Don't let me get me

29. Epilóg

Nikdy som si nemyslela, že budem veriť na rozprávky, no teraz v jednej žijem. Mám skvelého priateľa, ktorý dokonca pochopil, že svadba nie je nič pre mňa. Uznávam, keď mi pred dvadsiatimi rokmi, krátko po tom čo sme sa vrátili z turné, daroval malú krabičku, zľakla som sa. Zrejme by som povedala áno, lenže nebolo by to to, čo chcem. No keď som tú krabičku otvorila, nebol v nej žiaden prsteň. Bol v nej kľúč. Kľúč od nášho spoločného domu. Domu, v ktorom teraz vychovávame naše dve deti. Osemnásťročného Davida a šestnásťročnú Hope. David je celý po mne. Miluje motorky, autá a rýchlu jazdu. Občas mám pocit, že sa domov nevráti živý. Venuje sa tancu, hrá na gitaru a možno aj vďaka jeho koníčkom láme dievčenské srdcia. Chcela by som vidieť, ako by asi zareagoval, keby niekto zlomil srdce jeho sestre. Spolu s Niallom od nej úspešne odháňajú všetkých chlapcov. Nemyslím si, že jej to vadí. Svojho brata zbožňuje. Ona má niečo z nás oboch. Nevie spievať, tancovať, zato výborne kreslí a baví ju herectvo. Cez týždeň má hlavu zaborenú do kníh a cez víkendy chodí spolu s bratom na večierky. A o chlapcov nemá núdzu, no ona sama tvrdí, že nepotrebuje nejakého debila, aby jej zničil život. Vraj sa jej to zatiaľ dokonale darí aj samej. Pravdaže, nie vždy je všetko také úžasné. Niekedy svieti slnko, niekedy prší. No my štyria to spolu s priateľmi skvelo zvládame. Práve riešime, kam pôjde Hope na školu. Ponúkli jej miesto na strednej umeleckej, ktorá je v Los Angeles. Niall ju tam nechce pustiť, ale ja si myslím, že by mala nasledovať svoje sny. Uvidíme, ako sa to vyvinie. Ja a Niall máme práce snov. On vlastní nahrávacie štúdio a ja učím deti tancovať, čo veľa nevynáša, ale Niall zarába viac než dosť a nikomu z nás nič nechýba. A teraz niečo zo života ostatných. S Lottie sme sa naposledy videli pred tromi rokmi. Za tú dobu sme sa neskutočne odcudzili. Občas si napíšeme a zaspomíname na staré dobré časy, lenže ani jedna z nás nemá čas na stretnutie. Aspoň David, ktorému je krstná, a Hope k nej chodia na prázdniny do New Yorku. Zrejme to tak malo byť. Zato s Perrie sa vidím skoro každý deň, dokonca je to krstná mojej malej Hope. Ostali sme v kontakte aj po tom, ako sa so Zaynom rozišli. S Cameronom sa neustále navštevujeme a myslím, že moje deti ho zbožňujú. Vlastne on je Davidov krstný a v pretekaní ho neskutočne podporuje. Aj Ash sa u nás občas ukáže. Síce zriedka, pretože ešte stále spolu s 5SOS veľa cestuje. Ale na Hope si vždy nájde čas. Možno práve preto sa stal jej krstným. A či budeme žiť šťastne až do smrti? Popravde, netuším. No časom to určite zistím.