Wilde vs. Styles 2. séria

37. Filmy a trapasy..

Spolu s Niallom sme sa vybrali do jeho izby. Cesta bola síce krátka, pretože sme mali izbu od tej Lettynej a Harryho neďaleko, no vadilo mi to trápne ticho, ktoré medzi nami vládlo. Niall odomkol dvere od, vlastne pre teraz našej, izby a nechal ma vojsť ako prvú. Následne vošiel aj on a zavrel za sebou dvere. V zámke sa pohral s kľúčikom tak, že kľučka cvakla, čo značilo, že je zamknuté. Nevšímala som si to, svoju pozornosť som venovala izbe, v ktorej som sa nachádzala. Zahľadela som sa na každú stranu a tak isto aj na každý kus nábytku. Izba bola celkom luxusná, na môj vkus. Nie som ešte navyknutá na toto blaho.

„Je to tu pekné.“ zamrmlala som a otočila som sa tvárou k Niallovi, ktorý si ma celý čas obzeral. Len jemne kývol hlavou a ďalej ma spaľoval pohľadom. Odrazu som sa cítila viac nervózna, ako pred malou chvíľkou. Bolo to zvláštne. Čím viac sa na mňa díval, tým viac sa mi do tváre hrnula červeň, ktorá mi spaľovala líca.

„Mám niečo na tvári?“ opýtala som sa ani neviem ako. Hlas sa mi jemne chvel, no tuším to Niall nepostrehol.

„Nie. Len si krásna, keď sa červenáš.“ po týchto jeho slovách som tuším očervenela ešte väčšmi. Hlavu som sklonila a až potom som si uvedomila, čo povedal. Myslí si, že som krásna. No páni!

„Ehm.. ďakujem.“ odkašľala som si a zodvihla som svoj pohľad znovu naň. Venoval mi úsmev a znovu jemne prikývol hlavou. Ešte stále ma sledoval svojimi modrými očami. Svoj pohľad som  od neho preto odvrátila a zapozerala som sa na stenu, ktorá nebola ničím zaujímavá.

„Čo budeme robiť?“ nedalo mi. Nechcela som tu len tak tupo stáť a pozorovať tú nudnú stenu, po ktorej lezie pavúčik.

„Čo keby sme si pozreli nejaký film?“ navrhol. Film nie je zlý nápad, no typujem, že pri ňom zaspím už len keď naskočia úvodné titulky.

„Super. Takže film. Ale dala by som si pred tým ešte rýchlu sprchu.“ odvetila som. Len prikývol a stále na mňa pozeral.

„Tam je kúpeľňa. Uteráky sú na radiátore. Zatiaľ prichystám film. Čo by si si rada pozrela?“ rozišiel sa ku svojmu kufru a ja ku dverám kúpeľne.

„Nechám to na teba.“ riekla som a zavrela som sa v kúpeľni.

***

„Tak čo si vybral?“ vyšla som z kúpeľne len v uteráku. Ja sprostá som si zabudla vziať náhradné oblečenie a tak to teraz dopadlo. Hneď ako na mňa Niall presunul svoj pohľad, sánku akoby stratil po ceste. Napokon zavrel ústa a hlasno a hlavne na sucho preglgol.

„No.. ehm.. ja..“ nevedel zo seba dostať jednu súvislú vetu. Len som sa nad tým uchechtla a vybrala som sa ku svojmu kufru, odkiaľ som si vzala nohavičky a nočnú košieľku. Následne som sa znovu pobrala do kúpeľne, no vo dverách som zastala a pozrela sa očkom na Nialla. Opäť si ma celú obzeral a keď si všimol, že som ho pristihla, zadíval sa na obrazovku počítača.

„No takže mi už povieš, čo si nám vybral za film?“ dožadovala som sa odpovede, no tá nie a nie prísť.

„Hry o život 2.“ konečne som sa aj dočkala. Len som prikývla a zaliezla som do kúpeľne. Hneď som sa aj začala obliekať, čo mi netrvalo moc dlho. Po pár minútach som vyšla z kúpeľne a hodila som sa na posteľ k Niallovi, ktorý podskočil dôsledkom pružnosti postele a skončil na zemi.

„Au.“ zakňučal. Silno som k sebe pritisla viečka a prekotúľala som sa na jeho stanu postele, kde som ho mohla vidieť, ako sa rozčapil na zemi.

