Wilde vs. Styles 2. séria

57. Veľký deň D..

A je to tu! Veľký deň "D". Stojím v izbe domu Anne a dívam sa na seba do veľkého zrkadla na stene. Spoločnosť mi robia Charlotte, Gemma a Anne, samopochopiteľne.

„Si nádherná.“ nadchýnala sa moja budúca svokra.

„Ďakujem.“ venovala som jej úsmev v odraze zrkadla. Do očí sa jej začali rinúť slzy a mne pomaly, ale isto tiež.

„Oh, Anne. Prosím, neplač. Inak budem plakať aj ja a rozmažem si make-up.“ podišla som k nej a objala som ju.

„Prepáč. Už viac nebudem. Ja len. Čakala by som, že Gemma sa bude vydávať prvá a nie, že to bude Harry. Vždy bol taký rozlietaný.“ odtiahla sa odo mňa a zadívala sa mi do očí.

„Ale som veľmi šťastná, že získam novú dcéru.“ venovala mi vrúcny úsmev a odišla za hrabať kamsi do zásuvky. Čo tam vlastne môže hľadať.

„Vyzeráš úžasne, sestrička.“ prihovorila sa mi Charlotte.

„Ďakujem. Som rada, že tu budeš dnes so mnou. Ale chýba mi tu babička.“

„Ja viem.“ šepla a objala ma zozadu. Prešla som ku stoličke pred kozmetickým stolom a usadila som sa na ňu. Do ruky som chytila lesk na pery a kúsok som si naniesla na ústa.

„Vyzeráš úžasne, no niečo tomu chýba.“ povedala Anne a spoza chrbta si vytiahla nejakú škatuľku.

„Čo to je?“ zvedavo som sa opýtala.

„Je to niečo ako rodinné dedičstvo a chcem, aby si si to dnes vzala. Mala som to na svojej svadbe ja, moja mama, babička, babičkina babička. Celá generácia žien v našej rodine. Viem, že nie si moja dcéra, no dnes sa ňou staneš a tak chcem, aby si si to vzala.“ dokončila Anne svoj monológ, otvorila krabičku držiacu v ruke a položila ju predo mňa na stôl.

„Oh môj Bože, Anne! To si nemôžem vziať. To je priveľa.“ v krabičke bola nádherná zlatá spona do vlasou.

„Ale isteže môžeš. Chcem, aby si si ju dnes vzala.“

„To nejde. Čo bude mať na svojej svadbe Gemma?“ stále som jej dar neprijala.

„Pre ňu mám tiež niečo odložené.“ snažila sa ma presvedčiť. A popravde sa jej to darilo.

„Tak teda ďakujem. Lepšiu mamu som si priať nemohla. Veľmi si to cením, Anne.“ venovala som jej úsmev a po líci mi stiekla prvá zatúlaná slza. Vybrala som sponu zo škatuľky a pohladila som ju.

„Mohla by si prosím, Anne?“ podala som jej sponu a utrela som si slzu z líca.

„Iste moja drahá.“ vzala si odo mňa sponu a opatrne mi ju zastrčila do vlasou. Za dverami izby sa ozvali kroky a následne aj zaklopanie na ne.

„Colette, je čas.“ bol to Zayn. Požiadala som ho, aby ma odprevadil k oltáru, keď tu už nemám otca.

„Hneď som dole.“ odvetila som späť a začala som sa zbierať zo stoličky.

„Je to tu.“ šepla som nervózne. Bože! Ja sa dnes budem vydávať.

„No tak poď. Inak prídeš neskoro na vlastnú svadbu.“ upozornila ma Gemma. Len som prikývla a pobrala som sa ku dverám. Otvorila som ich a skoro som sa zrazila so Zaynom.

„Páni! Si nádherná. Priam okúzľujúca.“ zložil mi poklonu Zayn až som sa zapýrila.

„Ale choď!“ pohodila som rukou vo vzduchu a vybrala som sa dolu po schodoch.

„Si pripravená?“ položil mi otázočku.

„Tak ako ešte nikdy v živote.“ bez jediného zaváhania som mu zodpovedala jeho otázku.

***

„Vystúpila som z auta za pomoci Zayna a spravila som zopár krokov ku kostolu, v ktorom sa to malo všetko udiať. Som veľmi nervózna a moje kolená sú ako želé torta. V tejto situácii je to celkom nevhodné.

„Bože, ja sa budem skutočne vydávať.“ vyslovila som svoje myšlienky nahlas.

