Wilde vs. Styles 2. séria

41. Mala by si sa vysloviť, sestrička..

Odskočila som si na vecko v lietadle a nenápadne som si vzala aj mobil. Vyťukala som to číslo, ktoré už dávno poznám naspamäť. Pár krát to zapípalo, no napokon sa mi ozval v slúchadle Harryho zamatový hlas.

„Zlatko.“ šepol, pričom sa z tohto jediného slova, ktoré vyslovil, dalo vydedukovať, že sa usmieva. Tiež som sa usmiala a mobil som si pritisla viac k uchu.

„Ahoj, banánik.“ tiež som šepla, aj keď to nebolo vôbec potrebné. Mala som svoje súkromie aspoň v tejto časti lietadla.

„Ako ste na tom?“ položila som, pre teraz, dosť dôležitú otázku. Predsa len chalani chystajú narodeninovú oslavu pre moju sestričku, ktorá ma dnes svoje osemnástiny. A tak isto je to aj Liamova oslava, ktorý mal pre zmenu včera 21 rôčkov, takže už môže oficiálne chlastať u nás v Amerike.

„Celkom dobre sa to rysuje. Už máme vyzdobenú spodnú polovicu domu, už len poschodie ostáva. No a ešte musíme počkať, kým prinesie keteringová firma občerstvenie. Oh a nesmiem ešte zabudnúť na torty.“ vymenúval mi Harry ešte ich ostávajúce povinnosti.

„Tak to je potom veľmi dobré.“ znovu som šepla.

„No aj áno, len nestíhame. O chvíľu ste tu a ešte toho ostalo veľmi veľa na práci.“ hovoril Harry, keď ho v tom niekto prerušil.

„Harry! Neváľaj si tam gule a poď nám pomôcť.“ počula som druhý hlas v slúchadle. Asi Niall. Kto vie?

„Dobre zlatko. Musím utekať. Vidíme sa.“ hovoril ľútostivo do slúchadla.

„Dobre teda. Chýbaš mi a ľúbim ťa.“ dodala som sklesnuto. Už mi veľmi dlho chýbal a bola som nedočkavá. Prahla som po jeho spoločnosti, bozkoch, dotykoch, po ňom.

„Aj ja ťa ľúbim.“ odvetil a zložil hovor. Nahlas som si povzdychla, odložila som mobil do vrecka nohavíc a zahľadela som sa na svoj odraz v zrkadle. Na tvári sa mi rysovala nedočkavosť a tak isto aj štipka smútku. Už som chcela byť v Londýne. V náručí môjho muža. V našom byte, v našej posteli. Zapla som vodu a opláchla som si ruky. Následne som sa vytrmácala z úzkeho záchodu v lietadle a prešla som sa svoje miesto vedľa mojej sestry.

„Čo si tam tak dlho robila?“ položila mi otázku a to som sa ešte ani usadiť nestihla.

„Ale nič. Prišlo mi len trošku nevoľno.“ zaklamala som. Dúfam, že si z toho nebude lámať hlavu. Myslím, že Harry by na jej mieste už dávno skolaboval od strachu. Mierne kývla hlavou a venovala mi úsmev.

„Tešíš sa Londýna?“ ďalšia z jej doterných otázok. Pre zmenu som jemne prikývla ja a vyčarovala som na tvári úsmev.

„Iste. Už sa neviem dočkať, kedy sa konečne vyspím vo svojej posteli. Pár dní voľna mi urobí dobre. A tuším aj tebe. Konečne spoznáš svoj nový domov.“ robila som si o ňu trochu starosti. Ešte u mňa nebola a neviem, či sa jej tam bude páčiť, či bude mať všetko, čo bude potrebovať. Aj keď už je odo dnes dospelá, stále sa za ňu cítim byť zodpovedná, keďže naši debilný rodičia si nevedeli splniť svoje povinnosti. Prišla za mnou a žiadala ma o pomoc. Neurobím to, čo urobili naši rodičia. Neodoženiem ju od seba, neotočím sa jej chrbtom a budem sa snažiť, aby mala všetko, čo bude potrebovať.

„To je pravda. Neviem sa dočkať. V Londýne som ešte nebola, ale z obrázkov a internetu ma zaujal veľmi.“ len som prikývla. Možno sa u mňa predsa len bude cítiť dobre. Kto vie?

