Don't let me get me

6. Louis, pokoj!

,,Bežte dnu. My vám to tam donesieme." prehodil Liam, keď parkoval. Zjavne sa chcel vyhnúť stretnutiu mňa a Louisa. ,,Sme tuuuuuu!" zakričala Lott, hneď ako sme vošli. V tom momente sa do chodby vrútil Louis. Usmieval sa ako slniečko na hnoji, no keď ma zbadal úsmev mu zamrzol. ,,Ahojte." povedal a bolo vidieť, že má na mále. Lottie ho hneď objala a jeho to trochu prešlo.

,,Nemysli si, že to bude také jednoduché. Chcem vysvetlenie." povedal už príjemnejším hlasom. Vtedy vošli Liam a Zayn aj s našimi kuframi. Niesli ich hore po schodoch, zrejme do našej izby. ,,Nehnevaj sa na ňu. Nemôže za to. To ja. Prosila som ju, aby ti to nehovorila, pretože som sa bála, že by si mi nedovolil prísť. A vedela som, že Lott by sa tu sama nudila. Veď vy nahrávate a máte tu koncerty. Tak ma napadlo, že pôjdem s ňou." ujala som sa slova. Aj tak ma nemá rád, nemusí sa kvôli mne hnevať aj na Lottie. ,,Tak to nebolo. Prestaň. Viem o čo ti ide. Nemusíš klamať. Bolo to celé môj nápad." pokrútila hlavou Lott a zazrela na mňa. ,,Je mi jedno, kto to vymyslel, nechcem ju tu." ozval sa Louis. ,,Tak teda asi pôjdem." prikývla som. Čakala som to. Určite sú v okolí nejaké hotely. ,,Nevymýšľaj, kam by si šla. Maximálne môžeš ísť ku nám do obývačky, nech sa oni dvaja porozprávajú." ozval sa Harry. Až teraz som si ho všimla. Už na chodbe stáli všetci. ,,Ďakujem, ale nechcem robiť problémy." záporne som pokrútila hlavou. ,,Ako keby si ich už nenarobila dosť." Louis to povedal posmešným tónom. Vedela som na čo naráža. ,,Louis, upokoj sa. Predsa ju nevyhodíš v noci na ulicu, nech už je medzi vami čokoľvek." zastal sa ma Harry. ,,Jedna noc. Potom vypadne." povedal Louis a išiel do izby. ,,Idem za ním, ty sa správaj ako doma." pozrela na mňa Lott. ,,Nie, radšej pôjdem ja. Ver mi." nepočkal na našu odpoveď a bežal za Louisom. ,, My si radšej pôjdeme ľahnúť. Ten let nás vyčerpal. Dobrú chalani." povedala Lottie. Videla som na nej, že je smutná. Niall, Zayn a Liam sa nám zborovo odzdravili. Ja som im len kývla rukou a stúpila na schody. Išla som do sprchy. Potom som sedela na posteli a čakala kým sa osprchuje aj Lott. ,,Mrzí ma to. Nemala som sem chodiť." objala som ju. Bolo mi jasné, že v sprche plakala. ,,Nie to mňa to mrzí. Keby som vtedy nebola taká hlúpa, nič z tohto by sa nedialo." opäť sa rozplakala. ,,Prestaň. Nie je to tvoja vina. Mali sme pätnásť. Nepremýšľali sme. A ja som rada, že som sa tak rozhodla. Je lepšie keď Louis nenávidí mňa ako keby mal byť nahnevaný na teba. Navyše so záznamom by si to na medicíne nemala práve najľahšie." viem, že Louis by sa na ňu dlho nehneval, no jej sny o výške by sa rozplynuli a to len kvôli takejto hlúpej chybe. ,,A čo tvoje sny o tanci?" pozrela na mňa uplakanými očami. ,,Neboj, ja si poradím." len ešte neviem ako. ,,Poviem mu pravdu, aspoň jemu." povedala odhodlaným hlasom. ,,To ti nedovolím a ty to vieš." pokrútila som hlavou a zastala si pred dvere. Vtom sa ale otvorili a mňa to nenormálne zabolelo. Blbá modrina. ,,Bože, prepáč. Nevedel som, že tu stojíš. Ja len že Louis si išiel ľahnúť. Potrebuje sa vyspať. Zatiaľ to vyzerá na dobrej ceste. Určite si to do rána rozmyslí." povzbudzujúco na mňa žmurkol. ,,Mimochodom ja som