Wilde vs. Styles 2. séria

25. Rozhovor do filmu..

„Áno, som si istá, Harry.“ odpovedala som mu a pomaly som sa rozišla k dverám od toaliet. Pred nimi som sa ešte otočila a pozrela som sa na Harryho, ktorý ešte stále stál na mieste a hľadel do blba.

„Ideš?“ opýtala som sa a vyčkala som si na jeho odpoveď. Prikývol a pristúpil ku mne bližšie.

„Len mi sľúb, že si dáš pozor.“ pozrela som mu do očí a prikývla som.

„Sľubujem.“ dodala som a natiahla som sa pre jeho ruku, ktorú som následne stisla vo svojej. Tiež prikývol a potom mi venoval bozk. Obyčajný cudný bozk. Keď sme sa od seba odtiahli, usmiali sme sa na seba a spoločne sme vyšli von. Vybrala som sa smerom ku pódiu, kde ma ako ochranársky priateľ Harry odprevadil.

„Budem tam dolu.“ povedal a ukázal na miesto pod pódiom. Len som sa usmiala a prikývla.

„V prvej rade.“ ešte dodal a ja som znovu prikývla. Tiež som sa zasmiala a venovala som mu bozk na líčko, ktorý mi po malej chvíli opätoval.

„Už bež.“ popohnala som ho a znovu sa zasmiala. Pomaly vykročil svojím smerom a ja som sa tiež vybrala svojím. Sála sa rozkričala a všeobecne nastal v hale hluk. Len som sa nad tým pousmiala a postavila som sa na miesto, kde som stála aj pred mojím útekom do zákulisia.

„Prepáčte za môj útek.“ riekla som a hneď na to sa zasmiala.

„Prišlo mi trošku nevoľno.“ priznala som sa pošúchala si ruky.

„Ale už si v poriadku?!“ počula som niekoho kričal spod pódia.

„Áno, už som v poriadku.“ utvrdila som osobu v správnosti jej tvrdenia a tak isto aj zvyšok návštevníkov.

„Budeme pokračovať. Nemyslíte?“ zakričala som a odozvou mi bol krik v hale. Aké nečakané! Znovu som sa usmiala a začala som spievať ďalšie pesničky.

***

„Čo pre vás znamenajú vaši fanúšikovia?“ opýtali sa ma tvorcovia filmu. Usmiala som sa a začala som odpovedať.

„Znamenajú pre mňa skutočne veľa. Sú mojou oporou a bez nich by som tu nebola. Sú pre mňa veľmi dôležitý a tak som vždy rada, keď sa s nimi môžem pozhovárať či s nimi môžem stráviť svoj čas. Ešte sa mi nestalo, žeby som sa niekomu odmietla podpísať alebo sa s ním odfotiť, keď som bola niekde vonku. Iné to je, keď sú tam paparazzi alebo je ich skutočne veľká skupinka. Vtedy je to ťažšie a tak musí zakročiť ochranka a bohužiaľ musím, ako sa vraví, zdupkať. Vtedy mi je to naozaj veľmi ľúto.“ odpovedala som a zatvárila sa smutne.

„Nemáte niekedy chuť prestať, všetko nechať a len tak odísť?“ položili mi ďalšiu otázku.

„Iste, že áno. Každý spevák, speváčka, herec alebo herečka, každá známa osobnosť, ktorá je dennodenne pod tlakom médií túži aspoň po chvíľke pokoja. Ja tiež nie som výnimkou. Veľmi rada by som na chvíľu vypadla od všetkého toho tlaku z vonkajšieho sveta a bola skutočne sama alebo s mojim priateľmi.  Chcela by som tráviť čas v súkromí s mojimi najbližšími a nebáť sa toho, že nás budú otravovať novinári. Niekedy si fakt myslím, že to je len sen a nikdy sa mi nesplní.“

„Čo je pre vás v živote najdôležitejšie práve teraz?“ Len som sa pousmiala a spustila som znovu svoj monológ.

„No viete, je v skutku veľa aspektov, ktoré sú pre mňa dôležité. Medzi popredné priečky však patrí môj snúbenec a moje dieťa.“ odpovedala som úprimne. Môžem sa tu vyjadriť aj o našom bábätku, pretože film neuzrie svetlo sveta aspoň najbližšie štyri mesiace a všetci, čo na ňom pracujú museli podpísať zmluvu o mlčanlivosti, aby sa niečo nedostalo von skôr, ako je potrebné.

