VRCHNÝ INKVIZÍTOR OZNAMUJE:
že každý študent, u ktorého sa nájde časopis Sršeň, bude vylúčený!
Vyššie uvedené je v súlade s Dektrétom o vzdelávaní číslo dvadsaťsedem.
Podpísala: Dolores Jane Umbridgeová, vrchný inkvizítor
Takéto oznamy v priebehu pondelňajšieho dopoludnia zaplavili celý Rokfort. Harry Potter poskytol rozhovor pre jeden pochybný čarodejnícky mesačník s názvom Sršeň o tej noci, keď sa vrátil Lord Voldemort. Len čo to Umbridgeová zistila, zúrila ako čert a nebola jediná. Harry v tom rozhovore uvádzal aj konkrétne mená údajných smrťožrútov, medzi ktorými nechýbal Lucius Malfoy. Jeho syn Draco bol skoro nepríčetný. Nira pri večeri počula, ako o tom medzi sebou diskutovali členky Snapoúchylnej skupinky.
„Vravela mi to Pansy. Vraj takmer zdemoloval svoju izbu."
„A ja som si vždy myslela, že Draco je taký ten hĺbavý typ."
„Hĺbavý? V ktorom vesmíre žiješ?!"
„Beztak to už Potter prehnal. Neustále sa mu dostáva mediálnej pozornosti a jemu to aj tak nestačí. Kvôli jednomu článku je schopný osočiť vážených kúzelníkov!"
„Hej, Maggie!"
„Čo je?"
„Snape sa na teba pozerá!"
„Čože?"
Dievča menom Maggie okamžite pozrelo smerom k učiteľskému stolu nasledované zbytkom ich dievčenského spolku. Nira sediaca kúsok od nich tiež zdvihla hlavu a zadívala sa na učiteľský stôl, no profesor elixírov upieral pohľad do svojho taniera.
„Videla som, ako sem pozerá!" vyhlásilo dievča, čo predtým vykríklo.
„Ak sem pozeral, tak to bolo určite na mňa!" zvolalo dievča vedľa Maggie a pohodilo dlhými blonďavými vlasmi.
„Na teba?" zasmiala sa Maggie. „Snapeovi sa páčim ja! Prečo by mi inak na poslednej hodine pochválil elixír na bystrenie umu?"
„Možno ti tým chcel naznačiť, že by si ho mala pravidelne začať užívať!" zavrčalo blonďavé dievča.
Nira však už nečakala na to, či sa tie dve do seba pustia. Vzala si veci a pobrala sa z Veľkej siene. Mohla len dúfať, že ak Snape pozeral ich smerom, ten pohľad patril jej. V jeho správaní sa však nezmenilo absolútne nič. Na rannej dvojhodinovke elixírov ju ignoroval rovnako ako posledné dva týždne. Vďaka tomu začala pochybovať, či sa tá Snapeova návšteva uprostred noci vôbec stala. Mohlo sa jej to všetko len snívať?
Zdalo sa, že než ten deň skončil, Sršňa prečítal v Rokforte úplne každý a nasledujúce dni sa nediskutovalo o ničom inom. Bol to dobrý článok. Nira začula útržky rozhovorov o ňom na chodbách, pred učebňami, i na dievčenských záchodoch. Nepochybovala o tom, čo sa vlani v júni udialo, no podrobnosti jej Albus nelíčil. Musela uznať, že Harry v jej očiach stúpol. Postavil sa smrti a odmietol ustúpiť. V tej dobe mal len štrnásť. Koľko dospelých čarodejníkov by to dokázalo?
Napriek tomu, že to bola rokfortská téma číslo jedna, v slizolinskej klubovni boli rozhovory o tom pomerne rozpačité. Niru to len utvrdilo v domnienke, že slizolinská fakulta nie je v podpore Voldemortovi jednotná.
Aj naďalej pokračovala v tréningoch v duelantskej miestnosti, i keď sa tam už Snape od toho valentínskeho incidentu neukázal. Snažila sa v knižnici nájsť niečo o delení moci, no čo sa týkalo bežne dostupnej literatúry, nebola úspešná. Keby ho nevidela tento typ mágie použiť, o jeho existencii by pochybovala. Každopádne nemala šancu naučiť sa to sama, preto aspoň skúšala útok na tri stĺpy súčasne. Bolo to, akoby sa opäť vrátila na úplný začiatok. Jej úderné kliatby lietali po celej miestnosti a viackrát ju trafili.
