Zvyšok nechaj na mne (DOKONČENÉ)

Centrum tvojho záujmu

Bola som čoraz viac nervóznejšia, keď som blúdila medzi toľkými ľuďmi od miesta, ktoré ako jediné poznám. V rýchlosti som si stiahla aplikáciu mapy a vyhľadala si všetko potrebné na samostatné zvládnutie. Nebola som ešte pripravená byť v takom meste sama, ale každému sa raz naskytne niečo, čo mu nejde do karát. Chvíľku mi trvalo, kým mi došlo, že moja mapa znázorňovala cestu autom, preto sa moja šípka ani nehýbala. To len dokazovalo moje schopnosti orientovať sa rovnako ako moja mama. Preto musel ísť všade s nami otec, kde sme to nepoznali. Vyzerala som síce divne, ale nemala som na výber. Po Taliansky neviem a angličtinu tiež veľmi uspokojivo neovládam. Hlavne ak mám vety transformovať do rôznych časov. Raz som sa takto dostala k zámku, ktorý bol niekoľko rokov vyhorený a prázdny. Všetko okolo mňa bolo krásne. Celé námestie bralo dych s toľkých úžasných miest. Celkom pilne som ignorovala pocit, s kým tu som. Musel zúriť ak je už na izbe, kde je prázdno. Nech si zhltne svoj nápad aj s navijákom. Ja nie som pes, čo počúva na slovo niekoho tak arogantného. Chvíľku som sa prechádzala po námestí a jedla trdelníkovú zmrzlinu, ktorá mi ochladzovala telo. Peniaze mi nerobili až taký problém, keďže si od mala ukladám čiastky na môj účet. Tým pádom, mám celkom vhodné prostriedky aby som tu rozprestrela krídla. Najprv som však chcela zájsť do kníhkupectva. Našťastie centrum nikdy v takýchto otázkach nesklame, a preto som nepotrebovala mapu. Aspoň pozdraviť som sa vedela, čo som tajne započula od Agresta v hale hotela. Prechádzala som poličky a hľadala vyobrazenú tému na vysiacich štítkoch. Viem že tu majú aj francúzske knihy, takže som bola celkom rada, že sa tým nemusím zaoberať doma. Ak by to tam nemali, teraz mám šancu ušetriť na internetovom dovoze, ktorý by možno trvalo dlhšie ako tu, kde si to zoberiem do ruky a zaplatím. Kľačala som pri knihách a prstom si posúvala ruku podľa názvov kníh.
,,Waw," pozrela som sa za zdrojom hlasu, keďže ma to zaujalo. Malé dievčatko držalo mame sukňu a dívalo sa na mňa. Asi ju zrejme uchvátili moje ružové šaty, ktoré na mňa Agrest násilne dostal. Zakývala som jej, usmiala sa a ďalej hľadala knihy. Bola som vďačná za to dievčatko, pretože ak by je to nejaký chlap, asi by som inak vyznievala ako aj produkovala iný stres.

,,Smettila di scappare da me. Sono stanco di fare lo scemo qui a cercarti."
(Prestaň už konečne odo mňa utekať. Nebaví ma hrať tu blbca, ktorý ta hľadá.) Cedil pomedzi zuby mne dosť známy hlas, ktorému som vďaka bohu vôbec nerozumela, preto ma nemohol vytočiť. Viem však aj bez toho, že to nebol žiadny kompliment.

,,Baka, kashikoku asobu no o yame nasai."
(Ty idiot, prestaň sa hrať na múdreho.) Usmiala som sa na neho cez všetky tie pohľady druhých ľudí, ktorý by si môj tón mohli vynaložiť inak. Bolo vidieť ako ho štve, že mi nerozumie, keďže mlčal. Nie si jediný, kto vie inak ako po francúzsky. Veď mám rodičov z dvoch rôznych štátov. Pomyslela som si. Knihu som našťastie držala, a tak mi nemohol zhatiť môj plán. Prešla som cez neho, keď ma chytil za zápästie. Už znova. Raz tam hádam bude aj modrina, keďže to je jediné miesto, za ktoré ma vždy chytá. S falošným úsmevom som sa na neho otočila.
,,Pusti ma, inak ti tu ruku už zlomím ak ma za ňu ešte raz takto chytíš." Pritiahol si ma blizsie.
,,Na to by si potrebovala inakšiu silu, ako mravčiu." Ak chce poznať pravú silu japonskej polovičnej krvi, nech ma provokuje a na večernom gale pôjde v sadre. Tá predstava ma konejšila. Vytrhla som mu ruku a išla k pokladni.
,,Poďme teda zmerať aj tvoju myšiu silu." Predavač mi naskenoval knihu. Kým som si prečítala cenu na digitálke, chytil ma za pás.
,,Čo to-," hlavu mi natlačili k môjmu plecu jemne ako mačka. Keď som sa poobzerala naokolo, nič zvláštne som nevidela a preto som ho odcvrnkla čo najďalej odo mňa mojim postrčením ho bokom. Keď sa nik nedíva, nepchaj sa ku mne a nekaz moju náladu tvojim narcizmom egoistickej sebalásky. Ruky si dal do vrecka a čakal, kým sa k nemu napojím, avšak obišla som ho. Znovu ma však dobehol a moju voľnú ruku chytil do dlane.
,,Prestaň už." Usmial sa na mňa.
,,Prestaň byť arogantný a premyslím to. "Oplývala som podobným výrazom. Keby ho tak teraz zahltili fanúšikovia, bolo by to aspoň na osoh a pre moju dobrú vôľu. Pomyslela som si.