„Áno. Londýn má svoje čaro.. No ani ja som ho ešte nemala možnosť spoznať bližšie. Bola som tu veľmi krátko a aj to som bola väčšinu času zavretá v dome alebo som si maximálne vyšla na večeru s Harrym. Dúfam, že sa to čoskoro zmení. Keď budem mať voľno, keď sa malé narodí, dúfam, že budem môcť spoznať Londýn bližšie.“ rozplývala som sa. Neviem, či sa mi tieto moje sny niekedy splnia, pretože aj keď budem mať voľno, stále tu budú tí päto lízali, ktorí ma budú prenasledovať na každom kroku.

„Dúfajme. Možno by nás po meste mohli previesť chalani, čo myslíš?“ Veľmi dobre som si uvedomovala, kam tým mierila. Chce s Niallom tráviť viac času. A v podstate jej to ani nezazlievam. Veď je dospelá a keď sa jej ten blond škriatok pozdáva, prečo by som im mala stáť v ceste. Záleží mi na oboch a preto budem rada, keď budú obaja šťastný.

„Iste. Alebo by ste si mohli s Niallom vyjsť sami.“ navrhla som a zapozerala som sa na jej červenajúcu tvár. Vedela som to!!

„Prečo tu rozoberáme Nialla?“ opýtala sa a sklopila pohľad. To je tak rozkošné. Viem o ich písaní. Nedalo sa to nevšimnúť. Od kedy sme odišli z posledného spoločného stretnutia si tí dvaja vkuse vypisovali SMS-ky. Stále to bolo len to blbé pípanie sprav. Neurazila by som sa, keby si Charlotte nastavila tiché zvonenie. Nerušilo by to tak skúšky a všeobecne. Ostatný už toho museli mať tiež plné zuby.

„Lebo je očividné, že sa k sebe máte.“ pokrútila hlavou a zvraštila obočie.

„Ako to myslíš? Ja s Niallom nič nemám. Veď ho v podstate ani nepoznám. Videla som ho asi dvakrát. Aj to som prvý raz ukradla Liamove boxerky, čo som ho zastihla na chodbe, keď som utekala a druhý raz sme boli na ich koncerte a na hoteli.“ snažila sa to poprieť, no predo mnou nemusí hrať divadielko.

„Charlotte.“ pokrútila som hlavou.

„Priťahuje ťa už od prvej chvíle. Stále si vypisujete SMS-ky, to sa nedalo nevšimnúť. Pár krát si sa ma naň vypytovala a aj iných ľudí. Poslal ti kvety a je tu plno ďalších vecí, ktoré by som mohla vymenúvať do polnoci. Proste si to už priznaj, že sa ti páči.“ vyzvala som ju.

„Fajn. Páči sa mi. Ale ja neviem, čo si mám myslieť. Proste si píšeme a ja stále napäto čakám na jeho správy a tie kvety.. Oh.. to bolo také romantické a som z neho úplne vyklepaná. Nikdy sa mi to nestalo a ja neviem, čo mám robiť. Bojím sa a zároveň sa cítim byť v bezpečí. Nedokážem to ani poriadne popísať slovami.“ vydýchla si a rozvalila sa v kresle. Len som sa zasmiala nad jej správaním.

„Mala by si mu to povedať.“ navrhla som jej. Oči sa jej zväčšili a nepríčetne na mňa pozrela.

„To nemyslíš vážne! Veď sa len strápnim a a a.. čo keď ma pošle preč. Alebo horšie, bude ma ignorovať po celý nasledujúci čas?“ začala panikáriť.

„Neurobí to. Ver mi. Mala by si mu to povedať. Veď sama uvidíš, čo ti povie.“ žmurkla som na ňu a určite som jej nasadila chrobáka do hlavy. Všetko naj k narodeninám, sestrička!

New part.. dúfam, že to má zmysel.. nevedela som sa sústrediť na opravovanie.. takže asi tak.. dúfam, že sa páčilo.. a nehnevajte sa, že dávam také odstupy medzi časťami.. ale furt mám nabitý program.. stále niečo do školy treba a ešte aj mimo školy toho mám veľa.. nerozpisujem sa moc.. komentnite čo si myslíte a už len musím dodať, že sa budem snažiť pridať čo najskôr..