„Áno, budeš.“ utvrdil ma Zayn. Venovala som mu zvláštny pohľad, ktorý ani sama nedokážem opísať. Len nado mnou pokrútil hlavou a potiahol ma za ruku ku kostolu.

„No tak poď. Čaká sa už len na nás.“ upozornil ma Zayn a zastal až pred vchodovými dverami, kde nás očakával Louis. Na dobré sa oplatí čakať, si myslím.

„Si nádherná nevesta, Letty. Celkom závidím Harrymu, že si berie práve teba.“ zažartoval. Teda, dúfam v to celou svojou bytosťou.

„Ďakujem.“ jemne som sa naň usmiala a zakvačila som sa Zaynovi do ruky. To isté urobila Charlotte s Louisom. Oni dvaja nám idú totiž za svedkov. Anne s Gemmou medzitým vošli do kostola a usadili sa na svojich miestach vpredu.

„Ideme na to.“ šepla som a čakala som na dvojicu pred nami, kým sa dajú do pohybu. Spravili svoje prvé kroky a ani som sa nenazdala, už stáli pri Harrym pred oltárom. Prichádza na rad moje sólo. Do pekla aj s tým! Kostolom sa rozniesla tá otrepaná skladba a ja som vykročila v ústrety svojej budúcnosti. Na Harryho tvári sa akoby mávnutím čarovnej paličky objavil úsmev, keď ma zočil. Tiež som jeden vystrúhala, no viac som sa sústredila na to, aby som tu nevyutierala ústami podlahu, keď sú všetky oči na mne. Od Harryho ma delilo už len niekoľko krokov, ktoré som zvládla našťastie bez ujmy na zdravý.

„Ahoj.“ šepol Harry smerom ku mne, keď som sa postavila po jeho ľavej strane.

„Ahoj.“ šepla som späť.

„Si očarujúca.“ opäť šepol, tentoraz naposledy a viac už neprehovoril.

„Zišli sme sa tu dnes, aby sme v tento sviatočný deň spojili životy prítomných Colette Wilde a Harolda Edwarda Stylesa v posvätnom zväzku manželskom.“ kňaz začal obrad a ja som prestala vnímať jeho nasledujúce slová. Moja pozornosť sa sústredila výhradne len na osobu po mojom boku. Precitla som až keď sme sa dostali k najpodstatnejšej časti obradu a to sľubom.

„Colette Wilde, pýtam sa vás. Beriete si tu prítomného Harolda Edwarda Stylesa za manžela? Budete ho milovať a ctiť v šťastí aj nešťastí, v bohatstve aj chudobe, v zdraví aj chorobe až kým vás smrť nerozdelí?“

„Áno, beriem.“ bezmyšlienkovo som odpovedala na kňazovu otázku.

„A vy Harold Edward Styles, pýtam sa vás. Beriete si tu prítomnú Colette Wilde za manželku? Budete ju milovať a ctiť v šťastí aj nešťastí, v bohatstve aj chudobe, v zdraví aj chorobe až kým vás smrť nerozdelí?“ kňaz prečítal sľub ešte raz a vyčkával na Harryho odpoveď.

„Áno, beriem.“ takmer okamžite odpovedal teraz už môj manžel.

„Z moci udelenej mi Bohom vás týmto vyhlasujem za manželov. Môžete pobozkať nevestu.“ dokončil kňaz svoju reč a Harry sa na mňa hneď vrhol. Bozkával ma so všetkou vervou, no hlavne s láskou a úctou.

Tááák je to za nami. Svadba!! Tešte sa ľudia :D Harry a Letty Stylesovci. Predposledná časť. Bohužiaľ zajtra je tu posledná :'( Plakám z toho, lebo mi bude veľmi smutno za týmito moji stvormi, no všetko sa raz musí skončiť :) Radšej to tu nerozoberám, lebo sa rozplačem. Časť venujem všetkým babám ktoré mi komentovali minulú časť. A ľudia.. trochu života do toho komentovania. Blížime sa ku koncu a bola by som skutočne rada, keby ste sa vyjadrili. Či je to jednoslovne alebo viac to je jedno. Či tam napíšete "Bože, to je sprostosť!" alebo "Jééžiš to je super." mne je to fuk, no vážne by ste ma potešili, keby ste sa vyjadrili. Je to pre mňa jediná odmena. Nedostávam za to totiž plat ani nič podobné, tak by som sa skutočne potešila. Dobre, viac to nebudem riešiť. Zatiaľ sa majte. Vaša xx_Netty_xx