Media: V'alak
Man in Black and Woman in White
Všetci V'alakovi lovci sa začali zoskupovať v pomyselnom strede zničeného Asterlingu, z ktorého sa stalo mesto duší čakajúcich na Mortalis. Okrem Lovcov sa v meste nenachádzal jediný živý človek. I keď, Lovci z Aldevaru sa už dávno nenazývali ľuďmi. Po tom, čo sa stali V'alakovými spoločníkmi v nich čosi ľudské muselo zomrieť.
Žena v bielom spolu s Mužom v čiernom stáli zahalení na lesnej vyvýšenine nad mestom a sledovali, ako Lovci vzhliadajú k svojmu vodcovi medzi nimi. Napäto čakali, čo bude nasledovať. Vládol medzi nimi mierny nepokoj, pretože nezabili všetkých nepriateľov svetov. Svetlovlasá lovkyňa dobre vedela, že jej chybou im unikol muž, z ktorého cítili zlo. Nisa však v tej chvíli ešte netušila, že V'alak poznal dôvod, prečo sa odrazu stal ich cieľom ďalší muž.
V'alak cítil prebudenie poslednej Relikvie. Pichlo ho to pri srdci a donútilo počas ničenia mesta na stotinu sekundy zastať a zalapať po dychu. Teraz v jeho hrudi vrel hnev a frustrácia z toho, že mu Relikvia zmizla spolu s jej nositeľom. Navonok však nedal nič znať. Vedel, že je len otázkou času, kedy muža dolapia.
Nikto im nikdy neutiekol ďaleko.
„Verí si," povedala Žena v bielom a zložila si kapucňu. „Nepriznáva si možnosť, že by nedolapil nositeľa a nezničil i poslednú Relikviu." Nehovorila to s obavami, predniesla to ako prostý fakt.
„Nikdy predtým mu predsa hrozba, ktorá by ohrozila svety, neunikla. Prečo by to teraz malo byť inak?" odvetil pokojne Muž v čiernom. Bola to rečnícka otázka, no ona mu i tak odpovedala. Neprekvapilo ho to.
„Pretože zlodejom Relikvie je ktosi, koho V'alak nemôže dolapiť. A to náš drahý V'alak netuší, že po svojom boku nosí i Caelum a v krvi má právo tasiť ho," uškrnula sa. Udalosti sa vyvíjali viac než priaznivo.
„Je mi jasné, prečo si ťahaním za nitky zariadila, aby prekážky odstrihli Lovcov od Nikoho a práve kvôli nim Nisa s Kaiom malého zlodeja nelapili," povedal a žena sa v mysli sama pochválila za uvoľnenú šindľu na streche i padajúce trámy, ktoré odrezali Nikoho prenasledovateľov od zlodeja. „Mali by sme sa uistiť, že to nevyjde navnivoč. Bolo by nemilé, ak by ho chytili tak blízko Asterlingu."
Prikývla. „To by teda bolo. Potom by sme toho museli napravovať omnoho viac."
„Rozdelíme sa?" navrhol. Kým on dával pozor, aby mal zlodej dosť času na vykonanie krádeže a na útek, jeho sestra varovala Solomona Abernathyho a jeho priateľa Tobiasa Fostera. Teraz by ona mohla dávať pozor na dianie na bojisku a on by šiel varovať Nikoho.
„Nie. Mám silný pocit, že V'alaka viac zdržíme obaja než len ja."
„Nerád sa s nimi stretávam," priznal. „Je v ňom toľko zloby a zášti, ktorá sa ťahá do dávanej minulosti... Ale máš pravdu, moja prítomnosť ich zaujme viac než tvoja. V'alak ťa už po toľkých stretnutiach ani neberie ako zaujímavú spoločníčku či hrozbu."
„Koľko skromnosti!" zasmiala sa. „To bude asi tým, že sa týmto stretnutiam vyhýbaš ako Zberatelia tajomstiev Spektrám. Dobre teda, kúpime Jed Jaxovi čas, a potom sa s ním stretneš."
