Už si mal niekedy pocit, že sa rútiš alebo nikam nepatríš a nikto ti nerozumie? Už si niekedy chcel utiecť z tohto miesta? Zamykáš sa v izbe s rádiom, ktoré je pustené tak nahlas, aby nikto nepočul, že kričíš? Je zlé, cítiť sa ranený, cítiť sa stratený a sám v temnote. Byť na pokraji zrútenia. Byť kopaný aj keď už si na dne. Si zaseknutý vo svete, ktorý nenávidíš. Si otrávený zo všetkých tých ľudí naokolo, s tými ich falošnými úsmevmi a rovnakými klamstvami. Občas je fajn, chcieť byť niekto iný. Veriť v svet, kde by ti nikto nikdy nevrazil nôž do chrbta.......... Nedokážem ti povedať, prečo sa tak cítila, no cítila sa tak každý deň. Nemohla som jej pomôcť. Len som sledovala, ako robí znovu rovnaké chyby. Príliš mnoho problémov. Nevie, kam patrí. Chce ísť domov, ale tam nikto nie je. Nemá kam ísť, nemá žiadne miesto, kde by si mohla usušiť oči. Tak svoje pocity skrýva. Nemôže nájsť svoje sny. Je vnútri zlomená. Stráca zdravý rozum, zaostáva. Len sa tak potuluje po vonku a tvári sa, že je niekým iným. Kričí z plných pľúc, ale jej hlas nedokáže zachrániť tento svet a má pocit, akoby ju nikto nepočul. Občas sníva, že sa svet zmení a aspoň na minútu tu nebude žiadna bolesť. Lenže potom sa vždy zobudí do krutej reality a vidí tento skazený svet. Koľko detí zomrelo počas týchto hlúpych vojen? Koľko rodín nemôže zaplatiť dane? V jej okolí sa titul rovná sile. A peniaze kontrolujú všetko, v čo verí. Myslí si, že my všetci potrebujeme len trochu viac lásky. Možno je čas ju konečne nájsť.Všechna práva vyhrazena