„Viete už, čo to bude?“ opýtala sa žena oproti mne. Sedeli tam asi štyria ľudia z toho jedna žena a traja muži.

„Nie, ešte nie. Dnes som ešte len v nejakom šiestom týždni. Nie je to na mne ešte ani vidieť, no veľmi sa tešíme.“ ako som to hovorila, usmievala som sa ako sfetovaná.

„Ako zareagoval otecko dieťaťa, keď sa o ňom dozvedel?“ znovu sa opýtala tá žena.

„Viete, keď som sa dozvedela o tom, že som tehotná, boli sme s Harrym pohádaný. Nechcela som ho viac vidieť, no keď som sa dozvedela túto správu, vedela som, že to nie je posledný raz, čo ho uzriem. Musela som mu povedať pravdu a tak, keď sa ju dozvedel bol šťastný. Nebol ako iný. Postavil sa k tomu dospelo ako správny muž. Nezdupkal, ani nič podobné. On len.. chcel byť pri tom, pri tom všetkom a pomáhať. Odháňala som ho od seba, no potom, dnes, sme si to všetko vyjasnili a požiadal ma o ruku.“ zasnene som sa usmiala do kamery a následne sa pozrela za ňu. Tak, kde stál môj budúci manžel. Celý čas ma skenoval pohľadom, a keď si všimol, že sa naň dívam, poslal mi vzdušný bozk. Ešte väčšmi sa na mojej tvári rozrástol úsmev. Rukou som naznačila, že som ho chytila a následne som si ju priložila k srdcu.

„Oh áno. Aké romantické.“ rozplývala sa žena. Muži len prekrútili očami a ďalej sa štúrali nosmi v papieroch.

„Harry, nepridáte sa k nám?“ opýtala sa a zapozerala sa za seba.

„Ja neviem, či môžem.“ odpovedal neisto.

„Ale iste môžete. Poďte si sadnúť.“ sebavedomo odpovedal na jeho námietky žena a prikázala akémusi asistentovi, aby priniesol Harrymu rozkladacie kreslo, na akom som sedela aj ja. Keď ku mne položili druhú stoličku, hneď si ku mne Harry prisadol. Vzal ma za ruku a tuho ju zovrel v tej svojej. Preplietli sme si prsty a pobozkali sa. Následne sme sa od seba odtiahli a venovali si zaľúbené úsmevy.

„Harry, tešíte sa na vášho potomka?“

„Samopochopiteľne! Neskutočne sa naň teším a neviem sa dočkať, kedy sa dozvieme, čo to bude.“

„Čo by ste chceli, aby to bolo?“

„Ja by som chcel, aby to bolo dievčatko. No bol by som šťastný aj keby to bol chlapček.“ odpovedal Harry.

„A vy Colette?“ presunula žena svoju pozornosť na mňa.

„Mne je to v podstate jedno. Budem šťastná či už to bude dievčatko alebo chlapček. Jediné na čom mi záleží je, aby bolo zdravé.“ riekla som a Harrymu som stlačila ruku.

Nová časť.. mala som dnes celkom nudný deň.. akurát som dočítala knihu, ktorú som vám spomína a skončila dosť biedne, takže dúfam, že bude aj 3tia časť.. nejako sa nebudem moc rozpisovať.. časť venujem MarktaPrchalov.. dúfam, že som to nejako neskomolila.. uži si ju.. a ešte som chcela, že som pridala obrázok prsteňa k minulej časti, tak si ho potom skuknite, ktoré chcete.. ;) a pýtajte si kľudne aj venovanie.. ako som písala pri minulej časti.. ;) vyjadrite sa k časti v komentoch.. čo sa vám páčilo.. poprípade nepáčilo? čo myslíte, že bude ďalej? vyjadrite sa.. teším sa až si budem čítať vaše komentáre.. venujte mi aj hvizdičku.. tá ma tiež veľmi poteší ;) zajtra idem on the Šírava.. takže mi držte palce nech doma nič nezabudnem :D Pekný zvyšok večera ;)