Muž v čiernom sa pod kapucňou zamračil. „Ešte nie!" zahriakol ju príkro. „Ešte nenastal čas, aby ho tak niekto volal! Nepozná svoj pôvod ani osud. Ešte nemôže byť nazývaný Jed Jaxom!"
„Veď dobre, dobre. Nechajme ho teda byť Nikým. Kým ním ešte byť môže," dodala mierne zlovestným podtónom. Obaja vedeli, že v momente, ako sa Nikto stane Jed Jaxom, bude do jeho života prichádzať jedna katastrofa za druhou.
„V'alak vysiela prieskumníkov do lesa. Hľadá preživších a utečencov," upozornil ju, hoci jeho sestra veľmi dobre vedela, čo sa deje v priestore vôkol nej, ale i tam, kde jej normálne oko nedovidelo.
„Tak to aby sme využili čas, kým niekoho v lese nenájdu a neprinesú ho svojmu vodcovi."
Vzápätí v okamihu jediného žmurknutia zmizli.
Objavili sa v troskách Asterlingu priamo pred mužom, ktorého meno sa väčšina veriacich ľudia neopovážila vysloviť inak než šeptom. V'alakovi lovci najprv obozretne o pol kroka cúvli a hneď nato tasili zbrane. V náhlych narušiteľoch videli nepriateľov.
V'alak však zdvihol ruku a zastavil ich. Lovci sklopili zbrane, no dvojicu v plášťoch neprestali prebodávať pohľadom. Všetci boli oblečení v tmavej koži, niektorí z nich – tí najbližší V'alakovi – mali aj čierne brnenie, ktoré sa V'alakovi podarilo získať ešte v časoch, kedy bojoval v Ríši zla, odkiaľ kov pochádzal.
Všetci Lovci mali vo vlasoch vpletené čierne pierka havranov a malé kosti, ktoré patrili prvej obeti, ktorú zabili už ako Lovci. Tváre mali pomaľované čiernou farbou, ktorá sa ťahala cez ich oči až na lícne kosti.
Rovnako vyzeral i V'alak. Nikto by si ho však nesplietol s obyčajným Lovcom z Aldevaru. Z jeho postoja vyžarovala sila a rešpekt, ktorými sa spoznával ozajstný vodca. Nehovoriac o jeho odhalenom ľavom ramene, ktoré bolo ako zvyšok jeho tela posiate jazvami a na ktorom sa skvel Dotyk smrti – čierny otlačok ruky Mortalis, ktorá jeho dušu už niesla do svojej ríše, keď sa prebil späť do sveta živých. Prezeral si ich ľadovo modrými očami a na perách sa mu usadil nebezpečný úsmev.
„A či to nie je samotný veľký V'alak!" zvolala zvesela žena. „Pozerám, že pod zbraňami Lovcov padlo ďalšie mesto. Zdá sa, že si sa rozhodol zničiť zlo na tomto svete tak, že zničíš všetkých jeho obyvateľov. Dáva to celkom zmysel, no nie? Ak všetkých zabiješ, nikto nebude môcť byť zlý a predstavovať hrozbu pre svety."
„Bola táto poznámka nevyhnutná?" spýtal sa ticho jej brat a ona sa uškrnula.
„Lovci!" oslovil ich V'alak. „Proroci sa ráčili navštíviť nás. Proroci, ktorí vidia všetko a všade nás poctili svojou ctenou prítomnosťou. Pravdepodobne ste o nich počuli pod inými menami – Žena v bielom a Muž v čiernom. Inokedy sa radi nechávajú nazývať Kráľovnou priestoru a Kráľom času. Človek by si bol pomyslel, že nám sem prišli prezradiť proroctvo, o ktorom sa šepká, no vyzerá to tak, že prišli iba nevďačne súdiť našu prácu, ktorou chránime svety – čo by vlastne mali robiť oni, nie je tak?" vykrivil jeden kútik nahor a jazva, ktorá sa mu ťahala od ľavého spánku po čeľusť sa mu zavlnila.
