Wilde vs. Styles 2. séria

47. Divadlo s ochrankou..

A potom to prišlo. Naše pery sa spojili a dlhšiu chvíľu ostali tak. Teda mne to prišla ako tá najdlhšia chvíľa, aj keď to tak vôbec nemuselo byť. Cítila som sa, akoby sme tam stáli s Niallom len my dvaja, vo svojej vlastnej bubline, vo svojom vlastnom svete, bez neprajníkov a novinárov a ďalších otravných ľudí. Lenže tak to nie je a nikdy ani nebude. Oslepil ma blesk a hneď mi došlo koľká bije. S Niallom sme sa od seba odtrhli a obaja sme vydesene pozreli do objektívu fotoaparátu.

„Bež!“ šepol mi a pohol sa smerom od novinárov. Keďže ma držal za ruku, hneď ma ťahal za sebou. Spočiatku som sa len vliekla, no keď som si uvedomila, že tie svine nás prenasledujú, hneď som pridala do kroku. Utekala som ostošesť a nikdy som nepustila Niallovu ruku. Postupne som prestala vládať, dýchalo sa mi ťažšie, pichalo ma v boku, takže keď sme sa zašili do obrovského obchodného centra, bola som v skutku rada. Len dúfam, že nás tam nenájdu ani oni a ani fanúšikovia.

„Páni, opustite priestory centra.“ vyhlásil neďaleko nás silný mužný hlas. Ochrankách vyháňal novinárov, za čo sme mu boli asi obaja vďačný.

„Dobre, veď už idem!“ zahundral jeden z nich, no skôr ako vyšiel von urobil ešte zo päť našich fotiek. Debil!

„Pane, myslím to vážne! Opustite priestory centra, inak budem nútený použiť hrubú silu.“ znovu ho upozornil, no ten ho nebral na vedomie. Zasa ho ignoroval a fotil nás. Ochrankách sa naštval a vyrazil mu fotoaparát z rúk. Novinár sa po ňom zahnal, no minul. Priskočil k nim ďalší ochranka a znehybnil novinára. Prvý ochrankár vybral pamäťovú kartu, podľa všetkého to bola karta, aspoň tak vyzerala, vrátil fotoaparát novinárovi a vyviedol ho von.

„Si v poriadku?“ ozval sa ku mne fučiaci Niall v predklone. Tiež som sa ohla v páse a snažila sa upokojiť svoje plytké dýchanie a tak som si dávala na čas s odpoveďou.

„Som. Len ma trochu pichá v boku a bolia ma pľúca.“ hovorila som a pritom som stále dychčala.

„To bude dobré.“ šepol a vzpriamil sa. Tiež som tak urobila, no bola to asi chyba. Znovu ma pichlo v boku, no bolesť sa preniesla aj na brucho. Do pekla! Mala by som zasa začať behávať.

„Poď. Potrebuješ vodu. Pôjdeme niečo kúpiť.“ šepol a natiahol ku mne ruku. Opäť som sa pokúsila vystrieť, no nie tak prudko ako predtým. Našťastie to už nebolelo až tak veľmi. Niall spravil prvý krok a tak ma teda znovu viedol len on vediac kam.

„Prepáčte, pane.“ znovu sme začuli mužný hrubý hlas, no teraz sa prihováral nám. Boli sme nútený zastaviť a venovať mu pozornosť.

„Áno?“ podvihol Niall obočie a zadíval sa na obra v čiernom.

„Ste s vašou priateľkou v poriadku?“ vyzvedal. A povedal práve s vašou priateľkou? No pekne! Takže už so mňa robia priateľku Nialla Horana. Nechcem ani vidieť zajtrajšie noviny. Do pekla! Colette ma zabije!

„Iste, sme. Ďakujeme za opýtanie. Dúfam, že sme vám nespôsobili veľké problémy.“ rozvíjal Niall konverzáciu ďalej.

„Vôbec nie. To bola maličkosť. Hlavné je, že ste s priateľkou v poriadku. A asi budete chcieť toto.“ vytiahol z vrecka pamäťovú kartu, ako som si myslela, a podával ju Niallovi.

„Vzal som ju tomu novinárovi.“ mykol rukou smerom dozadu, na vchod do centra.

„Som vám naozaj vďačný a cením si vašu snahu. No nemyslím si, že to bude mať nejaký účinok na tie pätolízalské stvorenia. Napíšu si aj tak čo chcú.“ povzdychol si Niall a vzal si kartu od ochranky. Tiež už uvažuje o tom, že z toho urobia škandál.