„Ako to, krucitroll, robil?!" zavrčala frustrovane a pošúchala si rameno, do ktorého jej bolestivo narazila jedna odrazená kliatba.
„Ak sa chcete naučiť útočiť na viac cieľov súčasne, mali by ste začať s dvomi stĺpmi," ozval sa odrazu od dverí Snapeov hlboký hlas.
V momente sa otočila, srdce sa jej divoko roztĺklo, keď sa ich pohľady stretli. „Myslela som... že neprídete," šepla priškrteným hlasom.
„Myslel som, že neprídem," odvetil Snape takmer okamžite.
„Ale... ste tu," poznamenala a nespúšťala z neho oči.
„Očividne," precedil profesor medzi zuby, následne vykročil jej smerom.
Nira netušila, čo čakať, preto len stála na mieste. „Už ste sa rozhodli, či mi vymažete spomienky?" spýtala sa potichu, keď zastal kúsok od nej. Potlačila nutkanie pred ním o krok cúvnuť.
Profesor nemal vytiahnutý prútik, moc dobre si však uvedomovala, že sa to môže v okamihu zmeniť. Mračil sa, no výraz jeho tváre neprezrádzal nič.
„Obávam sa," prehovoril tichým hlasom, „že som urobil fatálnu chybu. Mal som vám pamäť vymazať hneď po tom incidente so slečnou Hamiltonovou."
„Ale neurobili ste to."
„Nie, neurobil a teraz už je na to prineskoro," odmlčal sa, pohľadom sa neprestával zavŕtavať do jej tváre.
Nira so zatajeným dychom čakala.
„I keď ste v obrannej mágii urobili zjavný pokrok, stále je čo zlepšovať," pokračoval po chvíli.
„Takže budeme v obrane pokračovať?" spýtala sa opatrne.
„Ak si to želáte," prikývol.
„Áno!" vyhŕkla okamžite.
Snape jej nadšenie však zjavne nezdieľal. Jeho obočie sa väčšmi stiahlo, ruky prekrížil cez hruď. „Bude sa jednať len o hodiny obrany, slečna Benettonová, nič viac."
Čakala to, no i tak ju jeho postoj trochu zamrzel. Za žiadnu cenu však nechcela, aby to Snape poznal. „Nebojte sa," vyhlásila naoko ľahostajne, „nemám v úmysle vás uháňať." Obzvlášť preto, že by to urobilo dobre vášmu egu. Dodala v duchu.
Snape jej venoval jeden zo svojich zamračených pohľadov, zvesil ruky pozdĺž tela, prikývol. „Dobre, začneme budúci týždeň." Potom sa otočil a bez ďalšieho slova opustil miestnosť.
---
Začiatkom nového týždňa vrchná inkvizítorka Umbridgeová vyhodila profesorku Trelawneyovú. Bola z toho skutočná verejná dráma, ktorej sa prizerala celá škola. Profesorka veštenia stála v strede vstupnej haly s prútikom v jednej ruke, prázdnou fľaškou sherry v druhej a vyzerala, akoby načisto zošalela. Vlasy jej trčali na všetky strany, okuliare mala nakrivo a jej nespočetné šály jej viseli kadejako z pliec. Na dlážke vedľa nej stáli dva veľké kufre. Jeden bol hore nohami a zdalo sa, akoby ho niekto hodil dolu schodmi za ňou.
„Nie!" škriekala profesorka, svoj vydesený pohľad upierala na Umbridgeovú, ktorá stála pod schodiskom a tvárila sa veľmi zlomyseľne. „To nie je možné... to nemôžete... odmietam to prijať!"
„Nečakali ste, že to príde?" spýtala sa jej Umbridgeová sladkým, bezohľadným hlasom. „Hoci neviete predpovedať ani len to zajtrajšie počasie, určite ste si museli uvedomiť, že váš žalostný výkon na mojich inšpekciách, ktorý sa vôbec nezlepšoval, nevyhnutne podnieti vaše prepustenie?"
„Vy ne-nemôžete!" zavýjala profesorka Trelawneyová a z očí za okuliarmi jej prúdom tiekli slzy. „Ne-nemôžete ma vyhodiť! Bola som tu šestnásť rokov! Ro-rokfort je môj domov!"
„Bol to váš domov," zatrilkovala profesorka Umbridgeová, „až do chvíle, kým pred hodinou minister mágie nepodpísal váš prepúšťací dekrét. A teraz láskavo odíďte z tejto haly. Privádzate nás do rozpakov."