Harry. V tom zhone sme sa ani nestihli poriadne zoznámiť." vystrel ku mne ruku. ,,Bella." podala som mu tú svoju. Musím uznať, že má naozaj pekný úsmev. ,,Fajn a teraz keď sme sa predstavili mi povedzte pravdu. Čo nechcete Louisovi povedať?" pozrel na Lott. ,,Žiadnu. Nič, čo by ťa malo trápiť. Načo si zbytočne budeš zaťažovať tú svoju krásnu hlavičku?" hodila som sa na posteľ. Doriti. Ako to, že nás počul? ,,Teraz si nie som istý, či mám poďakovať alebo sa uraziť." cítila som na sebe jeho pohľad. ,,Ja radšej pôjdem ku chalanom do obývačky." začula som Lottie. Zavreli sa dvere, takže odišla. ,,Rob si čo chceš a teraz ma láskavo nechaj. Chcem spať." dala som si na hlavu vankúš. Snáď pochopí a vypadne. ,,Snívaj. Neodídem kým mi nepovieš pravdu." vedľa mňa sa prehla posteľ. ,,Fajn, ak potom budem môcť konečne spať. Ale sľúb mi, že sa to nikto ďalší nedozvie, inak ťa vykastrujem." pretočila som sa na stranu a pozrela na neho. Našťastie, táto strana ma nebolela. ,,Sľubujem." zodvihol hlavu a pozeral na mňa. Ach, ten jeho prenikavý pohľad. ,,Lottie chcela Louisovi povedať pravdu o tom, že som zabila pandu. Lenže potom by ma ešte viac znenávidel a toto už stačí." tváril sa vážne. Myslela som, že to nevydržím a začnem sa smiať. No potom mu to došlo. ,,Rob si srandu z plastelíny. Ak mi to nechceš povedať, idem spať." potešila som sa, že odíde, no on len položil hlavu a zavrel oči. ,,Dobre, vyhral si. Poviem ti to. Ale s tou kastráciou som nežartovala. V prvom ročníku ma zatkli. Išlo o to, že Lott sa raz chcela zapáčiť jednému staršiemu chalanovi. Ten ju presvedčil, aby niečo malé ukradla. A ona to spravila. Lenže keď sme vychádzali z obchodu, pípali sme. SBS-kári nás chytili. Keď sme boli v tej ich miestnosti, nechali nás tam chvíľu samé. Nevedela som, čo sa deje, a tak mi to Lott vysvetlila. Keď sa chlapíci vrátili, vzala som to na seba. Povedala som, že taška, v ktorej našli tú ukradnutú vec, je moja. Lottie mala perfektný život a jej rodičia by sa iba trápili. Louis by si vyčítal, že na svoju malú sestričku nedával pozor. Takto to bolo jednoduchšie. Môj otec si ani nevšimol, že som v noci neprišla domov. Nakoniec som v cele ostala len na noc, ale aj tak. Mám to v záznamoch. A pre Lottie si ešte v ten deň museli prísť rodiča. Našťastie z toho nemala problémy. Jej mamina mi odpustila, že som dostala Lott do problémov, no Louis sa cez to nevie preniesť. Síce sa chcela priznať, no ja som jej to nedovolila. Ale aspoň sa z toho poučila a na chlapov si teraz dáva pozor." dokončila som svoj monológ. Bola som k nemu úprimná a ostáva mi len dúfať, že to nebudem ľutovať. ,,Ou, tak toto by som nečakal. Neviem, čo mám na to povedať." posadil sa. ,,Nehovor nič, len už prosím choď. Naozaj som unavená." zavrela som oči. ,,Jasné, prepáč. Ale ešte mi sľúb jednu vec." cítila som, že sa postavil. Otvorila som oči a pozrela na neho. ,,Raz si so mnou zaspievaš. Som tvoj veľký fanúšik." opäť sa usmieval. ,,Páni, Harry Styles je môj fanúšik. Keby som neležala, tak asi odpadnem." snáď chápe sarkazmus. ,,Kľudne aj zajtra. Len už vypadni." ukázala som na dvere. ,,Dobrú noc, kráska." poslal mi vzdušnú pusu. ,,Dobrú, otrava." zašepkala som do ticha. Potom mi to došlo. Takmer som si zabudla vybrať šošovky.