Zvyšok nechaj na mne (DOKONČENÉ)

Dôvera v prvotný dojem

Nevravím, že škola prebehla rýchlo, ale určite rýchlejšie a zaujímavejšie, než moje prvotné očakávania. Na Alyi som si hneď povšimla, ako zahodila svoju unudenú tvár za nadšenú, keďže sme sa chystali ísť podľa mňa odsúhlasenej cukrárne. Adriena som dlhší čas nevidela a nijak pádne mi to nevadilo. Bolo mi síce povedané, nech ho čakám pri limuzíne, avšak nie som jeho slúžka, ktoré má doma x. Alya sa chvíľu obzerala do boku, akoby na niekoho čakala. Hlavou som sa pred ňu predsunula a nadvihnutým obočím sa pýtala neverbálnu otázku.

,,Rozmýšľam, kde sa zašil tvoj priateľ.'' nálada mi rýchlo poklesla ako hojdací koník. Videla to a rýchlo sa napravila.

,,Len kvôli tomu, aby ťa nevidel utekať pred ním. Poď, máme šancu.'' hovorila to, akoby sa chystáme spáchať zločin. Síce ma to pobavilo, ale opravila som ju na pravú métu.

,,Kvôli nemu utekať nemusíme. Keď tak mi zavolá, ak by sa bál.'' po tejto vete som si automaticky zakusla do jazyka a dúfala, že mi to aspoň na okamih uverí.  Už len on by sa o niekoho ako ja bál. A ja rovnež v opačnom zmysle. Ale na druhej strane ma teší, ako sa bude asi tváriť, keď tu nebudem. Viem si predstaviť jeho mnoho podôb. No výslednú sa asi dozviem. Mierne som sa uškrnula a už ma Alya ťahala smerom preč od školy. Nijak som sa netrápila, že ho nechám samého, pretože ako vidím, spoločnosť druhých si nadmieru užíva.  A bodaj by nie, keď sa mu dievčatá plazia okolo kolien, pritom nemá nič, čím by dôkladne zaujal. 

,,Kde bývate?'' načala normálnu časovú otázku Alya, kým som ja hromadila ktuté informácie o tom manipulátorovi.

,,Nad pekárňou. Rodičia sú pekári.'' Alya sa pozastavila a ruku predsunula pred môj hrudník.

,,Nevrav. Tak to tam budem chodiť pravidelne, pretože ja milujem sladké. '' potešila ma jej reakcia, pretože zvyčajne nad takouto vecou nie je nik zaujatý viac, ako by mal byť. 

,,Čo keby niekedy u teba prespím?'' bola som rada za to, aká akčná sa javí, pretože takúto kamarátku som si vždy želala. Ktorá ma bude podporovať, aj keď moja životná baterka bude pod nulou. 

,,To je len dobrý nápad. '' zrazu si zapla mobil a niečo doň naťukala.  Po chvíli ho otočila mojim smerom. Mohla som vidieť, ako si poznačila prespávačku u mňa, pričom nezabudla doplniť poznámku, doniesť veľa sladkého.''  nevravím, že nemám rada sladké, ale radšej mám slané, ale ani sladkého veľa neuškodí. Ak mám teda vhodne zostavený žalúdok na ten deň. 

,,Nemusíš nosiť nič, však sme pekáreň, je to naša starosť zásobovať sa.'' zasmiala som sa nad jej prekvapeným výrazom.

,,Aj tak ale niečo donesiem. Ale ešte niečo.'' hlavu som mierne zaklonila. 

,,Kedy máš narodeniny?'' som rada, že sa pýta, pretože hovoriť dopredu sama o sebe je nuda a navyše to je len egoizmus. 

,,Pätnásteho júna. A ty?'' nedalo mi sa slušne neopýtať, pretože by bolo vážne nevhodné, keby má narodeniny a ja sa to dozviem len v ten deň. Viete si predstaviť, ako by som panikárila, že nemám darček? Potom by som sa len istotne obviňovala, že som ako kamarátka zlyhala. 

,,Šestnásteho júla. Nie sme si tak ďaleko.'' vytiahla široký úsmev a zapísala si to cestou do mobilu. Akurát, keď zastala a ja som si až vtedy všimla cukráreň, pretože som celú pozornosť ako kamarátka venovala jej zapamätaniu si informácií. Pre mňa sú vážne cenné.  Cukráreň Elisse.  Názov bol viac než lákavý, hlavne keď okolo neho boli červeno biele farby.  Vošli sme dnu a sadli na miesto, ktoré bolo práve voľné.  Musela to byť nie len taká cukráreň, keď k nám hneď zaraz prišla obsluha. To sa väčšinou ťažko verí, ale touto hodinou to bolo skutočnosťou. Mierne som na Alyu pozrela prekvapeným tónom, pričom aj ona mi vymenila pyšný úsmev, pretože určite vedela ako to tu chodí, a preto sme práve tu.