Zrak Lovcov padol na korunku na ženinej hlave a na ich oblečenie, ktoré zodpovedalo farbám, ktorými sa nechávali oslovovať. Tvár Muža v čiernom zostávala naďalej skrytá.
„Proroctvá hovoríme až na to príde vhodná chvíľa," prehovoril.
„Neprišli sme sem, aby sme hovorili o dianiach mimo tvoj priestor a čas, V'alak. Prišli sme hovoriť o niečom, čo veľmi chceš. Ukradneme si na to nejaké súkromie, ak dovolíš," poznamenala a veľavýznamne sa pozrela na svojho brata.
Za normálnych okolností by využili jej schopnosť prechádzať priestorom a brať so sebou pasažierov. Tentoraz bola nápomocnejšia vlastnosť Muža v čiernom. Spomalil čas, v ktorom sa nachádzali Lovci z Aldevaru, čím sa ocitli vo vlastnej časovej bubline. Im dvom, V'alakovi a ostatným bytostiam plynul čas stále normálne.
Nikto mohol utekať preč, kým ho Lovci nemohli prenasledovať.
„Trinásta Relikvia bola aktivovaná, no to už dobre vieš," prehovorila. „No zároveň Liga Civilizovaných rozbehla plán, ktorý sľubuje deštrukciu rozmerov, akú magické svety ešte nezažili. Zaujímalo by ma, či budeš pokračovať v honbe na Civilizovaných, alebo pôjdeš po nositeľovi, ktorý Relikviu nechtiac aktivoval?"
„Civilizovaní chcú zničiť mágiu spôsobom, akým by ohrozili úplne všetky svety," povedal V'alak pomaly a dával si pozor na každé slovo. „No ten, čo má Relikviu by mohol spôsobiť to, že by neboli svety, ktoré by mohli byť ohrozené Civilizovanými, lebo by ich silou Relikvie zničil. Musí zomrieť ako prvý."
„Vieš, že sa na moju otázku dalo odpovedať omnoho menej komplikovaným súvetím?" pobavene nadvihla biele obočie.
„Nositeľ Relikvie nie sám o sebe zlý. Predtým než aktivoval Relikviu sa stretol s jedným z tvojich poslov a ten ho nezabil, lebo z neho necítil hrozbu. Je naozaj nevyhnutné predpokladať, že prinesie svetom skazu?"
„Aj tie najčistejšie srdcia môžu byť pohltené temnotou, Muž v čiernom. Nepodceňuj jej volanie. Prehľadám hoci aj všetky kúty sveta, ak to bude nutné. Relikvia a jej nositeľ musia byť zničení. To bude prioritou Lovcov z Aldevaru."
„Čo ak by som ti povedala, že nositeľ musí prežiť, aby bola Relikvia zničená?"
„Tak by som ti odvetil, že nemáš zo svojich úst vypúšťať hlúposti!" zamračene pokrútil hlavou. „Zničenie dvanástich Relikvií nebolo závislé na prežití ich nositeľov a ani tentoraz to nie je inak. Podstata vašej mágie mi je neznáma, proroci, a vaše schopnosti sú nevídané, lebo nikto okrem vás nimi nedisponuje. Neviem, čo za budúcnosť ste videli, keď si dovolíte niečo také tvrdiť. Jedno mi ale jasné je: budúcnosť nie je trvalá. To, čo ste zahliadli, sa môže každou sekundou meniť, pretože každú sekundu niekto učiní rozhodnutie, ktoré môže tvarovať nasledujúce konanie a to mení priestor a čas. A vy nemáte silu na to, aby ste ovplyvnili každé a jedno z nich."
„V tom prípade to, čo hovorím je i nie je možné. Ale hovorím azda niekedy niečo, v čom si nie som istá? Nemyslím si. A vieš prečo? Pretože nerada venujem energiu niečomu, čo za to nestojí."
