.ꪀꫀꪜꫀ𝘳 ᗴᑎOᑌᘜᕼ

8.

☁︎ všetkých som už poznala, pretože som študovala precedníkov triedy, ale oni prvý krát videli mňa, pretože iba Seobin vždy riešil veci s nimi. keď sa konečne niekto pohol, ozvala sa tá najneprijemnejšia otázka. "pozrime sa, nie je to tá slávna Y/n?" ☁︎

všetci sa automaticky pozreli na mňa. Seobin odignoroval to všetko a sadol si na zem vedľa kopy uniforiem. išla som si sadnúť niekam nabok ale tý chalani po mne začali vypiskovať. "sadni si k nám." povedal Wohyung a Rein sa iba usmial. išla som teda so sklopenou hlavou sadnúť si k nim. postupne som nalepovala menovky na uniformy až kým som niečo nezacítila. Rein si položil ruku na moju nohu. zľakla som sa a nechápala čo chce, ale potom ma tou rukou začal hladkať. chytila som mu ruku a dala ju preč z mojej nohy. Seobin si to všimol a sadol si k nám. "zabudol som." povedal Rein a pozrel sa na Seobina. Seobin sa iba usmial a rukou ma hladil po vlasoch. "že je rozkošná?" povedal Seobin a usmial sa na mňa. "bože, aký šťastný to párik tuto!" povedala ironicky Chojin a prevrátila očami. chytila dom Seobinovú ruku a trhla s ňou dole. "toto je moc, odchádzam." postavila som sa ale Seobin ma ťahal za sukňu. Nakoniec sa postavil aj on a chcel ma obímuť ale ja som mu to prekazila. dala som mu facku a povedala. "my už nechodíme spolu." všetci sa na nás pozreli a Seobin mi stlačil ruky k sebe tak aby som sa nemohla pohnúť. Wohyung chytil Seobinové plece a povedal. "nechaj ju." Seobin ho ignoroval a iba mikol plecom. "si iba moja." povedal hlasnejšie Seobin. počula som ako niekto vošiel do miestnosti ale nevidela som kto. ako sa zatvorili dvere a všetci naňho pozreli, zhýkli a zostali ticho. keď som sa pozrela na Seobina bolo mi hneď jasné kto to je. "nechaj moje dievča napokoji." povedal, pričom zvýraznil slovo 'moje', a Seobin ma pustil. všetci iba na nás pozerali a ani nedýchali. nakoniec som aj ja odišla s Yoongim do triedy.

