15. Bulvárne sračky..

3K 150 8
                                    

„Inak pozdravujú vás chalani.“ povedal Harry akoby nič. Prikývla som a potom mi to došlo. On volal pred chvíľou s chalanmi? Takže to im vešal na nos, že sme spolu spali! Tá sviňa!

„Takže to s nimi si volal?“ opýtala som sa a zamračila som sa naň. Je mi jedno, že sa teraz prezradím, no tankuje ma to neskutočne.

„No.. hej.“ prikývol a sklonil hlavu do taniera. Zúžila som naň oči a pustila som sa do výsluchu. Inak v tých som lepšia ako policajti!

„A to si im musel hneď na nos vešať, že sme spolu spali?“ vypískla som po ňom. Zodvihol hlavu od taniera a pozrel mi do očí s previnilým pohľadom. Povzdychol si a začal si hrýzť spodnú peru. Pravou rukou si vošiel do vlasou a potom ňou prešiel na krk, kde sa poškrabal.

„No vieš..“ začal, no ja ako správna hysterka som mu skočila do reči.

„Nie, Harry. Neviem.“ povedala som jak nasratá veverica.

„Vedia o všetkom, čo sa medzi nami deje a nikdy som pred nimi nemal tajnosti. Hovoríme si proste všetko.“ vysvetlil, čím ma vytočil ešte viac.

„Fajn. Hovor si im, čo chceš. Ale náš vzťah im nemusíš predkladať ako na striebornej tácke. Kurník, Harry! Malo to ostať medzi nami!“ postupne sa mi hlas zvyšoval, až prerástol do veľmi vysokého volume.

„Prepáč.“ bolo jediné, čo mi na to odvetil. Myslela som, že ho prerazím. Postavila som sa zo stoličky a namierila som si to do izby.

„Kam ideš?“ hneď sa pýtal a šiel za mnou. Neobzrela som sa, ani som jeho telu nevenovala žiadnu inú pozornosť. Počula som akurát jeho kroky, ktoré ma nasledovali.

„Idem sa pobaliť. Poobede mi letí lietadlo do Dánska. Zajtra mám koncert, pamätáš? Nemám času na rozhadzovanie a ty to vieš. Veď máme rovnaké povolanie.“ nechcela som s ním viac komunikovať, no poznám ho veľmi dobre a chodil by za mnou, kým by som mu to nevyklopila.

„Aha.“ vydýchol. Prišiel mi celkom sklamaný. Čo vlastne čakal? Že tu ostanem a už nikam nepôjdem? Že zruším turné, pretože som tehotná? Bože veď tehotenstvo nie je choroba! Môžem chodiť do práce normálne ako vždy. Akurát mi bude rásť brucho, čo mi moc nevyhovuje, pretože potom budem vyzerať ako futbalová lopta a nikomu sa už nebudem páčiť. Zatiaľ to síce na mne nevidno, no o chvíľu to bude vedieť každý. Už vidím tie titulky novín. Nič iné v nich nebude, len ja. Presnejšie moje bábätko.

„Myslel som, že by sme mohli ešte niekam spolu skočiť.“ vydýchol a pozeral na mňa zo dverí, ako sa balím do stredne veľkého kufra značky Louis Vuitton. Pokrútila som hlavou na nesúhlas a znova som hodila pár vecí do kufra.

„Harry, nemyslím si, že je to dobrý nápad. Dovolila som ti byť pri prehliadkach a ani stretávať sa s naším dieťaťom ti nebudem zakazovať, no aj ty musíš rešpektovať mňa a ja som si povedala, že keby nebolo toho dieťaťa, tak ťa už nechcem v živote vidieť a to by som aj dodržala. No okolnosti sú iné a tak mi neostáva nič iné ako ťa vídať, no Harry poviem ti, nie je to nejaká veľká výhra. Najradšej by som bola na druhom konci sveta, kde by som vedela, že ťa už neuvidím a mala by som svätý pokoj.“ hovorila som rozhorčene, no ani raz som mu nevenovala pohľad. Toto sa mi nehovorilo ľahko, no musela som mu to povedať. Musel vedieť ako sa cítim ohľadom nášho vzťahu. Až po nejakej chvíli ticha som sa odvážila sa otočiť a pozrieť mu do očí. Po tvári mu stekali slzy a ja som myslela, že sa na mieste zabijem! Čo som to urobila? Bolí ma ho takto vidieť, no on mi ublížil viac. Radšej som odvrátila pohľad a znova som sa venovala kufru. Po malej chvíli som začula vzďaľujúce sa kroky a tak som usúdila, že už som sama v miestnosti. Dosť hlasno som si vydýchla, no hneď na to sa spustili slzy aj mne. Bože, som ja ale padavka! Zotrela som si slzy chrbtom ruky a zavrela som kufor. Poriadne som sa vydýchala a vyšla som z izby. Kufor som si ťahala za sebou ako nejakého psíka a mierila som si to do chodby. Odparkovala som tam svoje veci a vybrala som sa hľadať Harryho.