„Stále si nemyslím, že je múdre odolať volaniu vlastných inštinktov," trval na svojom.
„Keby si ťa vtedy dávno Mortalis bola vzala, mala by som teraz o jeden problém menej. Nehovoriac o tom, že určite nie si späť preto, aby si ničil ríšu živých a prepĺňal ríšu mŕtvych. Nezvykol si zabíjať nevinných."
V'alak zaklonil hlavu a zahľadel sa na nebo, ktoré už nebolo zastrené ani dymom, ani oblakmi. Žena v bielom a Muž v čiernom sa tiež pozreli na žiariacu červenú bodku na oblohe. „Hviezda vojny žiari jasne," prehovoril lovec. „Už je to nejaký čas, čo nám dáva znamenie, že sa blíži nevyhnutný boj. Nehovoriac o tom, že cítim, ako nás pomaly obklopuje temnota. Padlé mestá sú len vedľajšou škodou, nevyhnutnými obeťami. Nie je to nič v porovnaní s tým, čo sa stane, ak dovolíme temnote a chaosu, aby ovládli svety."
„To je len úbohé ospravedlnenie vraždenia tých, ktorí si zaslúžili žiť," povedal muž.
„Na dôkaz mojej dobrej vôle nechám prežiť tých, čo unikli ničeniu mesta. No nositeľa Relikvie neušetrím. Bol by to priveľký risk," dodal nekompromisne.
„Prehodnoť svoje rozhodnutie," odporučil mu Muž v čiernom. „Nezabúdaj, že ty nie si ten, kto vidí naprieč časom a priestorom. Nevidíš dôsledky svojich rozhodnutí. Nemáš poňatia, že niekedy môžeš nasledovaním svojich inštinktov spôsobiť ešte väčšiu skazu než tým, kedy by si sa rozhodol opačne."
„Jedného dňa prídeš na to, že naše varovania neprichádzajú len tak, lebo nemáme čo robiť s načatým dňom. A dúfam len, že až na to prídeš, nebude príliš neskoro," povedala mu Žena v bielom.
Následne nato proroci zmizli a čas opäť plynul pre všetkých rovnako. V tej chvíli mal Nikto dostatočný náskok. Síce mal stále terč na chrbte, no už bol v dosť veľkej vzdialenosti, aby mohol dýchať trošičku pokojnejšie. Krátko po ich odchode pribehol k V'alakovi mladý Lovec, na ktorého natrafil Nikto v Asterlingu po boku Nisy – Kai. Mračil sa.
Vytrhol tak V'alaka zo zamyslenia na poslednými slovami prorokov. S očakávaním hlásenia sa otočil ku Kaiovi a podľa jeho výrazu súdil, že sa mu nebude páčiť.
„V lese sme našli dvojicu mužov v bezvedomí. Je pri nich Amalthea," oznámil Kai.
„Miestni?" spýtal sa V'alak. Tí ho nezaujímali.
Kai pokrútil hlavou. „Nie. Civilizovaní."
Tak to už bolo čosi iné. Útok na Asterling očividne priniesol ovocie. A on sa postará o to, aby bolo plodné. Predtým, než prešiel k pokynom, jeho pohľad zablúdil k zrúcaninám, ktoré kedysi bývali domom starostu. Zapozeral sa na miesto, kde bola dlhé desaťročia pochovaná posledná Relikvia, ktorá ticho čakala na to, aby dostala signál na zničenie svetov.
Lenže čo ak mali proroci predsa len pravdu? Čo ak ich čaká čosi temnejšie?
Rozhodol sa, že sa najprv vysporiada s Civilizovanými. Tí boli jeho aktuálnym problémom. Finálne rozhodnutie prednesie potom. V'alak nariadil, aby sa všetci presunuli k Civilizovaným. Najprv od nich zistí viac o ich pláne a až potom spečatí ich osud a osud nositeľa Relikvie.