„Prepáč. Si v pohode?“ nahodila som pohľad neviniatka a podala som mu pomocnú ruku. Len prikývol a pomaly sa začal stavať na vlastné. Odkotúľala som sa späť na svoju stranu postele, zatiaľ čo Niall si šúchal zadok. Musel si ho fest dobre naraziť. Napokon sa tiež uvelebil na posteli a podal mi počítač, kde bol otvorený priečinok s mnohými filmami a videami. Začala som si teda čítať tituly a hľadala som pohľadom Hry o život dvojku, ktorú si máme pozrieť. Narazila som však na niečo zaujímavejšie.

„Niall, čo je toto?“ položila som mu otázku a súčasne som pustila video.

„Čo?“ odpovedal otázkou a zapozeral sa na obrazovku. Oči sa mu zväčšili a mne tak isto, keď som započula tie hlasné povzdychy, ktoré sa niesli z reproduktoru notebooku. To si snáď zo mňa niekto strieľa! Niall celý očervenel a začal sa nahýnať k notebooku, aby ho zaklapol. Posunula som ho od neho ďalej, aby sa mu to nepodarilo.

„Ty máš v notebooku porno?“ položila som mu priamu otázku a znovu som mu venovala pohľad. Akoby ešte väčšmi nabral rumenec na tvári. Sklopil pohľad a rukami si zakryl oči.

„Bože! Toto je už aký trapas!“ šepkal si pre seba, no ja som ho počula. Bol zlatý, keď sa červenal.

„Prečo? Veď je to normálna vec. Akurát som to od teba trošku.. nečakala.“ dokončila som a tak Niall zodvihol svoj pohľad na mňa. Jemne sa na mňa usmial a tak som mu úsmev oplatila. Ten úsmev bol krásny, očarujúci a totálne ma ohromil. Bol tak roztomilý. Očká mu svietili na modro a celkovo som sa strácala v jeho tvári. Bol roztomilý sám o sebe. Ani Calum nebol takýto ňuňatý.

„Myslím, že pôjdeme radšej spať aj bez toho filmu.“ len som prikývla a podala som mu jeho notebook späť. Vypol video, pretože tomuto sa film povedať nedalo, a postavil sa z postele. Pomalými, no zároveň veľkými krokmi sa dostal ku gauču, kde na stolík položil počítač. Sadol si na gauč a začal si vyzliekať prebytočné oblečenie. Ostal len v boxerkách a následne si ľahol na ten nepohodlný gauč.

„Čo to robíš?“ opýtala som sa zmätene.

„Idem späť.“ zamrmlal mi ako odpoveď.

„A prečo ležíš na gauči?“ nedalo mi neopýtať sa.

„Ja.. myslel som si, že ti bude vadiť moja prítomnosť v posteli.“

„Netrep. Keď už, tak by si tu mal spať ty a nie ja. Je to tvoja posteľ a vlastne je aj dosť veľká. Prosím ťa poď si ľahnúť sem, veď budeš do zajtra tak dolámaný z toho gauča, že ťa budeme musieť stavať na nohy so žeriavom.“ napomenula som ho a tak ma teda poslúchol. Došuchtal sa späť k posteli a hodil sa na ňu.

„Dobrú noc.“ zaželal mi.

„Aj tebe.“ odvetila som a zavrela som obe oči.

Takže bábiky.. máte tu novú časť.. veľmi sa vám ospravedlňujem, že som nepridala tak dlho, no nebolo času písať.. stále som niekde lietala.. či už po škole s kamarátkami na kávu alebo na koncert do Maďarska.. proste nebolo času.. zajtra slavím 18 :D takže happy b-day to me :D neviem, či budem stíhať napísať časť.. uvidíme.. posnažím sa.. ale nič nesľubujem.. časť venujem všetkým babám, ktoré tento môj výplod fantázie ešte stále čítajú a neomrzel ich.. BTW: kamarátka mi vnukla nápad.. a asi budete mať aj tretiu sériu.. teda ak ju bude chcieť.. no to je ešte skoro o tom hovoriť.. rozhodnete sa až potom, keď ukončím túto sériu, čo ešte chvíľku potrvá.. pretože ešte stále som sa nedopracovala ku všetkým frázam z prológu.. :D no nič.. vyjadrite sa k novej časti.. ale pochopím, keď sa na mňa vykašlete za moje intervali medzi časťami.. zatiaľ sa majte kvetinky moje.. ;)