Už si mal niekedy pocit, že sa rútiš alebo nikam nepatríš a nikto ti nerozumie? Už si niekedy chcel utiecť z tohto miesta? Zamykáš sa v izbe s rádiom, ktoré je pustené tak nahlas, aby nikto nepočul, že kričíš? Je zlé, cítiť sa ranený, cítiť sa stra...
Keď som ráno vstala, Lottie vedľa mňa ešte pokojne odfukovala. Zobrala som si z kufra veci a išla sa dať do poriadku. Aj by som si dnes vybalila, ale ešte nie je isté, či tu vôbec zostávam. Umyla som si zuby, dala si šošovky, špirálu, korektor a čokoládový balzam. Vonku bolo krásne. No ja som sa musela obliecť primerane mojej modrine.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Porazí ma. Potrvá aspoň mesiac, kým úplne zmizne. Chalani majú na záhrade obrovský bazén, no ja si nemôžem obliecť ani plavky. Vlasy som si vyčesala do konského chvostu a išla dole. Pri stole sedeli všetci okrem Zayna. Zrejme ešte spí. ,,Pobalená?" privítal ma Louis. ,,Aj tebe pekné ráno. A neboj, ani som sa nevybaľovala." naliala som si kávu. ,,Tak to je dobre." zahryzol sa do raňajok. Ja som kávu vypila a pohár po sebe umyla. ,,To si s nami ani nedáš raňajky?" chcela som ísť do izby, no zastavil ma Niallov hlas. ,,Vďaka, ale nie som hladná. Radšej si pôjdem po kufre a vypadnem. ,,Nikam nejdeš!" ozval sa Harry. Sedel tam len v teplákoch a mňa ten pohľad fascinoval. ,,Nechaj ju. keď chce, nech ide." zastaral sa do toho Louis. ,,Pozri kamarát, sme ako bratia, no niekto ti to musí povedať. Si debil. Čo bolo, bolo. Je to minulosť. Bola iba dieťa, keď sa to stalo. Nemal by si jej to donekonečna vyhadzovať na oči. Svojim spôsobom jej jedna malá chyba, aké robí každý, aj ty, tak na mňa tak nepozeraj, pokazila život. Odpusti jej aspoň kvôli Lottie. Nehovorím, že z vás musia byť hneď najlepší priatelia, ale aspoň by ste sa mohli akceptovať. Veď ste už dospelí. Na začiatok to stačí." Harry. ,,Má pravdu. Louis, rozmýšľaj trochu." zastal sa ma aj Liam. Tak to som nečakala. ,,Predsa ju nenecháš hladovať." zamrmlal s plnými ústami Niall. ,,Fajn, sadaj. Môžeš tu ostať. Ale medzi nami sa nič nezmení." prikývol Louis. ,,Ďakujem." pokúsila som sa o úsmev a sadla si. ,,Dnes ideme plávať. Nepridáš sa?" pozrel na mňa Harry. Zdalo sa mi to, alebo na mňa vážne pozeral s nádejou? Len som pozrela na Louisa. Ten mykol plecami. ,,Rada. Ale budem len vonku. Do vody nemôžem. Chápeš, ženské problémy." rýchlo som si niečo vymyslela. Väčšia kravina ma už fakt nemohla napadnúť. ,,A nepotrebuješ čokoládu?" spýtal sa ma Niall, ktorý vyzeral dosť vydesene. ,,Neboj, prežijem to aj bez nej." žmurkla som na neho. Niall očervenel a chalani sa rozosmiali. Ja som si vzala palacinku.