Odrazu profesorka McGonagallová vyšla spomedzi davu a zamierila k profesorke Trelawneyovej, ktorá medzitým vzlykajúc dosadla na jeden z kufrov.
„Tu máte, Sybilla, upokojte sa," profesorka McGonagallová ju energicky potľapkala po chrbte a podala jej vreckovku, ktorú vylovila z habitu. „Vysmrkajte sa... nie je to až tak zlé, ako si myslíte... nemusíte odísť z Rokfortu..."
„Ó, vážne, pani profesorka?" strašným hlasom sa ozvala Umbridgeová a podišla bližšie. „A kto vás oprávnil toto tvrdiť?"
„Ja," ozval sa odrazu hlboký hlas. Dubové vstupné dvere sa otvorili. Študenti blízko nich odstúpili z cesty a vo vchode sa zjavil Albus. Prešiel naprieč kruhom lemovaným divákmi k profesorke Trelawneyovej, ktorá uslzená a roztrasená sedela na kufri.
„Vy, pán profesor?" Umbridgeová sa mimoriadne nepekne zasmiala. „Obávam sa, že nechápete situáciu. Mám tuto..." vytiahla z habitu zvitok pergamenu, „prepúšťací dekrét, ktorý som podpísala ja sama a minister mágie. Podľa ustanovení Dekrétu o vzdelávaní číslo dvadsaťtri má vrchný inkvizítor Rokfortu právomoc vykonávať inšpekcie, podmienečne prepustiť a definitívne prepustiť každého učiteľa, ktorý podľa jeho – teda vlastne môjho – názoru nedosahuje úroveň požadovanú Ministerstvom mágie. Rozhodla som, že profesorka Trelawneyová predpísané podmienky nespĺňa. Prepustila som ju."
„Máte, samozrejme, celkom pravdu, pani profesorka," povedal Albus so zdvorilým úsmevom. „Ako vrchný inkvizítor máte plné právo prepustiť mojich učiteľov. Nemáte však oprávnenie vyhnať ich z hradu. Obávam sa, že táto právomoc," zdvorilo sa uklonil, „stále spočíva v rukách riaditeľa, a ja si želám, aby pani profesorka Trelawneyová naďalej bývala v Rokforte."
Pri tom sa profesorka Trelawneyová divo a krátko zasmiala. „Nie – nie, ja pô-pôjdem, pán Dumbledore! Ja... opustím Rokfort a pôjdem hľadať šťa-šťastie niekde inde!"
„Nie," prísne namietol Albus tónom, akým niekedy hovoril s Nirou, keď nechcela ustúpiť. „Želám si, aby ste zostali, Sybilla."
Obrátil sa k profesorke McGonagallovej. „Môžem vás požiadať, aby ste odprevadili Sybillu naspäť, pani profesorka?"
„Samozrejme," prikývla McGonagallová. „Vstaňte, Sybilla..."
Zo zástupu sa odlepila profesorka Sproutová a chytila profesorku Trelawneyovú za druhú ruku. Spolu ju odviedli popri Umbridegovej k mramorovému schodisku. Drobný profesor Flitwick bežal za nimi s prútikom vystrčeným pred sebou. Batožina profesorky Trelawneyovej sa vzniesla do vzduchu a letela za nimi.
Profesorka Umbridgeová tam stála ako skamenená a vražedný pohľad upierala na Albusa, ktorý sa mierne usmieval.
„A čo urobíte," spytovala sa šeptom, ktorý sa rozliehal po celej vstupnej hale, „keď vymenujem nového učiteľa veštenia a ten bude potrebovať jej byt?"
„Oh, to nebude problém," milo odpovedal Albus. „Viete, ja som už našiel nového učiteľa a on uprednostňuje byt na prízemí."
„Vy ste našli...?" zaškriekala Umbridgeová. „Vy ste našli? Môžem vám pripomenúť, Dumbledore, že podľa Dekrétu o vzdelávaní číslo dvadsaťdva..."