„Harry.“ oslovila som ho, keď som ho našla sedieť schúleného v obývačke pred telkou.

„Len som ti chcela povedať, že už odchádzam.“ ani brvou nemykol. Len sa sústredil na vypnutú telku.

„Potom ti zavolám, keď budem mať dohodnutý ďalší termín u lekára.“ oznámila som mu a hneď som sa vybrala preč. Vzala som si veci a vypadla som z bytu. Po ceste schodiskom som si zavolala taxi, ktorý by tu mal byť do piatich minút. Som teda zvedavá. Nikdy sa tak zatiaľ nestalo. Rozhodla som sa teda, že si ešte skočím pre kávu do neďalekej kaviarne. Po ceste bol stánok a dosť ma zaujali titulné strany viacerých novín.

Speváčka Colette Wilde bola videná so svojim ex priateľom a spevákom zo skupiny One direction, Harrym Stylesom, včera v ranných hodinách pred klinikou v Londýne. Žeby mal niekto z hviezdnej dvojice zdravotné problémy?

Kedy nás stihli vidieť? Veď som tam vtedy nikoho nevidela! Ani blesky fotoaparátov nebolo vidno. Agr! Svine novinárske! Potom som si však všimla ďalšiu titulku.

Speváčka Colette Wilde a spevák Harry Styles sa znovu dali dokopy. Včera boli obe spevácke hviezdy spolu videné na viacerých miestach Londýna.

Tak toto je už úplná hovadina! Keby ste vy len vedeli, že o čo ide. Hneď by vás prešli takéto bludy. A bolo tu plno ďalších. Asi nemajú na práci nič iné, ako rozoberať naše životy. Veď prečo nie? A potom sa čuduje môj doktor, že som v strese. Veď aj on by bol, mať ich za zadkom každý deň. Kúpila som si pár kúskov týchto bulvárnych sračiek a pokračovala som na ceste do kaviarne. Objednala som si kávu a keď bola hotová, akurát mi zazvonil mobil, že tu mám taxíka. Veď som hovorila, že tu do piatich minút nebude! Dalo sa to čakať. Vzala som si kávu a vybrala som sa k taxíku. Nasadla som doň a taxikárovi som oznámila cieľ jazdy.

Dnes tu máte novú časť... prepáčte, že som nedala už skôr, no vo štvrtok som došla domov o pol 12tej v noci.. bola som v Prešove s otcom.. sme niesli domov babku s dedom, pretože boli na pohrebe u nás, teda v Košiciach.. v piatok som sa zasa bavkala s trailerom k prvej sérii.. som ho prerábala, takže na boku máte novú verziu.. podstata je tá istá, len videá som dala nové a viac.. no a ešte jedna dôležitá informácia.. budúci týždeň časti nebudem pridávať, pretože idem k babke a to je u nich ako pred opicami, internet náne (nie je).. takže nebudem mať ako pridať nové časti.. počítať síce budem mať so sebou, no fakt nebudem mať ako pridať nové časti.. jedine, že by som skočila do Prešova a sadla si potom do nejakej kaviarne, čo je tiež dosť ťažko vykonateľné, pretože môj milovaný noteboočik je závislák od elektriny.. inak čo si myslíte o novej časti? mňa osobne dosť zamrzelo, keď som písala, ako Hazzoušek plakal.. aký to urobilo dojem na vás? čo myslíte, že bude nasledovať? venujte mi koment & votes.. budem veľmi rada.. :) inak vás to ešte baví čítať? ako mňa by to už asi na vašom mieste omrzelo :/

Wilde vs. Styles 2. sériaWhere stories live. Discover now