To, že má Zina v poslednej dobe až podozrivo dobrú náladu si Nira všimla veľmi rýchlo, naproti tomu jej trvalo pomerne dlho, než si uvedomila, že ju už nejaký čas nestretla. Vzhľadom k tomu, že Zina sa jej celkom úspešne vyhýbala a Nira jej spoločnosť rozhodne nevyhľadávala, nedalo sa tomu moc diviť.
Keby začiatkom februára Daphne len tak mimochodom nepoznamenala: „Nevideli ste v poslednom čase niekto Zinu?" zrejme by si to ešte dlhú dobu nevšimla.
Väčšia časť ich študijnej skupinky prekvapene pokrútila hlavou. Aron sa zamračil a Victor sa zatváril ešte pochmúrnejšie, než obvykle. O deň na to Nira zistila, prečo.
„Nira?" Victorov hlas ju zastavil uprostred miestnosti. Otočila sa.
„Áno?" Jeho výraz ju trochu vydesil. Tváril sa nesmierne vážne. „Čo sa deje?" spýtala sa s obavou v hlase.
Victor váhal, no napokon opäť prehovoril: „Musím ti niečo povedať."
Uprene naňho pozrela. „O čo ide?"
On však pokrútil hlavou. „Nie tu. Poď so mnou," pokynul jej, aby ho nasledovala a zamieril ku schodisku do chlapčenských spální. Zaváhala, no po chvíľke sa pustila za ním.
Schodisko do chlapčenských spální sa nijak nelíšilo od toho dievčenského. Točilo sa do špirály a každých približne desať schodov z neho odstupovala chodba s jednotlivými izbami. Vystúpali až úplne nahor. Chodba, čo z neho viedla nebola dlhá, po stranách bolo len niekoľko dverí. Victor ju viedol k tým najvzdialenejším. Otvoril ich a pokynul jej, aby vošla dnu.
Bola to priestranná izba so skutočnými oknami, z ktorých bolo vidieť na rozsiahlu hladinu jazera. Zimné slnečné lúče prenikali dnu a osvetľovali tmavý drevený nábytok, pracovný stôl a priestrannú, pohodlno vyzerajúcu posteľ so zeleným baldachýnom.
Victor zabuchol dvere a následne ich zabezpečil sériou niekoľkých zaklínadiel.
Keď si Nira uvedomila, že ju Victor Moren práve zamkol vo svojej prefektskej izbe, ktorú mal zjavne sám pre seba, nemala z toho dobrý pocit. Oprela sa o peľasť postele tak, aby mala voľné ruky, keby musela rýchlo siahnuť po prútiku. „O čo ide, prečo tie bezpečnostné opatrenia?" spýtala sa podozrievavo, len čo sa k nej otočil.
„Musím ťa varovať!" odvetil a tváril sa smrteľne vážne.
„Varovať?" zopakovala Nira nechápavo. „Pred čím?"
„Pred Zinou!"
„Pred Zinou?" spýtavo nadvihla obočie.
„Zrejme je presvedčená o tom, že ty si príčinou všetkých krívd, ktorých sa na nej svet dopustil," povedal Victor so značnou dávkou sarkazmu v hlase. „A zrejme sa rozhodla, že sa ti za to všetko pomstí!"
„To nie je žiadna novinka, Victor," Nira ľahkovážne mávla rukou. Nakoniec, už sa o to pokúsila.
Ten však pokrútil hlavou. „Nevieš o čom hovoríš."
„Tak mi to vysvetli," navrhla a zamračila sa. Náhodou vie moc dobre, o čom hovorí.
