.ꪀꫀꪜꫀ𝘳 ᗴᑎOᑌᘜᕼ

3.

☁︎︎ "y/n" stále dookola kľudne hovoril moje meno pričom mi hladkal vlasy. nakoniec som z tej únavy a pocitu beznádejnosť zaspala v jeho objatí. ☁︎︎

ráno som sa zobudila na gauči, ale nie u seba. posadila som sa a rozhliadla sa okolo seba. uvidela som yoongiho v kuchyni. prišiel ku mne s dvoma šálkami čaju. "dobré ráno." povedal a s úsmevom sa pozrel na mňa. "dobré." pozrela som sa na neho a rozmýšľala. podal mi šálku s teplým čajom a sadol si vedľa mňa. pozrela som sa do hrnčeku a Yoongimu rýchlo odpovedala. "prepáč ja pijem iba-" "iba zelený čaj, čistý. viem." dopovedal to za mňa a ja som nechápala ako. odpila som si z čaju a položila ho na stôl pred gaučom. Yoongi taktiež položil hrnček ku môjmu a otočil sa smerom tak aby ma videl. ja som sa na neho trochu vyľakane pozrela. oprela som sa a celá zababušená v deke som silno vydýchla. dúfala som že zabudne, ale to asi ťažko. "y/n, ak chceš možeš mi klamať, ale ak aj chceš, možeš mi povedať pravdu." pozrela som sa naňho a chvíľu rozmýšľala nad tým čo povedal. keby som mu klamala vedel by to alebo by to zistil a iba tým že som mu klamala by zistil že mu dostatočne neverím, ake zase keď mu všetko poviem čo je pravda bude si o mne boh vie čo myslieť a možno ma nakoniec nechá tak pretože nebude chcieť chodiť s niekým ako som ja. už som sa sama strácala vo vlastných myšlienkach a snažila niečo vymyslieť. "y/n dýchaj." povedal znova je krásny a upokojujúci hlas. zatvorila som oči, z hlboka som sa nadýchla a pochvíli som zhlboka vydýchla. otvorila som ich a pozrela sa na Yoongiho. "prečo?" spýtal sa a ja som rozmýšľala ako začať. "prepáč, yoongi ale neviem ako začať skús tu otázku trochu skonkretizovať." povedala som a Yoongi si to premyslel. "prečo som ťa tam včera našiel na toaletách?" povedal a čakal na moju odpoveď. "pretože Seobin, vlastne na všetko čo sa opýtaš to bude tá istá odpoveď, lebo Seobin." yoongi rozmýšľal a pýtal sa dalej. "čo sa stalo na obede keď ste spolu sedeli pri stole?" prehrala som si tú celú udalosť v hlave a snažila sa ju Yoongimu logicky vydať z úst. "sedela som tam sama a čakala na teba, prehrabávala sa v obede, proste všetko čo robím normálne. zrazu si Seobin sadol ku mne a začal sa ma pýtať otázky typu prečo nejem. ja som mu na to povedala že je to blbosť." zastavila som sa pretože si presne do detailu pamätám tu vetu čo povedal. "on na to povedal-" chcela som to odpovedať ale hlas v hrdle sa mi ako si zlomil a ja som vydala iba tichý hlások. "čo povedal?" spýtal sa Yoongi. vydýchla som a pokračovala. "povedal že nebudeš mať rád niekoho ako som ja, že on ma má rád taká aká som a že kvoli nemu nebudem musieť nejesť ako teraz kvoli tebe." Yoongi sa na mňa iba prekvapene pozeral. "avšak to čo povedal nebola pravda a hlasom bola tak naňho nahnevaná že som mu chcela dokázať to že to naozaj neni pravda tak som nakoniec začala jesť a..." už som ďalej nevládala nič povedať cez tie všetky slzy ktoré strkali po mojej tváry. pozrela som na Yoongiho a ten sa iba vystrašene pozeral na mňa. "koľko dní si nič nejedla? nerátame ten včerajší obed." povedal a ja