som vyzerala? Chcem si nechať kvapku svojej dôstojnosti na tento život, ktorým sa budem nechávať sprevádzať takým egocentrickým chalanom, ktorý nemá štipku empatie. Ruky som mala vyvážené na posteli, cez čo mi ešte trčali smerom von. Mobil mi zacinkal od správy, avšak nemala som najmenšiu chuť ho otvárať. Práve som bola pod nulou mojej energie. Len tak som ležala a rozmýšľala som, ako dlho to budem musieť trpieť. Teraz by sa mi vážne hodilo nejaké dvojča, ktoré by bolo mojím presným opakom a bolo zaláskované až po uši do toho chalana. Avšak byť dobrou sestrou, dúfala by som aspoň, že by bola mojou drsnejšou odozvou, aby ho zvládla viacej ako ja. A kto vie. Takéto veci robia divy. Kto vie, čo zo mňa zostane, keď bude po všetkom. Či si prejdem nejakou zmenou, vážne netuším, no dúfam, že nebude príliš veľká, pretože nenávidím zmeny. Mobil mi však nedal pokoja, pretože moje výčitky, ak je to niečo dôležité nepoľavia na stráži nikdy. S hlavou sklopenou som naťukala pin kód a pohľad zodvihla až vtedy, keď bola moja obrazovka aktuálne zapnutá.

Žiadosť o priateľstvo od Adriena Agresta.

Niekto si zo mňa robí žarty? Toto nie je nič, na čo by som mala plýtvať energiu. Moja myseľ bola oslobodená od štipky sebadôvery, pretože aj keď som nechcela, musela som to rozkliknúť, pretože si viem už teraz predstaviť tie jeho komentáre k môjmu správaniu. Aj keď je to vážne lákavá ponuka ignorovať ho najviac ako dokážem.

Prijať

Okamžite na mňa vybafla jeho vystužená správa. Vedela som to. Aká povaha zvonka, taká už navždy. Aj ten postoj písania bol rovnaký ako jeho osoba sama.

Adrien Agrest: zajtra ráno o šiestej u mňa. Nemeškaj!

Robí si zo mňa žarty? O šiestej ráno? A to mám kvôli tomuto stvoreniu vstávať tak skoro? Pomiatol sa? Nemá štipku sebazáchovy? Išla som sa tam rozkrájať od hnevu. Nebyť môjho váženia si telefónu, už by bol hodený na zemi. Hlavou som sa otočila k stene a hľadela na ňu. Kým som sa stihla ponoriť do svojich prvotných depresívnych myšlienok, dvere od izby sa otvorili.
,,Marinette, môžem na chvíľku?" Jemným hlasom sa ozvala mama. Keď už mala tú štipku zradcovstva, prečo by som ti mala kázať odísť, keď to aj tak asi neurobíš. Moje myšlienky boli vážne na bode mrazu. No aj tak budem slušná a posadím sa akonáhle si ku mne prisadne.
,,Tak, aký je?" Myslela som, že vyvrhnem aj to nič, čo som nemala. Vážne sa prišla baviť o tom namysleneckom dieťati? Rýchlo som vydýchla a ukľudnila sa.
,,Je-" keby ti mám povedať pravdu, asi by si sa zhrozila nad mojím slovníkom. Práve preto som sa stopla.
,,- je naozaj pekný." To jediné, čo som vedela vyprodukovať, keďže klamať o tom, aký naozaj je, už vážne pre dnešok nedokážem.
,,Úplný fešák. Hodíte sa k sebe." Skoro ma naplo. Prečo mi to robí horšie? Jemne som pteglgla skazenosť a usmiala som sa.
,,To je to tak očividné?" Nechcela som urážať moju mamu, ale vážne má v tomto smere nepoznala. Nikdy by som sa nedala ani len do reči s takýmto zdrojom skazenosti. Keď som si vybavila jeho tvár, cuklo mi jedno oko.
,,Mami, som už unavená. Dnešok bol plný prekvapení." Na oko som nahodila posledný zdroj úsmevu, čo som mala. Pritakala.
,,Pravda, musíš sa vyspať do krásy, kým budeš znova s ním." Jemne som sa zatackala. Keď vyšla von, úplne som padla na vankúš. Chytila som ho a hodila na svoju tvár. Nechala som ho tam, aby schladil moje nervy.