„...ministerstvo má právo vymenovať vhodného kandidáta iba v prípade, ak takého riaditeľ nedokáže nájsť," dokončil Albus. „A som rád, že v tomto prípade som bol úspešný. Môžem vás predstaviť?" Otočil sa k otvoreným dverám, cez ktoré teraz prenikala nočná hmla. Sieňou zadunel dupot kopýt nasledovaný zdeseným šeptom študentov, ktorí stáli najbližšie k dverám a snažili sa čo najrýchlejšie uvoľniť cestu príchodziemu. Z hmly sa vynorila hlava s bieloplavými vlasmi a podivuhodne modrými očami. Hlava a hruď človeka na tele zlatého koňa.
„Toto je Firenze," veselo oznamoval Albus omráčenej Umbridgeovej. „Myslím, že on vám bude vyhovovať."
---
Rokfort mal ďalšiu horúcu tému rozhovorov. Nira profesorku Trelawneyovú nepoznala, no zdalo sa, že väčšina Slizolinčanov jej prepustenie schvaľuje. Čo sa týkalo Albusovho výberu nového učiteľa veštenia, názory boli rozdielne.
„Nepáči sa mi, že Dumbledore spochybňuje autoritu profesorky Umbridgeovej!" vyhlásila v ten večer Sylvia, keď sa všetci skláňali nad úlohou z čarovania. „Zastupuje tu ministerstvo. Zaslúži si úctu! Videli ste, ako sa jej vysmieval rovno do očí?!"
Nira stisla čeľuste a nahnevaným pohľadom strelila po Sylvii. „Jediné, čo tu Umbridgeová robí je, že si lieči svoje sadistické chúťky. To si si možno nevšimla ty, no spôsob akým Trelawneyovú vyhodila bol vyslovene nechutný!"
„Ty sa k tomu nemáš čo vyjadrovať!" oborila sa na ňu Sylvia prudko.
„Mám na to rovnaké právo ako ty!" zavrčala Nira.
„Nehádajte sa," zasiahla Daphne mierne. „Dumbledore je riaditeľ, zaslúži si úctu profesorky Umbridgeovej a ona si zas zaslúži jeho úctu," uzavrela debatu.
Sylvia sa však nedala odbiť. „Len sa nepretvaruj Daphne! Je mi jasné, na koho strane stojíš. Zrejme súhlasíš aj s tými bludmi, čo Potter natáral v Sršni!"
„Daj si pozor, Sylvia!" Daphneina pekná tvár sa zamračene stiahla.
„A čo mi urobíš? Počula som, že tvoju sestru chcú vydať za Draca Malfoya. Som zvedavá, čo budeš hovoriť potom, keď vám do rodiny pribudne takzvaný smrťožrút!"
Daphne bleskovo vytiahla prútik a zamierila ním na Sylviu, no než proti nej vyslala kliatbu, Victor, ktorý sedel vedľa, ju chytil za ruku.
„Daph!" pozrel jej do očí a pokrútil hlavou. „Prestaňte s tým. Predsa sa nebudeme hádať kvôli takej hlúposti!" pozrel na Sylviu a zamračený pohľad uprel aj na Niru.
„Len sa nerob, Victor!" Sylvia sa ním tentokrát nenechala umlčať. „Veľmi dobre viem, že s Daphne ťaháte za jeden koniec. Aj tejto humusáčky sa neustále zastávaš!" kývla hlavou k Nire, ktorá mala sto chutí nasledovať Daphnein príklad a namieriť na ňu prútik. „Tvoji starí rodičia na teba musia byť skutočne hrdí!" zaklapla učebnice a postavila sa. „Už vás mám plné zuby!" zamračeným pohľadom si premerala Victora, Daphne a jedným znechuteným strelila po Nire. Otočila sa a s učebnicami v náručí odišla do dievčenských spální.
Pri ich stole zavládlo ticho. Následne sa postavil Aaron. Tiež zaklapol učebnice a potom prehlásil. „Sylvia má pravdu. Vieš, že som dal vždy na tvoj úsudok, Victor, ale v poslednej dobe ti prestávam rozumieť a teba, Daph, už dlhšiu dobu nechápem vôbec." Odišiel.
Pri stole ostali piati. Victor a Daphne si vymenili jeden zachmúrený pohľad, potom Victor pozrel na Trevora, ktorý len pokrútil hlavou a pohľadom sa zastavil na Garrickovi, ktorý v obrannom geste zdvihol obe ruky.
„Nejak mi uniklo pozadie tejto diskusie, kamoš, no mojou hlavnou motiváciou je dokončiť tento ročník. A zo skúseností viem, že keď sa budem držať vás dvoch bifľošov... no možno aj tej tretej," kývol hlavou smerom k Nire, „tak preleziem."