.ꪀꫀꪜꫀ𝘳 ᗴᑎOᑌᘜᕼ

7.

☁︎ trochu prekvapene som sa na ňu pozrela pretože som neverila čo som povedala. "vieš že ja ťa mám stále rada." medzi tým ako to hovorila ja som si to rýchlym krokom nasmerovala do školy. ☁︎

keď som vošla do triedy všetci sa na mna pozerali ako keby som bola niaka trofej. pochopila som prečo keď mi oči spadli na moju ľavicu. bolo na nej položené plno jedla, hlavne sladkého, a taktiež dopisy na uzdravenie. nevedela som sa rozhodnúť či to je naschvál alebo si o mňa robili starosť ale moje rozhodovanie vybralo hneď prvú možnosť keď som si uvedomila že Seobin sedí na mieste mojho spolusediaceho. nemo som naňho pozerala ako sa od ucha k uchu usmieval. keď stál oproti mne iba som sa povýšenecky zasmiala a prevrátila očami. "takže sa budeš teraz hrať za sebavedomú?" iba som naňho znechutene pozrela. znovu moje oči padli na lavicu plnú jedla. keď som to videla, bola som ešte hladnejšia. "oh ty by si po niečom takom túžila? zaslúžiš si to?" popravde nevedela som odpovedať. snažila som zo seba vydať niake slovo ale nešlo to. "máš pravdu, nazaslúžiš." jeho ruka sa zdvihla a ukazovákom chcel do mňa šťuchnúť, ale zacítila som jemné ťahanie trička za mnou tak som cúvla a cez moje plece sa rýchlo prehnala ruka ktorá zastávila tú Seobinovú. popravde, myslela som si že ju zlomí. pozrela som sa cez svoje rameno a bol to Yoongi. "čo si myslíš že robíš?" povedal Seobin pričom sa snažil zakriť strach v jeho hlase. Yoongi pustil jeho ruku a pozrel sa na mňa. "čo sa tu deje?" spýtal sa celej triedy ktorá bola okolo nás, ale nikto neodpovedal pretože sa všetci Yoongiho báli. silno vydýchol a prevrátil očami. chytil ma za ruku a začal kráčať k našej ľavici, pričom po ceste brgol do Seobina. prudko zastavil keď uvidel moju polovicu ľavice. vyzeral celkom zarazene, vystrašene a vyplašene zároveň. jeho oči sa tak široko otvorili, nikdy som nevedela že má také veľké oči. silno preglgol a chvíľu stál a rozmýšľal. takúto reakciu som nečakala. zo sekundy na sekundu akoby sa v Yoongiho hlave prehralo všetko možné a silno buchol rukami o lavicu. miklo ma pretože som sa zľakla jeho prudkého pohybu. jednou rukou zhodil tú kopu jedla na podlahu. otočil sa a preskenoval všetkých v triede. "ahh" iba potichu zasyčal a sadol si. rýchlo a nervózne som sa posadila vedľa neho. myslela som si že mi srdce zachviľu vyskočí z hrude z takého silného a častého tlkotania. Yoongi si to asi všimol a chytil ma za ruku. palcom mi hladkal vrch ruky aby som sa ukľudnila. keď zazvonilo, a učiteľ vošiel do triedy, zbadal ten bordel a hneď sa pýtal kto to urobil. "Seobin a Tehwa." Yoongi povedal bez emócií. bola som trochu zaskočená a neplánovane zo mna vyšli slová. " iba Seobin." yoongi trochu na mňa nahnevane pozeral ale potom ho to prešlo. učiteľ prikývol a poslal Seobina to upratať. rozmýšľala som nad tým odkiaľ vedel že som... um... no viete, nemocnica... žeby mu to povedal Yoongi? predsa, boli kamaráti. rýchlo som sa pozrela na Yoongiho ale ten vyzeral dosť zamyslený v myšlienkach asi ako ja. pochybujem že by mu to povedal, yoongi taký neni, a navyše prečo by mu to dal potom upratovať a správal sa tak k nemu. nie nie nie to nedáva logiku. tak potom odkiaľ to vedel? hrabala som sa v myšlienkách aby som niečo našla ale rýchlo som sa vyhrabala keď ma učiteľ oslovil. "huh?" pozrela som naňho prekvapene. "ak ste si nevšimli ste naspať v škole." povedal učiteľ a ja som iba sklopila hlavu.
