.ꪀꫀꪜꫀ𝘳 ᗴᑎOᑌᘜᕼ

9.

☁︎ začalo sa stmievať. bolo šesť hodín čiže logicky už sa ťahala tma. nemala som kam ísť, domov sa vrátiť nemožem a k yoongimu taktiež. jedine ak... ☁︎

pozrela som na čas v mobile a rozhliadla sa okolo seba. vybrala som si peňaženku a pozrela sa koľko mi zostalo. pár drobných, ale tých pár drobných ma muselo zachrániť. zavolala som si taxi a keď prišiel nastúpila som doňho. vodičovy som vysypala do ruky celý obsah peňaženky.
"kam chcete ísť ?" povedal vodič bez toho aby sa na mna otočil. "Dom pomoci." povedala som a vodič sa konečne na mna pozrel. usmiala som sa a následne sa pozrela von oknom.
"už sme tu." povedal hlasnejšie vodič a ja som sa usmiala. "ja viem, ďakujem." povedala som mu a vystúpila z auta. ako som kráčala ku vchodu, bola už tma a návštevné hodiny boli zatvorené. popravde, budova ktorú som teraz videla, vyzerala o sto krát strašidelnejšie ako v tedy keď som tu bola s... ním. postavila som sa pred veľké drevené dvere a zaklopala. nikto nikde. pozerala som sa okolo a uvidela som zvonček. že ma to skôr nenapadlo. išla som zazvoniť ale v tom som uvidela až veľmi povedomú siluetu v nútri na chodbe. pozerala som donutra a taktiež sa pozeral na mňa. všimla som si ako mi ukazuje že nemám zvoniť. dala som ruku dole a stála tam ako zmyslov zbavená. žeby som už zošalela? rýchlo sa približoval ku mne a nakoniec mi potichu a opatrne otvoril dvere. stiahol ma donútra a ruku položil na moje ústa tak aby som nemohla povedať ani ň. išli sme skrz tmu a nakoniec sme sa objavili v jeho izbe. museli sme ísť do kúpeľný pretože všade bola tma a nemohli sme len tak zapnúť svetlo že dobré ráno všetci. stáli sme oproti seba a on sa snažil pochopiť čo tu robím. ja som sa iba usmiala a išla ho pozdraviť ale on ma prerušil. "pšttt." prekvapene som pozrela naňho a on si chytila hlavu. "rozmýšľaš vôbec?" povedala a sadol si na zem pretože bol z toho celý akosi mimo. sadla som si oproti neho a zmätene na neho pozerala. "neviem čo sa stalo, neviem prečo sa to stalo, ani ako sa to stalo, ale čo sa kurva muselo stať že si sa tu o pól jedenástej objavila ako zázrak z nebies!" povedal rozčúlene. "rozišla som sa s priateľom." "doparoma y/n!- ou vlastne... ahhh." hlavu si položil do rúk a silno vydýchol. "takže ty si sa rozišla s priateľom?." povedal. "a len tak ťa napadlo ťa prísť sem ako keby sme tu mali deň otvorených dverý." pozrela som naňho a prikývla mu na súhlas. "ah bože, čo sa vlastne stalo?, vyzerali ste celkom nádejne." opýtal sa ma a ja som sa zamyslela. on sa oprel o vaňu a ja o dvere kúpeľne. "prestala si snívať?" povedal a ja som sa prekvapene pozrela naňho. keby len on vedel.

"oh Park Jimin, ja som nikdy nesnívala, možno som si len konečne uvedomila že nič také neexistuje, nič také ako práva láska..."

ab orogine; od počiatku

//eyoo, dneska si dávam taký krátko-vydávací-kapitolový deň pretože možem ale to iba dnes so enjoy and this part is SO IMPORTANT YEA 😸(😾) s p o i l e r s. //