som sa zamyslela. "dva dni, to neni toľko veľa." povedala som s trochou nádeje. "a kedysi naposledy niečo zjedla bez toho aby si to vygrcala?" "pred dvoma... týždňami." zúfalo som povedala a yoongi beznádejne pozeral na mňa. počula som ako sa mu ťažko dýchalo. utrel mi slzy a ja som konečne videla viac ako len rozmazane. všimla som si na yoongiho tvári ako jemne stekajú slzy smerom dole. "achh y/n." povedal zničene a prišiel bližšie ku mne aby ma mohol objať. "prepáč." povedala som potichšie. zase na mňa doľahol pocit spánku a zaspala som v Yoongiho objatí.
"y/n?" zobudila som sa na yoongiho tichý hlas. otvorila som oči a on sedel na zemi oproti mne. posadila som sa a povedala mu. "yoongi budem musieť ísť domov." yoongi chvíľu nad tým premýšľal ale potom prikývol. postavila som sa a zobrala si tašku keď už som bola pri vchodových dverách yoongi prišiel ku mne a niečo mi podal. "viem že je to trochu trápne..." sklonil hlavu a pozrel sa na box. usmiala som sa a dala mu pusu. on mi úsmev opatoval a nakoniec sme sa rozlúčili.
keď som prišla domov mama ma už čakal nie s priveľmi dobrým privítaním. "čo si myslíš že čo robíš?!" povedala hlasnejšie. ja som zostala ticho a snažila ju ignorovať. "y/n!?" strčila do mňa. pozrela som jej do očí a ona sa zľakla. "nebolo mi dobre." otočila som sa k nej chrbtom a pokračovala smerom do izby. "sa čuduješ keď vyzeráš a správaš sa takto?" zastala som a chvíľu nad tým rozmýšľala. "si totálny sober ktorému záleží iba na sebe." dopovedala a ja som zavrela dvere od svojej izby. chvíľu som stála v strede izby. započula som ako mama odchádza a ako zatvorila dvere. sadla som si na postel a pozerala do mobilu. žiadne zmeškané hovory, žiadne nové správy, nikto. hlavu som mala plnú maminých slóv a z rozmýšľania ma zrazu vytrhol zvonček od dverý ktorý zvonil. išla som otvoriť dvere a po ceste som rozmýšľala kto to je. žeby mama si niečo zabudla? alebo ma Yoongi prišiel skontrolovať? prišla som k dverám a odomkla ich. nebola to ani mama, ani yoongi, bol to Seobin. Išla som zatvoriť dvere ale on bol o dosť silnejší ako ja. chvíľu sme sa pretláčali cez dvere ale nakoniec som to vzdala. pozrel na mňa ale nič nepovedal. stál vo dverách hodnú chvíľu a nakoniec odišiel a zatvoril za sebou. sadla som si na postel a znova rozmýšľala nad mamou. moje myšlienky skončili pri Yoongim a včerajšku. išla som do kúpeľne a postavila sa pred zrkadlo. moje oči zablúdili k rohu umývadla kde mama mala tabletky. neviem aké a neviem k čomu boli. oči ma ťahali smerom k nim ale zároveň som váhala. potom som si spomenula ako som dnes sklamala a ublížila. schmatla som fľaštičku s tabletkami a jednu si vysypala do dlane. nakoniec som ju prehltla ale nič sa nestalo. takto som pokračovala až dovdety pokiaľ sa mi nohy nepodlomili a ja som opretá o vaňu sedela na zemi. točila sa mi hlava ale stále som vnímala. obraz sa mi začal rozmazávať. z vačku som vybrala mobil a snažila sa vytočiť linku podpori a pomoci pre mladistvých. mobil som zapla na hlasnejšie počúvanie a položila ho na zem. čakala som až kým som neuviedla ako sa hovor začal odpočítavať.