cez prestávku som bola celý čas s Yoongim pretože som sa bála. počula som ako niekto vošiel do triedy a zrazu nastalo ticho v triede. pozrela som sa a bol to náš triedny učiteľ. "sakra." potichu som si povedala iba sama pre seba. silno som zavrela oči a začala ťahať Yoongiho rukáv. "yoongi, yoongi, yoongi..." šepkala som jeho meno až kým sa na mna nepozrel. "čo sa deje y/n?" zmätene sa na mňa pozrel. "ja som triedna precedníčka." silno som preglgla ale on pozeral stále rovnako zmätene na mňa. "to...je super?" stále sme šepkali. "Yoongi, triedny precedník je Seobin." Yoongi sa na mna prekvapene pozrel a zabehlo mu. všetci sa z ničoho nič začali na nás pozerať. "ste v poriadku Min?" opýtal sa učiteľ a yoongi aj ja sme prikývli na súhlas. "už keď sme u toho, dnes prišli nové uniformy, a potrebujeme ich zabaliť a onálepkovať podľa mien. čiže sme z každého ročníka vybrali predcedníkov a precedníčky aby to urobili, kedže vy nie ste výnimka, ale máme namiesto jedného dvoch precedníkov, budete musieť ísť obydvaja. silno som v dlani zovrela yoongiho rukáv a postavila sa. išla som za učiteľom spolu so Seobinom kde nás už čakali ostatný. učiteľ nám iba otvoril a odišiel. vošli sme do triedy a nachádzalo sa tu spolu 7 precedníkov plus my dvaja. rozhliadla som sa po miestnosti plnej oblečenia. chvíľu trvalo kým si nás všimli, ale keď nás konečne zbadali, boli trochu zaseknutý. a to všetci do jedného. zatiaľ čo iba nemo na nás pozerali všimla som si detajly. boli tu celkovo 4 dievčatá a 3 chalani. dievča z 1. ročníka A, Dohyun, mohlo mať okolo 167cm, mala krátke odfarbené vlasy po ramená a jemný nádych ružovej farby vo vlasoch, chudú postavu, mala jemný makeup. dievča z 2. ročníka B, Gojun, bolo dosť vysoké oproti mne, mala dopostupna zostrihané prirodzené hnedé vlasy, na to že bola vysoká mala ani nie chudú a ani nie plnú postavu, niekde v strede, makeup nemala prehnaný iba okolo očí mala čierne tiene. dievča zo 4. ročníka A, Chojin, mohlo mať okolo 162cm, bola tiež chudá ale mala o trochu tmavšiu pokožku, vlasy mala dlhé rozpustené s ofinou, makeup asi žiadny nemala pretože to bolo vidieť a taktiež mala kruhy pod očami. dievča zo 4. ročníka B, Eunrae, bola najnižšia zo všetkých, mala plnú postavu, vlasy mala nakrátko ako chalan a make up mala iba linky. potom tu boli chalani. Chalan z 1. ročníka B, Mingyun, 178 cm, mal takú soft postavu, vlasy mal v očiach čiernej farby. chalan z 2. ročníka B, Rein, mohol mať cca 184cm, bol chudý a mal krásne hnedé vlasy ktoré mal zčenasé pokrajoch. chalan z 3. ročníka A aj B, Wohyung, mal cca 174 cm, chudý, mal dlhšie mullet vlasy blond farby a na očiach okrúhle okuliare. všetkých som už poznala, pretože som študovala precedníkov triedy, ale oni prvý krát videli mňa, pretože iba Seobin vždy riešil veci s nimi. keď sa konečne niekto pohol, ozvala sa tá najneprijemnejšia otázka. "pozrime sa, nie je to tá slávna Y/n?"