.ꪀꫀꪜꫀ𝘳 ᗴᑎOᑌᘜᕼ

15.

☁︎ "mhm. nedotýkaj sa jej." zamrmlal a pustil seobinovú ruku. "hlupák." povedala som a yoongi sa pozrel do mojich očí. ☁︎

keď skončila škola rozhodla som sa ísť domov ale v diaľke som zahliadla jimina čakajúceho na mna pri bráne. bežala som za ním a objala ho. usmiala som sa a on mi úsmev opätoval. keď som sa s nim rozprávala zacítila som ako ma niekto drgol popri chôdze. "hej?!" otočila som sa a min sa pozrel na mňa. "huh?" odpovedal akoby sa ho to netýkalo "pod y/n pojdeme domov." jimin mi chytil ruku a spolu sme išli tichou a dlhou cestou až domov.
vošla som do svojej oplubenej čajovne a všimla si tehwu za pultom. "tehwa?" ona hneď zareagovala a usmiala sa. "pracujem tu." povedala bez toho aby sa na mňa pozrela a ja som si zatiaľ objednala zelený čaj. "čakáš na niekoho?" spýtala sa ma a ja som jej šťastne prikývla na súhlas. sadla som si a asi po 7 minútach konečne prišiel. "ahoj!" zakričala som naňho aby ma našiel. usmiala som sa naňho a začala sa s nim rozprávať. "y/n?" opýtala sa ma tehwa. "ano?" "Prečo sa rozprávaš sama zo sebou?" podozrivo na mňa pozrela a ja som sa otočila smerom kde sedel jimin ale on tam znova nebol. iba som sa na nu trápne usmiala a zaplatila.
Ked som prišla k nemu domov už spal čiže som si ľahla tiež a zaspala čo najrýchlejšie.

~

"y/n!" oslovila ma tehwa. "hm?" "poďme spolu na obed." "um dobre." odpovedala som jej a spolu sme išli do jedálne. sadli sme si s jedlom za stôl. tehwa si sadla oproti mne a pozrela sa na mňa. "huh?" spýtala som sa jej. "poslednou dobou sa správaš čudne." povedala. "č-čudne?" "no často sa rozprávaš sama zo sebou a tak." "jaaj, ale ja sa nerozprávam zo sebou. to jimin len vždy odíde keď ho niekomu chcem predstaviť." dopovedala som a usmiala sa na ňu.
odkladala som si veci do skrinky a v tom som znova započula ten hnusný hlas seobina. "hej!" skríkol po mne ale ja som nereagovala. zavrela som skrinku a chcela odísť preč ale chytil ma za ruku. "rozprávam sa s tebou." povedal a usmial sa. "si horší ako tŕň v zadku." usmiala som sa naňho naspať a šľapla mu na nohu. chcela som odísť ale znovu ma chytil za ruku. "hej!" otočila som sa a rukou mu dala facku. keď som sa išla hrdo naňho pozrieť zistila som že to seobin nebol. "o moj bože, ha ha!" seobin sa začal smiať. "ty počúvaj, Min, šťastie na teba padá jedna radosť." dopovedal. Min mi pustil ruku a odišiel. chcela som ísť za nim ale spomenula som si že máme telesnú a ešte nie som prezlečená.
sedela som v šatniach s ostatnými dievčatami v našej triede. neznášam tuto časť dňa, alebo skôr tento predmet. započula som píšťalku, čo znamenalo že máme ísť na nástup. dneska bol na zozname basketbal. vážne, milujem. kedže máme telesnú s chalanmi, tieto veci sa hrajú ťažko. ale aj tak sme sa nakoniec rozdelili do tímov. nie som športový typ čiže som tam iba stála a snažila sa prestať existovať. z ničoho nič sa ale lopta objavila v mojich rukách a všetci chalani z druhého tímu sa začali bribližovať ku mne. zľakla som sa tak som sa skrčila a obímula loptu. a v tom prišiel Min a postavil sa tak aby mi niekto z tých chalanov neublížil pretože boli fakt vysoky oproti mne a drzala som niečo čo chceli. "bež." povedal Min a ja som onemela.
prichádzala som k jiminovému domu keď v tom som započula kričať niaku paní. "hej!" otočila som sa smerom k nej. "hej! ano ty! ty! čo robíš ?!" kričala na mňa a ja som iba na ňu zmätene pozrela. "idem ku kamaratovy domov?" ukázala som na jiminov dom. "tam?! vedela som že tam niekto chodí. hej ty! ja tam upratujem. nikto tam zatiaľ nebýva!" povedala nahnevane. "j-jak myslíte že tam nikto nebýva? jimin-" "odkiaľ poznáš jeho meno?!" skočila mi do reči. "chod preč inak zavolám políciu!" chvíľu som tam stála a potom som sa rozbehla smerom naspať ku škole. čo sa to deje? ako to. jimin? prečo- čo ? sadla som si na kraj chodníka a začala plakať. kam pôjdem?
bolo 11 hodín večer keď začalo pršať. prechádzala som sa po uliciach unavená a celá mokrá. už keď som bola ledva pri zmysloch započula som Minov hlas. myslela som si že už iba blúznim. nestarala som sa o to pretože som na to nemala ani energiu. pozrela som sa smerom do veľkej modernej presklenej haly, asi od hotelu a uvidela sa hádať dvoch mužov. z ničoho nič jeden vyšiel von a namieril si to smerom ku mne. narazil do mňa a ja som padla na tú príjemne studenú zem. "hej, slnečna! neviete sa ani pozerať kam id-" zasekol sa keď si všimol že som to ja. "Min?" prižmúrila som oči. "nie nie to nemože byt on, Min má krásne čokoládovo hnedé vlasy." usmiala som sa nad predstavou jeho nádhernej farby vlasov. "y/n." pozrela som sa smerom na osobu ktorá ma oslovila. zdvihol ma na ruky a začal rýchlejšie kráčať ani vlastne neviem kam. "nemala by si byť so mnou. sakra." povedal sám pre seba a v okamihu sme boli pred veľkým moderným domom. "pane." povedala som. "môžete ma pustiť." dopovedala som a on ma položil na zem. keď som sa naňho ešte raz pozrela všimla som si že to naozaj bol min. "Min?" prižmúrila som oči. "ha ha... vlasy... ha..." smiala som sa pričom som stále bola trochu mimo z toho podchladenia. Min otrávene vydýchol, otvoril dvere toho gigantického domu, a znovu ma zdvihol na ruky. v momente som zaspala.