ZZZ
Zvonku som už počula chalanov ako kričia. ,,Prečo nechceš ísť do bazéna? Veď vodu miluješ. A neskúša tú blbú výhovorku. Je mi jasné, že krámy nemáš." ach Lottie, keby som ti tak mohla povedať pravdu. No nechcem aby si sa kvôli mne trápila. ,,Proste nemám náladu. Možno zajtra." opatrne som si obliekla kraťasy, no tričko som si nechala. Vybrali sme sa spolu dole. Lott skočila do bazéna a ja som si sadla na kraj. Do vody som si dala len nohy. Všetci sa zabávali a mne bolo ľúto, že tam nemôžem byť s nimi. ,,No tak poď ku nám." objavil sa pri mne Hazz . ,,Veď som ti povedala, že nemôžem." usmiala som sa na neho. ,,Ale prosím ťa. Všetko sa dá nejako obísť. Aj toto. Napríklad tampónom." pretočil oči a ošpliechal ma. ,,Proste nie." pokrútila som hlavou. Čakala som, že ma tam nechá samú, no on ma stiahol. Rýchlo som sa vynorila. ,,Ty si taký idiot!" zvrieskla som na neho a vyšla opäť na breh. Všetky oči sa upierali na nás. ,,Tak prepáč. Nechápem, prečo tak vyvádzaš." vyskočil hore a urobil ku mne krok. ,,Jediné, čo od teba chcem počuť je pravda. Prečo tak veľmi nechceš ísť?" chytil ma za boky a ja som sa mykla. Dopekla! Dúfala som, že si to nevšimol. ,,Čo je? Veď som ťa nechytil až tak silno." dal zo mňa rýchlo ruky preč, akoby som pálila. ,,Ale chytil. No nevadí. A teraz, ak dovolíš, idem sa prezliecť." snažila som sa o útek. ,,Určite som ťa chytil slabo. Prečo ťa tak striaslo?" opýtal sa. Zrazu akoby mu to došlo. Chytil mi tričko a nadvihol mi ho. ,,Preboha." okamžite som sa mu vytrhla, lenže tú modrinu zbadal. ,,Z čoho to máš?" prísne na mňa pozrel. ,,Neviem. Asi ako si do mňa včera udrel dverami. To nie je nič vážne. Mne sa modriny robia stále." snažila som sa klamať. ,,No jasné. Toto by si od dverí nemala." záporne pokrútil hlavou. ,,Bell, žartuješ? Tebe sa modriny nerobia vôbec ľahko." objavila sa pri mne Lott a tiež mi nadvihla tričko. Nechala som ju. Všetci sa okolo mňa zhŕkli a obzerali si ma ako nejaké zvieratko v Zoo. Nebránila som sa. Nemalo to význam. ,,To ti urobil Tom? Tak preto ste sa rozišli? Ja ho zabijem." úplne penila. ,,No pekne., Takže si si našla chlapca, ktorý ťa mláti? Čo iné sa od teba dalo čakať?" Louis. Už mám toho dosť. Nevydržala som to a rozplakala sa. Nepamätám, kedy som naposledy pred niekým plakala. Som ten typ, ktorý pocity skrýva v sebe. Lottie ma okamžite objala. Bola som jej za to vďačná. ,,To ma tak veľmi nenávidíš, kvôli tej krádeži?" pozrela som na Louisa a snažila sa upokojiť. ,,Nie je to len kvôli tomu. Dočerta, ty nechápeš, akú si mohla mať budúcnosť? Mohla si byť profesionálna choreografka. Cestovať po svete. Robiť to, čo si odmalička chcela. Lenže ty si to všetko zahodila kvôli nejakému debilovi, pretože si mu chcela niečo dokázať. Myslel som si o tebe viac. Vždy som ťa bral ako sestru, záležalo mi na tebe. No týmto si u mňa v očiach klesla." pozrel na mňa, no aj jemu sa v očiach lesklo. ,,Ja už to nevydržím. Prepáč Bella, ale proste nie. Louis, ona ma iba chránila. To ja som v ten deň kradla. To ja som sa chcela dostať k tomu chalanovi. Mrzí ma to. Všetko. No Bella si toto nezaslúži. Urobila to kvôli mne. A ver, že sa mi s tým pocitom nezaspáva práve najľahšie, no proste to tak je. A ja to už nezmením." Lottie. Teraz sme už plakali všetci traja. ,,Lottie? Ako si mohla?" opýtal sa jej trasľavým hlasom a vbehol do domu. Liam objal Lottie a ja som sa rozbehla za Louisom. ,,Prečo si to pre ňu spravila?" opýtal sa ma, keď som vošla do jeho izby. Sedel na posteli a hlavu mal v dlaniach. ,,To sa pre rodinu robí. Či už má rovnakú krv alebo nie. Aj ty by si to pre ňu spravil. A viem, že aj pre mňa." sadla som si ku nemu. ,,Mrzí ma to. Všetko. Správal som sa ako kretén." zodvihol hlavu a objal ma. ,,To teda. Tak tú chybu neopakuj. A porozprávaj sa s ňou." zaborila som si hlavu do jeho hrude. ,,Nebudem. Ale potrebujem čas, kým to spracujem." šepkal. ,,A tá modrina? Vážne ti to urobil tvoj chlapec?" zaujímal sa. Len som záporne pokrútila hlavou. ,,Poviem vám to naraz nech sa nemusím opakovať. No najprv si to daj do poriadku s Lottie." dala som mu pusu na líce a odišla. Šla som sa prezliecť. Vedela som, že on sa rozhodne správne. Ľahla som si na posteľ, no niekto zaklopal na dvere. ,,Nemám náladu." zakričala som. ,,Ani na mňa?" nakukol Niall. Len som sa posadila a naznačila mu, nech vstúpi. Nebolo mu treba dvakrát hovoriť. Sadol si ku mne na posteľ a začal hovoriť: ,,Keď som smutný, som ticho. Nechcem o ničom hovoriť. Lenže chalani nedovolia, aby som sa trápil a rozprávajú sa so mnou. A ja nechcem, aby si sa trápila ty." položil mi ruku na plece. ,,Vieš, ja len... Prekvapuje ma, že doteraz som sa s Louisom tri roky nebavila a zrazu prídem sem a všetko je v poriadku." dovolila som mu, nech ma objíme. ,,Možno mu stačilo len povedať pravdu. Podľa mňa klamstvá všetko zbytočne komplikujú." zamrmlal mi do vlasov. ,,Tak s tým súhlasím. Nerada klamem. No občas proste nemám na výber." hlavu som mala plnú myšlienok. ,,Vždy máme na výber." prosto odpovedal. ,,Aj ja som si to myslela. No ver, že to nie je pravda." odporovala som mu. ,,Možno. Vieš, občas premýšľam nad tým, že by bolo úžasné vedieť lietať. Môcť odletieť preč od všetkých problémov." tak takéto niečo som od neho nečakala. Myslela som si, že je ako dieťa. No on hovoril dospelo. Teda relatívne dospelo. ,,Hej, to by bolo. Lenže to sa nedá." stále som mu dýchala do hrude. ,,A ďakujem, ty lastovička. Niečo takéto som potrebovala počuť." jemne som sa zasmiala. ,,Lastovička? Mal som ti čo povedať." smial sa spolu so mnou. Odtiahla som sa a spoločne sme išli dole.
