Už si mal niekedy pocit, že sa rútiš alebo nikam nepatríš a nikto ti nerozumie? Už si niekedy chcel utiecť z tohto miesta? Zamykáš sa v izbe s rádiom, ktoré je pustené tak nahlas, aby nikto nepočul, že kričíš? Je zlé, cítiť sa ranený, cítiť sa stra...
„Takže zajtra?" usmial sa na mňa Tom. „Zajtra? Skôr dnes." zasmiala som sa. „Tak teda dnes." pobozkal ma. Prikývla som a vliezla domov cez okno. Overená klasika, aby si otec nič nevšimol. Dnes bol pekný deň. Najprv škola, potom kino s Tomom, kebab, rýchlovka, ktorá sa zopakovala viackrát a nakoniec sme sa len tak flákali po vonku. Trošku sa nám to pretiahlo. A zajtra? Teda dnes? Konečne piatok. Do školy asi nevstanem. No a čo?! Pravý čas uliať sa z vyučovania. Ľahla som do postele. Kašlem na sprchu. Som šialene unavená.
ZZZ
Ráno ma zobudilo klopanie na okno. Vstala som a prešla ku nemu. „Zase si zaspala?" zasmiala sa Dylan. „Ja som na teba zabudla. Dneska nikam nejdem." mrmlala som. „Tak toto by sa ma mohlo dotknúť." zasmial sa. „Rýchlo, dávam ti desať minút. Pohni si." stále sa smial. „Už som ti povedala, že dnes oddychujem." pretočila som oči. „Aspoň sa takto netvár. Ak chceš ponocovať, musíš sa naučiť byť milšia, keď si unavená." žmurkol na mňa. „Ako vieš, že som ponocovala?" nedalo mi. „Vidím to na tebe. Navyše som nevedel spať. Videl som, ako si nadránom liezla do okna." mykol plecami. „Prosím, povedz to aj Lott. Ja idem spať." začala som zatvárať okno. „Dobre, hneď keď ju uvidím, poviem jej to. Dobrú, krpec." otočil sa a odišiel. Idiot. Nenávidím, keď ma tak volá. Ľahla som si a opäť zaspala. Zobudilo ma zvonenie mobilu. Lottie.
„Áno?" zamrmlala som.
„Bella? Kde v pekle si?" znela vystrašene. Pozrela som na mobil. Škola začína o dve minúty.
„Prepáč. Zabudla som ti včera napísať. Dnes sú preteky. Idem sa s Tomom a ostatnými pozrieť. Potom sa ti ozvem. Dylan ti nič nespomínal?"
„Ešte som s ním nebola. Fajn. Ale nemyslím, že by si sa nemala ulievať."
„Lottie, ty tu nie si od toho, aby si myslela. Stačí, keď sa budeš usmievať a vyzerať dobre."
„Tak toto zabolelo." znela urazene.
„Prepáč, prišla som domov o štvrtej nadránom. Som unavená." najprv by som mala premýšľať, až potom rozprávať. Ale čo už. Ja sa asi nikdy nepoučím.
„Dobre, tak spi, ty pizda. Učiteľovi poviem, že ti je zle."
„Ďakujem. Ľúbim ťa."
„Ja viem." so smiechom zložila. Ja mám čas do druhej. Ale už aj tak nezaspím. Skontrolovala som mobil, urobila si kávu a raňajky. Našťastie otec už doma nebol. Potom som si zapla telku a nalakovala si nechty. Samozrejme na čierno-bielu kombináciu.
ZZZ
Pozrela som na mobil. Ešte mám hodinku. Najvyšší čas sa dať ísť dokopy. Odvčera som nebola v sprche. Osprchovala som sa, umyla si hlavu, zuby, potom som si vlasy vyfénovala a urobila si boxerské vrkoče. Na pravú stranu som si zaplietla ruže. Namaľovala som sa len jemne, tak ako zvyčajne. Špirála, korektor, rúž. Nakoniec som sa obliekla.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
