Strach a bdenie

Kapitola 10 - Odkaz

Ráno som sa zobudila a cítila som sa tak dobre ako už dávno nie. V mysli sa mi vírilo veľmi veľa myšlienok, no neboli to myšlienky bolestivé ale myšlienky príjemné a odľahčujúce. Myslela som na riaditeľove slová a na ich význam. Čo je v knihách napísané ale nie je na stranách, ktoré možno vidieť? Z rozmýšľania ma vytrhol ako inak Alicin hlas.

„No to je načase, že si hore. Dnes si si dala s tým spánkom načas," hovorila svojím typickým podrypačným tónom, kým ja som si stále pretierala oči." Tak vstávaj, musíme ísť na raňajky a vieš, že nerada čakám."

„Veď už idem." odvetila som lenivým tónom a pomaly som vyliezala z postele. Ako náhle som vyliezla spod teplej periny ovial ma studený vzduch žalárov, ktorý ma prebral účinnejšie ako Alicino dohováranie.

Pomaly som sa odteperila do kúpeľne kde už boli nejaké dievčatá, takže som musela rýchlo zabočiť do najbližšej kabínky. Moja tvár ešte stále nevyzerala najlepšie a pichanie v hrudi sa zlepšilo no stále to cítim. Začala som znova odriekať formulky a moja tvár bola zase v mojom pôvodnom stave. Čo najrýchlejšie som sa osprchovala, obliekla a išla naspäť na izbu. Alica tu už nebola takže toto čakanie asi vzdala.

Času veľa nebolo a tak som rýchlo vytiahla rozvrh a zistila som, že prvá hodina je Čarovanie potom Veštenie. Za tím obed a hneď potom Transfigurácia a dvojhodinovka Elixírov. Knihy som napchala do tašky a vyšla z izby.

V spoločenskej miestnosti bolo mŕtvo akoby to ani nebola naša spoločenská. Pamätám si na večeri, ktoré sme tu spolu trávili. Vždy sme boli súdržní kolektív aj keď to tak nevyzeralo, veľa krát sme radšej všetci zostali po škole ako keby sme mali ukázať prstom na kohokoľvek z nás kto niečo urobil.

Pamätám sa, že raz vtedy keď sme sa asi po desiaty krát vlámali do Filtchovej kancelárie. No, ten raz si už dal pozor a ja, Draco, Alica, Pansy, Theodore Nott a samozrejme Crabbe a Goyle sme boli nútení, celý mesiac drhnúť v sieni Slávy všetky poháre dookola. Samozrejme, že nikto z nás nikdy nepovedal, že to celé zorganizoval Draco aj keď to Filtchovi asi muselo byť jasné. No hneď potom ako sme sa dostali od Filtcha aj s trestom, Draco si zaslúžil pár nevrlých poznámok a keďže Alica sa ho nikdy nebála od nej dostal aj pohlavok.

Ja som si pre istotu sľúbila, že sa už do niečoho takého nikdy nezapletiem. A ako som povedala tak sa aj stalo. Už nikdy, aj keď ma akokoľvek prosili som s nimi nešla.

Prebrala som sa pred obrazom, prešla som ním a stratila som sa v ozvene mojich topánok klepkajúcich o studenú, kamennú podlahu.

Prechádzala som poloprázdnymi chodbami a s úmyslom vyhnúť sa všetkým znechuteným výrazom a nepríjemným rečiam.

Bolo veľmi príjemné jesenné ráno. Slnko sa pomaly dostávalo nad horizont a hmla z lúk okolo Rokfortu sa začala rozplývať.

Raňajky boli skoro na konci keď som dorazila a Alici tiež nebolo, takže som raňajkovala sama.

Vybrala som sa na hodiny, ktoré prebehli celkom v kľude. Dokonca aj hodina Transfigurácia bola celkom kľudná, pretože profesorka vyzerala akoby poslednú noc nespala. Zadala nám čo si máme odpisovať a potom sa do konca hodiny neprítomne pozerala z okna. Vyzerala nezdravo, bola bledá a pod očami mala veľké čierne kruhy.

Hodina sa skončila a ja som tak ako včera mierila na dve hodiny elixírov. Dnes som sa ale necítila taká slabá, vyčerpaná a smutná. Dnes som sa cítila pokojne, vyrovnane a aj keď nie šťastne prinajmenšom nie smutne.