Strach a bdenie

Kapitola 9 - Vylúčenie

Vošla som do Veľkej sieňe. Ešte stále som si nezvykla na veľmi nízky počet žiakov. Sedelo ich tam dokopy asi desať. Sadla som si k nášmu stolu a začala som raňajkovať. Po chvíli som počula kroky a žuchnutie ako keby pri mne pristálo vrece zemiakov. To vrece zemiakov sa volalo Alica.

„Dobré rá-." Zrazu ma prerušila.

„Vysvetli mi prosím ťa ako to robíš, že spávať chodíš keď všetci už máme za sebou hodiny spánku a vstávaš so slnkom. Ja môžem ísť spať o siedmej večer a ráno sa cítim ako po prebdetej noci." Vysypala zo seba tak rýchlo že som mala problém jej rozumieť.

„No niektorý vravia že sú to prvé známky bláznovstva." Snažila som sa zavtipkovať. Alica sa na mňa pozrela pohľadom, ktorý naznačoval, že dnes sa nezobudila z najlepšou náladou.

„Veľmi vtipné ale teraz vážne. Ako to robíš?" Šťuchla prstom do môjho rebra.

„Ako? No, ja neviem ako proste nejako." Mykla som plecami.

„Nejaký elixír alebo kúzlo?" Začala ma vypočúvať.

„Sny." Odvrkla som odmerane.

„Ako to myslíš?"

„No sny ako sa to dá myslieť. Normálne sny." Začala som dosť rezko hovoriť.

„Stále nechápem." Čudovala sa Alica.

„Nočné mory." Povedala som chladno no v srdci ma pichlo. Spomenula som si na poslednú noc.

„Nočné mory," zamyslela sa Alica." Chceš tým povedať že máš nočné mory?" Pokračovala.

„Hej." Odsekla som tak nahnevane, že som tón svojho hlasu hneď oľutovala. Vyzeralo to ale že som týmto spôsobom odradila Alicu od ďalšieho vypočúvania.

Zrazu do siene vletelo asi dvadsať sov. Jedna zakrúžila priamo nado mnou a pristála vedľa mňa. Odviazala som jej balíček z nohy. Ani som jej nestihla nič dobré dať a odletela preč. Veľmi dlho som sa nezdržovala a hneď som začala list otvárať. Začudovala som sa kto by mi posielal list. Môj jediný žijúci príbuzný je môj otec a ten je predsa v Azkabane. Otvorila som list a hneď mi došlo od koho je. Od McGonagallovej.

Vážená slečna Whitestonová

Dnes večer o devätnástej sa dostavte do riaditeľne.

S pozdravom

Profesorka M. McGonagallová

Riaditeľka Rokfortskej Strednej školy čarodejníckej.

Takže dnes sa to stane. Vylúčia ma a ja sa budem musieť vrátiť do muklovského sveta. A samozrejme že mi zlomia aj prútik veď ako inak.

Vstala som od stolu a bez slova som sa vybrala na prvú hodinu. Konečne som mala náskok takže som sa nemusela nikde náhliť. Pomaly som sa predierala pomedzi študentov až som sa konečne ocitla pred skleníkmi. Herbológia nebolo môj najobľúbenejší predmet ale nebolo to až také zlé.

Vošla som dnu a zobrala som si rukavice. Zatiaľ tu nikto nebol takže som si z tašky vytiahla knihu a začala som v nej listovať. Kľučky a kľúče. Kniha, ktorú som si ešte včera narýchlo a bez dovolenia zobrala z knižnice. Dneska tam budem musieť zájsť a vrátiť ju za čo si asi zaslúžim ďalšie nevrlé poznámky a škaredý pohľad Pinceovej. Ale veď to je aj tak jedno. Dneska ma vylúčia a nejaká Pinceová je ten posledný človek, o ktorom chcem rozmýšľať keď si chcem užiť svoj posledný deň v škole, ktorú som mávala tak rada.

Skleník štyri sa začal rýchlo plniť preto som zaklapla knihu a vrátila ju do tašky. Pomalým krokom som sa dostala ku stolu, pri ktorom sme zvyčajne pracovali ja, Alica a ešte niekto kto sa pripojil.