Unbreakable

By domcik123

23.7K 1.2K 90

Katie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike. Najlepšia kamarátka Lucy jej jedné... More

1. kapitola
2. kapitola
3. kapitola
4. kapitola
5. kapitola
6. kapitola
7. kapitola
8. kapitola
9. kapitola
10. kapitola
11. kapitola
12. kapitola
13. kapitola
14. kapitola
16. kapitola
17. kapitola
18. kapitola
19. kapitola
20. kapitola
21. kapitola
22. kapitola
23. kapitola
24. kapitola
25. kapitola
26. kapitola
27. kapitola
28. kapitola
29. kapitola
30. kapitola
31. kapitola
32. kapitola
33. kapitola
34. kapitola
35. kapitola
36. kapitola
37. kapitola
38. kapitola
39. kapitola
40. kapitola
41. kapitola
42. kapitola
43. kapitola
44. kapitola
45. kapitola
46. kapitola
47. kapitola
48. kapitola
49. kapitola
50. kapitola - Koniec.

15. kapitola

696 39 1
By domcik123

„Čo na to povieš?"

Lucy mi konečne dovolila otvoriť oči. Objavila sa predo mnou nádherná žena v prekrásnych modrých šatách. Vyrazila mi dych.

„Vau," vydýchla som. „Si prekrásna."

K šatám si urobila aj dokonalý make-up. Tešila som sa, kedy namaľuje aj mňa.

„Myslím, že tam budeme najkrajšie," zasmiala sa. „Škoda, že Dean nepríde. Určite by sa do teba zamiloval...ešte viac, ako je teraz."

„Nie je do mňa zamilovaný."

Lucy sa zamračila tak škaredo, že som si pár sekúnd myslela, že mi strelí facku.

„Nie je do mňa zamilovaný, nemôžeme spolu nič mať, nechcem s ním nič mať...bla, bla bla, tie tvoje hlúpe reči ma začínajú poriadne nudiť," spustila. „Si do neho zamilovaná a on je zamilovaný do teba, tak to konečne prijmi a prestaň sa tomu brániť."

Opäť som chcela začať protestovať, Lucy mi však naznačila aby som radšej mlčala.

„Tak a teraz ty, obleč si šaty a ja ťa pekne namaľujem."

----------

Sedeli sme v taxíku a viezli sme sa na miesto, kde sa ten ples koná. Lucy sa mi zdala akási nervózna, no neriešila som to, pretože som nervózna bola aj ja. Ešte nikdy som nebola na vysokoškolskom plese. Po chvíli sa však ukázalo, že Lucy bola nervózna kvôli niečomu úplne inému.

„Musím ti niečo povedať," ozvala sa do ticha a pomrvila sa na sedadle.

„Čo si zase vyviedla?" pozrela som na ňu.

„Sľúb mi, že sa nenahneváš."

„Lucy, hovor!"

„Na plese budeme mať spoločnosť," hodila na mňa vystrašený pohľad.

„Dean?" napadlo mi ako prvé, Lucy ale pokrútila hlavou.

„Nie...vieš, už nejaký čas si píšem s jedným chalanom na tej stránke s ktorou si ty skonč-"

„Myslela som, že si s tou stránkou skončila aj ty," skočila som jej do reči.

„Dala som jej ešte jednu šancu. Ten chalan mi poslal svoju fotku a vyzeral celkom dobre. Študuje históriu, ako my...len je starší...o 3 roky...no a na ten ples chcel ísť so svojim kamarátom a tak som mu navrhla, že či by som ja nešla s ním a ty s jeho kamarátom."

Tresla som sa po čele a bolo mi úplne jedno, že som si tým trošku zničila ten dokonalý make-up. Ako mi to mohla moja najlepšia kamarátka urobiť?

„Takže ja sa mám celý ples venovať nejakému úplne cudziemu chalanovi?" spýtala som sa jej a dúfala som, že som ju len zle pochopila a ona ma opraví.

„No...hej," odvetila.

Povzdychla som si. Strašne ma týmto nahnevala.

„Pozri...možno to nakoniec bude celkom fajn večer, na ktorý budeme obe s úsmevom spomínať," položila mi svoju dlaň na moje rameno.

Nechcela som sa s ňou hádať, nie teraz. Prikývla som a zadívala som sa von z okna. Chýbal mi Dean. Nechcela som celý večer stráviť po boku niekoho cudzieho.

-----------

Budova v ktorej sa daný ples konal bola obrovská a luxusná. Spolu s Lucy sme vstúpili do haly, ktorá bola zrejme akási recepcia. Prišli sme trošku skôr, preto sa tu spolu s nami nachádzalo len pár ďalších ľudí. Dvere do hlavnej haly, kde bolo niekoľko dlhých stolov a ozývala sa odtiaľ príjemná hudba, boli zamknuté. Lucy skontrolovala čas na mobile a informovala ma to tom, že otvoria až o 15 minút.

„Postav sa prosím k tomu stolíku," prstom ukázala na malý čierny stolík, na ktorom bola položená váza s nejakými kvetmi.

„Prečo?" unikol mi jej zámer, no aj napriek tomu som sa k tomu stolíku postavila.

„Fajn a teraz urob nejakú peknú pózu."