po škole u Yoongiho doma

sadla som si na gauč a zaspala pretože som bola unavená. keď som sa zobudila  Yoongi nebol doma. bola som hladná, ako zvyčajne, tak som sa rozhodla pozrieť čo tu má. nikdo tu nebol tak som mohla vkľude jesť. otvorila som jednu poličku a uvidela som tam čokoládové cereálie. nasypala som si ich do polievkového taniera. otvorila som chladničku a našla tam jablká. zobrala som si dve. v chladničke som uvidela ešte čokoládu tak som si trochu odlomila a sadla si na gauč. zapla som si telku. keď som sama, cítim sa voľná. nemyslím nad tým všetkým čo ak... ten pocit... príjemný pocit keď na všetko zabudnem. y/n pozrela na Yoongiho ktorý sa ocitol v miestnosti kde si y/n užívala svoju chvíľu, nie jeho, nie ich, iba svoju. Yoongi vystrašene a zmätene pozeral na Y/n, ktorá už nejedla iba tú jednu čokoládu. už pozeral na Y/n ktorá je v strede binge jedenia (prejedanie). ona sa v ten moment cítila príliš trápne, až tak trápne že to slovo nevystihovalo ten pocit úplného zúfalstva. a yoongi? on sa snažil vylúštiť jej pohľad. tento vyraz sväté nepoznal, a popravde ho prvý krát videl. y/n bola nahnevaná, kvoli tomu všetkému, unavená a slabá, smutná a zúfalá z toho čo pre ňu yoongi všetko, zúfalá z toho že pohľad na ňu ho musí raniť. bola zo seba nanajvýš sklamaná, a tento chaos emócií ktorý z nej pulzoval, dokázal yoongi cítiť až veľmi neuveriteľne intenzívne, ale aj tak tomu chaosu nerozumel. "Daj mi pokoj." povedala Y/n pričom sa pozerala smerom dole ns svoje ruky. začali sa jej tlačiť slzy do očí. V takomto stave ma nikto nikdy nemal vidieť, obzvlášť nie yoongi. "dobre vieš že ti chcem iba pomocť." pozrel sa na y/n pričom ju chcel chytiť za ruku. y/n sebou trhla a pozrela sa mu cez tú všetkú bolesť do očí. "strať sa." povedala bez toho aby si to premyslela. Yoongiho to iba zarazilo. Stáli tam ako dva stĺpy, až na rozdiel od toho že oni dýchali a to bola jediná vec ktorú by si z celého srdca y/n želala zmeniť. Keby v ten moment mohla prestať robiť tu absúrdne až primitívne normálnu a dosť arogantnú činnosť. keby mohla v tej sekunde prestať dýchať, zomrieť. chcela odísť pretože cítila že táto jej prítomnosť a situácia nerobila nikomu z nich dvoch dobre. ako sa konečne rozhodla odísť, Yoongi jej chytil zápästie a otočil si ma smerom k sebe. "y/n prečo- nie, vlastne ja..." začal nervózne niečo rozprávať aby ju zdržal čo najdlhšie ako sa dalo. stála tam a pozorne počúvala, každé jeho slovo čo povedal alebo sa snažil povedať, a pozorne sledovala, každý jeho najmenší pohyb pri rozprávaní. y/n tento krát nenapadlo sebou trhať alebo proste odísť. Popravde? páčilo sa jej to, páčila sa jej každá jedna sekunda strávená s ním. "Y/n... ja.." bolo zlaté ako sa snažil ale ja som už bola rozhodnutá. "idem..."Yoongi sa pozrel na mňa. "...Min." dopovedala som a Yoongi mi pustil ruku. zobrala som si veci a odišla čo najrýchlejšie.
sedela som na lavičke keď som započula cinknutie mobilu. pozrela som sa a zistila som že som zabudla na tanečnú. "sakra." zamrmlala som si sama pre seba keď mi došlo že mám doma úbor a cvičky. vydýchla som prebytočný ťažký vzduch s dúfala že v tej taške ktorú mi zabalil yoongi z domu, že niečo nájdem.
zavolala som si taxi a čakala kým príde. keď konečne došiel zaplatila som mu a on ma odviezol na tréning. prišla som tam o pól hodinu skor. prišla som do šatní a už tam sedeli dve moje spolužiačky z tanečnej. Lillith a Kyunha. Lillith bola dcéra trénera čiže bola vo všetkom perfektná a Kyunha bola jej najlepšia kamarátka z bohatej rodiny. pozdravila som ich ale oni ma ignorovali. sadla som si a otvorila tašku. ako zázrak som zbadala sukňu a cvičky na tanečnú. otvorila som ústa akoby som vyhrala lotériu. ako vedel... ahhh... zatriasla som hlavou aby som si vyčistila hlavu a sústredila sa na tanečnú. obliekla som si to a čakala kedy začne hodina. keď prišli všetci začali sme rozcvičkou a nakoniec samotným tancom. všetci tak dobre tancovali, a ja... ja som vyzerala hrozne, ako inak. tréner ma nemal rád, pretože som nespĺňala jeho štandardy, a spolužiačky ma nemali rady, pretože som nebola pekná a štíhla. nikto ma tam nemal rád a aj tak som tam chodila, pretože milujem tanec, teda milovala som, pred tým ako mi ho tento kolektív znechutil. ako vždy keď hodina skončila cítila som sa trápne a ponížené, ešte viac ako kedykoľvek predtým. odišla som von a pozrela na oblohu. začalo sa stmievať. bolo šesť hodín čiže logicky už sa ťahala tma. nemala som kam ísť, domov sa vrátiť nemožem a k yoongimu taktiež. jedine ak...

//hejjaa ik že toto nikoho nezaujíma ale podľa vás za kým pojde ? 😼//