.ꪀꫀꪜꫀ𝘳 ᗴᑎOᑌᘜᕼ

13.

☁︎ dal naše papiere na jednu kôpku s pozrel sa na nás. "môžte ísť domov."
"domov?" jimin a ja sme spoločne povedali a pozreli sa na seba. ☁︎

stáli sme s taškami vonku pred budovou. "jimin?" pozrel sa na mňa. "áno?" "čo teraz?" zúfalo som sa naňho pozrela. "ja nemám kam ís-" chytil mi ruku. "bože!" povedal jimin. síce neviem komu to hovoril, ale mne to hovorené nebolo. zrazu som uvidela autobusovú zastávku na konci parkoviska. prečo som si ju všimla až teraz? jimin ma posadil na lavičku a on začal pozerať spoje. ako hľadal správny autobus začalo pršať. pozerala som sa na kvapky dažďu ktoré stekali po sklenenej streche zastávky. "dlho som nevidela dážď." postavila som sa a začala kráčať dopredu. chcela som cítiť kvapky na mojej ruke takže som sa celá postavila do dažďa a pozerala na oblohu. "čo?" povedal jimin vytrhnutý z jeho myšlienok. otočil sa smerom ku mne a keď ma uvidel stáť uprostred dažďa rýchlo si ma pritiahol k sebe a zacúval pod strechu zastávky. podal mi jeho sveter ktorý mal navrchu tašky a mne bolo príjemne teplo. "zachviľu tu bude bus." povedal a usmial sa na mňa. pozrela som sa naňho skrz moje zmoknuté vlasy. "vážne si sa zmenila." pohladkal mi vlasy. "nezmenila som sa, vrátila som sa." ako som dopovedala autobus zastavil na zastávke. jimin zobral naše tašky a vošiel donútra. ja som stála hneď za ním keď platil. nakoniec sme si sadli. pustil ma k oknu tak aby som sa mohla pozerať na dážď. pozerala som sa dovtedy pokial na mna neprišla únava a ja som zaspala na jeho ramene.
"y/n." zobudila som sa na započutie svojho mena. "hm?" odpovedala som ešte s privretými očami. "už sme tu." povedal jimin a ja som sa prekvapene vystrela a pozerala kde sa nachádzame. vystúpili sme z autobusu a chvíľu kráčali po chodníku. popravde? táto štvrť bola celkom nová, plno drahých veľkých domov. oproti tomu kde ja bývam toto vyzeralo ako z iného sveta ale aj tak som sa furt nachádzala v tom istom meste, hlavnom meste. "tu bývam." povedal jimin a ukázal na veľký biely dom, v ázijskom štýle, ale aj tak furt moderný, taktiež krásna záhrada plná kvetov a stromov. jimin odomkol bránku a taktiež aj dvere od domu. keď sme vošli donutra všimla som si aké to tu je upratané ale zároveň tiché a opustené. nábytok bol taktiež moderný tak ako všetko okolo mňa. pozrela som sa v nemom úžase na jimina a on iba ukázal na pohovku aby som si sadla. "mal by som ti niečo povedať." povedal a pozrel sa mi do očí. "ty tu bývaš sám?" otázka zo mna nekontrolovateľne vypadla. jimin pokrútil hlavou na súhlas a silno vydýchol. "tesne predtým ako som sa dostal na liečenie, moji rodičia uznali za vhodné aby som zostal doma sám a odsťahovali sa na opačnú stranu mesta. moj otec je šéf vo firme s knihami, a mama pracuje ako herečka. pracujú tvrdo a keď zistili že som "chorý" tak boli zo mňa sklamaný. mám ich veľmi rád a chápem že to urobili. vzdali sa všetkých rodičovských práv a prepísali ich na mojich starých rodičov z otcovej strany. keď som pravidelne chodil na návštevy k rodine chodil som za nimi. isteže sa tam pár krát objavili aj moji rodičia, ale keď ma videli, boli ešte viac sklamaný. tým že je mama herečka, nemohla si dovoliť škandály ktoré by sa mohli objaviť na internete lebo by to mohlo zničiť jej kariéru. súhlasil som pretože keď som si predstavil niekde napísaný nápis v novinách že " prvorodený a jediný syn herečky Park Chujinovej, Park Jimin bol poslaný na liečebňu" by nebol moc zrovna dobrý pohľad. za tie roky čo tu nikto nebol sa o to všetko starala babka, aby keď som raz prišiel domov, by tu bolo všetko nachystané." jimin sa usmial a postavil sa aby mohol doniesť kufre. usmiala som sa naňho a išla mu pomocť.
"kde máš školu?" pozrel sa na mňa. natiahla som sa za počítačom a vyhldala ju na mape. "však to je hneď tu za rohom!" šťastne povedal a usmial sa na mňa. "určite ti nebude vadiť že budeme spolu spať v posteli?" spýtal sa jimin. "nie to je v poriadku, predsa, si ako moj starší brat." usmiala som sa naňho a postavila sa. "kto bude prvý v posteli?" zaškerila som sa a šprintovala do spálne. jimin hneď upaľoval za mnou a nakoniec to bola remíza.
ležala som v posteli, vedľa seba jimina a rozmýšľala o zajtrajšku. zase uvidím jeho tvár. zase budem počuť jeho hlas. kiež by som mohla vrátiť čas. "o čom rozmýšľaš?" povedal a ja som sa otočila smerom k nemu. "skor o kom."
"zase yoongi?" "áno, zase on."