„Snáď to bude menej zla ako s tou kartou.“ venoval nám úsmev a porozhliadol sa okolo.

„Dúfajme.“ tento raz som odvetila ja.

„Dobre vážený. Práca volá. Dovidenia.“ venoval nám ďalší úsmev a postupne od nás začal ustupovať.

„Počkajte!“ vykríkol Niall.

„Ak by sme vám to v budúcnosti mohli nejako oplatiť, ozvite sa. Mimochodom som Niall Horan, teší ma.“ pokračoval Niall, podal mu vizitku a následne aj ruku.

„Matt Harding. Nie ste vy náhodou jeden z tých piatich. Ako sa to len volali? Smer jedna alebo niečo také.“ Niall sa zasmial a prikývol.

„Skoro ste sa trafili. One direction. A áno som v tej skupine.“ opravil ho.

„Aj som si to myslel. Bol ste mi akýsi povedomí. Dcéra ma vaše plagáty po celej izbe.“ riekol a začal sa hrať s vizitkou v ruke.

„To je skvelé. Ak by ste chceli, môžete vziať dcérku k nám domov. Len zavolajte a na zvyšku sa dohodneme.“ navrhol nadšene Niall.

„To by ste urobil?“ neveriacky vykríkol Matt.

„Iste. Bude mi cťou spoznať vašu dcérku a urobiť jej radosť. Len hovorím. Ozvite sa a dohodneme sa na podrobnostiach.“ utvrdil ho Niall.

„Teraz, ak by ste sa nenahnevali, radi by sme išli. Máme sucho v krku. Bežali sme strašnú diaľku.“

„Iste. Majte sa. Pekný zvyšok dňa.“ zamával nám a šiel si po svojom. Aký len milý človek.

„Mal by som asi zavolať Markovi, aby pre nás prišiel.  Vonku sa zbiehajú novinári.“ tiež som sa pozrela k východu a mal pravdu. Stálo tam príliš veľa ľudí s fotoaparátmi. Čudujem sa, že sa na nás ešte nenahrnuli fanúšikovia.

„Poď. Pôjdeme si konečne kúpiť tú vodu.“ povzdychol si a znovu sa vydal nejakým smerom. Po ceste vytiahol mobil a telefonoval. Opisoval celú situáciu volanému.

„Dobre, Mark. Stretneme sa podzemnej garáži.“ dopovedal a vypol hovor. Mobil odložil do vrecka nohavíc a to už sme došli ku stánkom s fastfoodami.

„Na čo máš chuť?“ podvihol obočie a zahľadel sa mi do tváre.

„To je jedno. Hlavne nech je to rýchle.“ pošepla som, pretože škrabanie v hrdle mi dávalo riadne zabrať. S Niallom sme podišli k predajni, kúpili si vodu a plnými dúškami sme ju hltali. Konečne! Škrabanie ustúpilo, za čo som bola nesmierne rada. Niallovi sa rozzvonil mobil, tak ho vylovil z vrecka a pozrel si meno volajúceho.

„Mark je už tu. Poď, pôjdeme skôr ako si nás zasa niekto všimne.“ vzal ma za ruku a potiahol smerom k pozemným garážam.

„Kam pôjdeme teraz?“ nedalo mi neopýtať sa. Na oslavu sa nechcem vrátiť a ani sestre nechcem byť na očiach zajtra ráno. Čo si o mne pomyslí, keď uvidí titulky novín? A čo mi urobí? Bojím sa toho.

„Teraz, ak súhlasíš, pôjdeme do vily a urobíme si súkromnú oslavu.“ venoval mi ten najkrajší úsmev a tak som teda prikývla. Celá tá ponuka bola lákavá. Sami dvaja vo veľkej vile. Znie to dobre. Až veľmi dobre na to, aby to bola skutočnosť.

Tak predsa som to stihla.. :D No ďalšiu časť vidím až v budúcom roku. Inak dokončili to!! :D Tešte sa! :D Čo hovoríte na časť? Viacslovene poprosím ;) Čo budú asi robiť, keď budú sami vo vile? Poviem Vám jediné, čierneho petra hrať nebudú :D Vyjadrite sa v komntároch a poteším sa aj votes.. Časť je venovaná DenisaJanatov, za všetky tie votes, ktoré mi nabiehali jeden za druhým :D A ešte raz Vám želám všetko dobré do nového roka a aby ste si splnili sny, ktoré ste nestihli splniť v tom uplynulom..

Šťastný nový rok Vám všetkým :)