Počúvla som ju, svoju čiernu bundičku som si prevesila cez rameno a usmiala som sa na ňu. Urobili sme niekoľko záberov, ktoré mi Lucy okamžite poslala na môj messenger. Z asi tridsiatich fotiek som vybrala jednu, ktorú som okamžite poslala Deanovi.

Katie:

Katie: Už sme na mieste, trošku skoro ale to nevadí :D

Čakala som, že mi hneď odpíše, no nestalo sa tak. Dean bol neaktívny, aj po niekoľkých minútach. Sklamane som mobil odložila do kabelky a pripravovala som sa na to, že čoskoro sem prídu tí chlapci, ktorí nám budú celý večer robiť spoločnosť.

----------

„To jedlo je fakt úžasné," povedal Richard, čo bol celkom príťažlivý hnedovlasý chalan a zároveň to bol spoločník mojej najlepšej kamošky.

Lucy si jeho spoločnosť očividne užívala, ja však nie. Bol trápny a nudný. Snažil sa byť vtipný, ale vôbec mu to nešlo. A ten môj spoločník?

Nuž, volá sa Thomas a je poriadne hanblivý. Strávili sme s nimi už 2 hodiny a on stihol povedať približne len 10 slov. Liezol mi poriadne na nervy, no snažila som sa ovládať. Lucy mala rande a ja som jej to nechcela pokaziť.

Pomaly som jedla svoj zeleninový šalát, ktorý nám obsluha priniesla. Halou sa zrazu začala ozývať romantická pesnička Shallow. Richard požiadal Lucy o ich prvý tanec na tomto plese a tá samozrejme neodmietla. Bola som pripravená postaviť sa a zatancovať si s Thomasom, ten však sedel na svojom mieste a ani sa nepohol.

To ho mám požiadať o tanec ja? V žiadnom prípade...Nahnevane som sa oprela o stoličku, pokračovala som v jedení svojho šalátu a sledovala som Lucy, ktorá si tanec s Richardom (ako inak) užívala.

„Katie?" zo sledovania (a taktiež jedenia) ma vyrušil veľmi povedomý hlas.

Prudko som sa otočila a moje oči sa zabodli do tých nádherných, zelených a mne už dobre známych očí.

„Dean?" vyšlo zo mňa šokovane. „Čo tu robíš? Písal si mi, že na tento ples neprídeš."

„Chcel som ťa prekvapiť ale to ty si prekvapila mňa," hlavou kývol k Thomasovi, ktorý si nás vôbec nevšímal.

„To ti môžem vysvetliť."

Vlastne...ani neviem, čo som mu chcela vysvetliť. Veď som si mohla ísť s kým som chcela, kam som chcela. 

„Vonku."

„Čo?"

„Vysvetlíš mi to vonku," povedal, chytil ma za zápästie a začal ma ťahať preč z tej obrovskej haly.

Vonku bolo chladno, v dôsledku čoho mi po celkom tele okamžite nabehla husia koža.

„Takže...čo si tu robila s tým chlapcom?" začal Dean a tváril sa akosi nahnevane.

„A tebe vadí, že som bola s iným?" rypla som si do neho.

„Katie..."

„Čo je? Veď spolu nič nemáme, takže si môžem chodiť kam chcem a s kým chcem, nie?"

Dean ku mne pristúpil a pevne ma chytil za ramená.

„Ak mi teraz do očí povieš, že pre teba nič neznamenám tak ti sľubujem, že odídem a dám ti pokoj," díval sa mi do očí a mne bolo z jeho pohľadu jasné, že to čo povedal, myslí vážne.

„Nerozumiem tomu," snažila som sa od neho ustúpiť, no nedovolil mi to.

„Len mi povedz, že ku mne nič necítiš."

„Ja...ja...nemôžem to povedať," fňukla som.

„Prečo?"

Celá som sa roztriasla, zo zimy to však nebolo. Takto som si dnešný večer nepredstavovala.

Dean moje ramená nakoniec pustil a palcom mi prešiel po líci, pričom mi zotrel slzu, ktorá mi po ňom stekala.

Za tie 2 hodiny som stihla vypiť nejaký ten alkohol, čo sa na mne prejavilo až teraz. Dvihla som hlavu a pozrela som mu do očí. Bože, je tak nádherný...

Nabrala som odvahu a konečne som si splnila svoj tajný sen.

Pobozkala som ho. Hneď som sa však zahanbila a rýchlo som sa od neho odtiahla.

Dean však neváhal ani sekundu, opäť si ma k sebe pritiahol a naše pery spojil vo vášnivom bozku. Vo svojom vnútri som doslova explodovala. Bolo to niečo...neopísateľné.

Continue Reading

You'll Also Like

29.9K 1K 21
Rodinný výlet na Olympijské hry do Pekingu bol pre Biu niečo, o čom vždy snívala. No nikdy nesnívala o tom, ako môže pár dní obrátiť jej život hore n...
125K 3.3K 51
,,Vravel som ,že to čo patrí mne toho sa kurva nikto nedotkne. No ty ... ty si to dojebal na plnej čiare.,, ® All rights reserved ❗ Upozornenie: dej...
2.3K 80 25
137K 7.1K 86
,,Madison, ale ty ho nemôžeš poraziť sama, počúvaš!" Rozčúlený Severus Snape naozaj nemal trpezlivosti nazvyš. ,,Tak ma nauč všetko, čo veľký polovič...