,,Tak už nám to vysvetlíš?" pozrel na mňa Zayn, keď sme prišli do obývačky. Len som prikývla a sadla si na gauč ku Harrymu a Niall si ku mne sadol z druhej strany. Louis a Lottie sedeli vedľa seba, takže už bolo všetko v poriadku. ,,Začalo to, keď umrela moja mama. Mala som trinásť....." povedala som im všetko vrátane tejto modriny. Pri konci som opäť plakala. ,,Toto tak nenechám." postavil sa Louis. Ostatní len civeli s otvoreným ústami. ,,A čo chceš spraviť? Louis, on je policajt. Myslíš, že som to ani raz neskúsila? Vraj nemám dôkazy a môj otec je správny chlap, nikdy by niečo takéto neurobil. A modriny som si mohla spôsobiť aj sama. On bol za chudáka a ja za totálnu kravu. Nemá význam s ním bojovať. V takomto prípade spravodlivosť neexistuje. Pred chvíľou som mu napísala, že som odišla a už sa k nemu nevrátim. Nech ma ani neskúša hľadať, lebo ma nenájde. Aj keď pochybujem, že sa bude dlho snažiť. Takže to prosím nechaj tak. Chcem začať nový život. Nájdem si tu nejaký malý byt a prihlásim sa na konzervatórium. Teda ak ti nevadí, že budeme v rovnakom meste." povedala som snáď na jeden dych. ,,Či mi to nevadí? Blázniš? Samozrejme, že nie. A byt si nehľadaj. Budem spokojnejší, keď ťa budem mať pod dohľadom. Tu je dosť miesta. Pre vás obe." Louis sa usmieval. A ostatní nenamietali. ,,Dosť bolo smútenia. Čas na film." potrebovala som rýchlo zmeniť tému. Neznášam byť stredobodom pozornosti. A nepáči sa mi súcit. Nie som typ dievčaťa, ktorý by sa niekomu spovedal. Každý má svoje problémy a mal by si ich riešiť sám. Postavila som sa a prešla k polici s cédečkami. ,,Čo tak Nezhasínaj?" navrhol Zayn. ,,Žiadny horor." zazrel Li. No ostatní ho prehlasovali. ,,Mne je to jedno. Ale neboj, môžeš ma držať za ruku." usmiala som sa na neho. ,,Hej, a kto bude držať za ruku mňa?" ozval sa Harry. „Louis." vykríkli naraz Niall, Zayn a Liam. No vtedy Liamovi zavibroval telefón. Prečítal si správu a povedal: ,,Budem musieť ísť. Nečakajte na mňa. Užite si večer. Lott ideš so mnou?" spýtal sa jej. Ona bez slova prikývla a vstala. ,,Čo sa deje?" ozval sa Louis. ,,Nič dôležité. Užite si film." žmurkla na neho Lottie. Za chvíľku jej nebolo. Nikto z nás nechápal, čo sa práve stalo, no nikto to ani neriešil. Zayn a Niall si sadli na jeden gauč, Louis sa hodil na fotelku a ja s Harrym sme skončili na druhom gauči. Zapli sme si film a sledovali. Počas filmu som si ľahla a položila si hlavu na Harryho nohy. Nenamietal a začal sa mi hrať s vlasmi. Chalani boli prekvapení, že počas filmu nejačím, no povedala som, že nie som ako ostatné dievčatá. Aspoň v tomto nie. Louis mal nejaké poznámky, že ja som ako jeho sestra, takže nech dá ruky preč, ale odbili sme ho s tým, že sme len kamaráti a to sa predsa smie.