•••
Nikto utekal lesom do kopca. Na bokoch ho ťažili meče a v plášti tajomný kľúč. Stromy a ich korene vytvárali prekážky v behu, no on nepoľavoval a ani na chvíľu nespomalil. Nemohol si dovoliť zastaviť.
Napriek tomu ho silný vnútorný pocit donútil zastaviť sa pri vyvýšenine, z ktorej bol výhľad na celý Asterling a jeho okolie. Bol dostatočne ďaleko a vysoko, aby videl ešte aj údolie s cestou, ktorá sa ťahala od Einaru. Hmla sa zdvihla, ohne a popol teraz bolo možné vidieť úplne jasne. Údolím sa nieslo ticho. Ľudia, ktorých krik sa donedávna niesol nocou, už boli v ríši Mortalis.
Nikto zalapal po dychu. Bolo to horšie ako v Einare. Asterling poznal, mal s ním akési dávne, no silné puto. A teraz bolo mesto preč. Nemohol uveriť, že mesto, ktoré kedysi nazýval domovom, sa premenilo v popol a prach! A tí bastardi mali toľko drzosti, že z toho obviňovali jeho! Pritom to boli oni, kto ich sem zaviedol! Oni mali na rukách krv nevinných!
Nemal ich nechávať nažive. Nezaslúžili si žiť. No kým bol on, aby rozhodoval o ich osude?
Lepšie sa pozrel nadol. Lovci už boli preč. Pravdepodobne boli na ceste za ním a bolo len otázkou času, kedy ich bude mať v pätách. Z krvilačnosti, ktorá sálala Lovkyni z očí mu bolo jasné, že z ich stretu tentoraz živý nevyjde. Chcel sa otočiť na päte a pobrať sa kade ľahšie, keď v troskách mesta zahliadol záplavu svetlých vlasov. Bol si istý, že nepatrili Lovkyni. Tieto neboli blonďavé, ale skôr bielosivé.
Pripomenuli mu niekoho iného. Kohosi z minulosti. „Alissa," hlesol. Prešlo už toľko rokov! Myslel si, že ju už nikdy nezahliadne. A zrazu mal pocit, že ju vidí prechádzať popolom. „Oh, pri drahej Mortalis! Alissa, tu nemôžeš byť!" vyhŕkol, keď mu hruď premkol zvieravý pocit. Nemohol znova prísť o ženu, ktorú nikdy nechcel opustiť a predsa tak jedného dňa učinil. Nemohla zomrieť i ona!
„Nikto tam nemal byť, aby umrel!" skríkol frustrovane.
Urobil krok vzad, pripravený otočiť sa a bežať späť do Asterlingu, aby ju varoval, že Lovci sa môžu vrátiť a doraziť každého, kto by sa pod predstavou falošného bezpečia vrátil. Zastavil ho však cudzí mužský hlas.
„Nemôžete sa vrátiť späť!" skríkol a Nikto strnul v pohybe. Boli to rovnaké slová, ktorými zastavil Williama pri Einare.
V nasledujúcej chvíli sa prudko otočil a tasil svoj meč. Caelum nechal skrytý. Nechcel, aby sa rozšírilo, že ho má a kráča s ním po svete. „Kto ste? A čo viete o tom, čo môžem a čo nie?!"
Ostrým koncom meča mieril na muža zahaleného v plášti tmavšom ako samotná noc. Muž pomaly zdvihol neozbrojené ruky a stiahol si kapucňu, ktorá mu zakrývala tvár. Nikto nadvihol obočie od prekvapenia, keď zbadal jeho tvár.
Nikdy v živote nevidel osobu, ktorá by sa na neho ponášala.
Muž mal rovnako tmavú pleť ako on, také krátke vlasy, až takmer nebolo vidno, že sú kučeravé a ostro rezanú tvár. Jeho oči ho však upútali najviac. Jedno oko bolo jasne modré, kým to druhé bolo slepé. Pod matným okom mal čierne znaky v podobe dvoch radov šiestich trojuholníkov, ktoré do seba zapadali. Na hlave mu sedela tenká čierna korunka, ktorá značila, že nie je obyčajným mužom. Možno ani len nebol obyčajným človekom.
