Strach a bdenie

Kapitola 16 - Mapa

3. osoba

Ďalšie dva mesiace Margaret strávila na ošetrovni. Sama, len so svojimi myšlienkami. Každý deň rozmýšľala, že sa vykradne do Severusových komnát ale každú noc to zavrhla. Nikomu nepovedala o svojich ďalších stretnutiach so svojím otcom. O tom, ako sa cítila. Vedela, že keby to niekomu povie označil by ju za blázna. A tak sa aj cítila. Ošetrovateľke len povedala, že má nočné mory, a tak dostala elixír proti nočným morám.

Týmto vyriešila problém so svojím otcom ale vedela, že ak ten elixír bude užívať dlho stane sa na ňom závislá. A vedela aj to, že odďaľovaním snov so svojím otcom sa ich nezbaví.

Nevedela však čo robiť. Za kým ísť. Mohla ísť za Almou ale bála sa, že tá by jej neverila. Predsa len všetci pred ňou stále držali tajomstvo toho čo sa stalo tej noci keď vošla a do Severusových komnát.

Bola tu aj Alica, ktorá jej priniesla nejaké veci, o ktoré si Margaret požiadala. Priniesla jej aj list od Severusa. Čítala si ho stále dookola. Vo dne aj v noci.

V mysli jej rezonovali slová: „Malá dedinka niekde na juhovýchode Írska, miesto kde sa liečia hlboké rany na duši. Porozmýšľaj nad tým."

Čo tým myslel? Na juhovýchode Írska môže byť veľa dedín. A aj keby našla tú správnu, čo tam má robiť. Kde má ísť? Čo tam má nájsť?

Nevedela.

Nevedela nájsť odpovede na toľko otázok, že keď jej ošetrovateľka povedala, že je plne zdravá a môže sa vrátiť do svojej izby a začať znovu chodiť na normálne vyučovanie, bola stratená.

Vrátila sa znovu do normálneho kolobehu života v škole. Teda vrátila, ako vrátila. Na hodinách nedávala pozor, nejedla, nespala pretože jej elixír pomaly prestával zaberať. Jej život bol len strach a bdenie. Strach zo všetkého čo ju celé roky prenasledovalo. Otec, smrť jej matky pridala sa ku tomu aj smrť Severusa. Stratila všetko.

S Alicou od jej prepustenia z ošetrovne neprehovorila. Nechcela, nevedela nájsť silu.

Ignorovala svet okolo seba.

Jej známky klesli za dva týždne o dva stupne ale jej to bolo jedno.

Prichádzali Vianoce a jej bolo každým dnom horšie. Vianoce boli vždy jej najneobľúbenejšie ročné obdobie. Všetky spomienky na všetko zlé sa jej vracali.

Keď bola malá naopak Vianoce zbožňovala. Darčeky, ktoré dostávala od mami a od otca. Krásne hračky, knižky. Keď bola väčšia hračky sa vystriedali za šperky. A na Vianoce sa k nim vždy pridal Severus. Od neho vždy dostala len knihu. Niekto by si myslel, že knihy boli nuda, lenže on vždy vybral takú, ktorá bola perfektná. Pár krát jej dokonca doniesol muklovské knihy, ktoré jej však vždy až večer keď bola vo svojej izbe pretože jej otec po smrti jej matky úplne prepadol temnote a nenávidel muklov, tak ako skoro každý čistokrvný čarodejník.

Bolo to jej najobľúbenejšie obdobie, ktoré teraz nenávidela zo všetkou silou, ktorá v nej ešte zostala.

Preto keď sa dvadsiateho druhého decembra všetci rozpŕchli domov a ona zostala sama rozhodla sa, že pôjde po dvoch mesiacoch do Severusových komnát.

So spotenými dlaňami otvorila obraz a vyšla zo spoločenskej. Išla veľmi pomaly. Bála sa čo na ňu bude čakať. Alebo skorej kto na ňu bude čakať.

Keď prešla cez chodbu a zabočila doprava čakala na ňu chodba, na ktorej sa nachádzali dvere, ktoré jej nesmierne chýbali ale aj ju nesmierne znepokojovali.