„Nevracajte sa späť. Nenájdete tam nič iné než Smrť. Nikomu tým nepomôžete."
„Civilizovaní sem prilákali Lovcov. A Civilizovaných sem prilákali moje rozhodnutia," netušil, prečo mu to hovorí. Cítil z neho moc a mal potrebu vysvetliť mu, že má dôvod vrátiť sa. „Keby som ich nebol učinil, možno by sem nikdy neprišli a mesto by stále stálo. A ak sa nevrátim, tá žena, čo tam je, tiež zomrie!"
Muž po jeho slovách nepohol ani brvou. Nezaujímalo ho to alebo na neho nemali Nikoho slová žiaden účinok? „Nie je tam žiadna ľudská žena. Ako vravím – je tam len Smrť. A čo zmeníte tým, že sa tam vrátite? Minulosť? Nemožné. Môžete však pokračovať vo svojej ceste a zmeniť svoju budúcnosť."
„Kto ste?" spýtal sa ho znova, no zatajeným dychom.
„Moje meno je Muž v čiernom," predstavil sa. „A varujem vás, aby ste sa nevracali späť. Nenájdete tam nič iné než Smrť," zopakoval.
„Muž v čiernom je nezvyčajné meno," vyhŕkol, ani o tom nepremýšľal.
„O nič menej ako keď sa niekto nazýva Nikým," odvetil muž. Nikto na neho vyvalil tmavé oči. Odkiaľ poznal jeho meno? „Čím dlhšie budete presvedčený o svojom návrate do Asterlingu, tým viac sa priblíži čas vášho stretu s V'alakovými lovcami. Pôjdu po vás kvôli tajomstvu, ktoré nesiete na svojej hrudi."
Nikomu mimovoľne vyletela ruka k plášťu. Ako o tom Muž v čiernom vedel? „Ja s tým nemám žiadne zlé úmysly!" zvolal na svoju obranu, ale vedel, že slová sú zbytočné. „Nemal som v pláne to aktivovať! Ani neviem, čo presne to dokáže! Odhalenie pravdy – čo to vlastne znamená?"
„Pravda je mocnejšia než sa nazdávate."
„Nech je ako chce. Ja nie som zlom. A Relikvia mi nikdy nemala patriť," hneď ako vyslovil tie slová, trpko sa zasmial. „Pri Vitarovi, čo to hovorím. Akoby na tom záležalo! V'alak zabíjal aj pre menej než pre nedorozumenie a chybu v pláne! To, ako som Relikviu aktivoval ho nebude zaujímať!"
„Nie, nebude," prisvedčil, hovoriac stále pokojne. „Bude ho však zaujímať to, ak sa vlastníctva Relikvie zbavíte. Áno, Nikto, je to možné. Avšak nie v tomto svete. Musíte navštíviť ríšu, kde vzniká a zaniká mágia..."
„Nythia!" vyhŕkol Nikto a Muž v čiernom sa spokojne usmial. „Relikvia musí byť zničená – a musí byť zničená mnou a nie V'alakom. Pretože ak by som mu ju dal, najprv by ma zabil a potom by zbavil svety Relikvií. Pretože ja som bol ten, kto ju aktivoval a predstavoval hrozbu. Nemám na výber, je to tak? Nemôžem konať inak."
„Správne," prikývol muž.
Nikto sa ešte raz obzrel na Asterling a na ženu, ktorú mal za Alissu. Už ju nevidel. Začal pochybovať, či tam naozaj bola. Čo ak si ju zo strachu o vlastný život vyfantazíroval? Keď sa obrátil k Mužovi v čiernom, aby mu poďakoval, bol preč aj on.
V'alak je na scéne, proroci zasa hovoria nie veľmi zrozumiteľne a Nikto smeruje do Nythie tak ako Solomon s Tobiasom. Hm, koho tam ešte Žena v bielom a Muž v čiernom pošlú