Victor si povzdychol, odrazu vyzeral oveľa staršie. „Od začiatku to bola podivínka. Vyrastala v Sirotinci svätej Anny pre nezvládnuteľné čarodejné deti a pobyt tam ju zrejme ešte viac poznamenal. Keď prišla na Rokfort, poznala viac čiernych kliatieb, než celý slizolinský prvý ročník dohromady a netajila sa tým, že nemá zábrany ich použiť. Niet divu, že sa s ňou nikto nechcel baviť. Bolo mi jej ľúto," pokrútil hlavou. „V druhom ročníku som ju vzal medzi nás," pokračoval po krátkej pauze. „Dúfal som, že keď bude mať okolo seba priateľov, trochu ju to, no... poľudští. Merlinžiaľ sa na mňa... nafixovala. Začala si na mňa robiť nároky a každé dievča, ktoré sa okolo mihlo a prejavilo o mňa záujem, sa mi do pár dní vyhýbalo. Keď som po tom začal pátrať, zistil som, že príčinou je Zina. Jej zastrašovanie a v niekoľkých prípadoch aj fyzické napadnutie. Bol som vtedy veľmi nahnevaný, pohrozil som jej a ona sa stiahla. Nedala mi viac zámienku ju od nás odohnať, no súčasne ma nenechala ani na chvíľu slobodne dýchať."
To by vysvetľovalo, prečo niekto ako on s nikým nechodí. Pomyslela si Nira, no vzápätí si uvedomila aj čosi iné. Upriamene sa na Victora zahľadela, keď vyslovila to, čo ju práve napadlo. „Takže, keď som sa objavila ja, použil si ma ako zámienku, aby si sa jej mohol zbaviť?!"
Victor jej pohľad oplácal a mračil sa, no drobný záblesk zahanbenia v jeho očiach nešlo prehliadnuť. „Nebola si zámienka. To, že som chcel, aby si sa k nám pridala, bolo úprimné. Pomohla si Charlotte, napriek svojmu pôvodu máš veľké čarodejnícke nadanie a... proste som rád, že si súhlasila. Aj Daphne si to myslí, no Zina... nechcel som reagovať na jej narážky, nechcel som dávať váhu jej pohľadom... ale obávam sa, že som ju podcenil. Cítim sa byť zodpovedný za to, čo by sa ti mohlo stať."
„Victor," Nira pokrútila hlavou, „nič sa mi nestane. Navyše Zina niekam zmizla."
„To áno," zatváril sa trpko, akoby to bol ten problém.
„Ty vieš, kde je?" spýtavo mu pozrela do očí.
„Nie, no pochybujem, že je ešte v Rokforte."
„Tak vidíš, možno si tam vonku nájde inú obeť, do ktorej sa zamiluje a nás všetkých nechá na pokoji."
„Ty to nechápeš, Nira," Victor odmietavo pokrútil hlavou.
„Čo nechápem?"
Opäť si povzdychol, než prehovoril smrteľne vážnym hlasom: „Zinine priezvisko nie je Hamiltonová, ale Lestrangeová."
„Lestrangeová?" zopakovala Nira nechápavo, keď jej odrazu svitlo. „Lestrangeová? Ako Bellatrix Lestrangeová?"
„To je jej matka," prikývol Victor. „Porodila ju pred tým, než sa dostala do Azkabanu."
Nira naňho ostala zízať. „Zinara je dcérou Bellatrix Lestrangeovej?" zopakovala neveriacky. „Takže... ty si myslíš, že sa pridala ku svojej matke a Voldemortovi?"
Victorom pri Voldemortovom mene trochu myklo, no neprestával na ňu upierať vážny pohľad. „Je to dosť pravdepodobné."
Odrazu sa jej v mysli vynorili slová, čo jej Zina povedala cez Vianoce: Onedlho sa tvoja ochrana skončí, humusáčka. A ja si ťa potom nájdem. „A myslíš si, že sa ma bude snažiť zlikvidovať?"
„Je to dosť možné," pripustil.
„No to ma poser!" neodpustila si.
Victor pri tom výraze stisol čeľuste, stále však zachovával vážnu vznešenú tvár. „Cítim sa byť za to zodpovedný. Keď budeš potrebovať pomoc..."
„Viem sa o seba postarať," prerušila ho Nira rázne. Nemohla sa zbaviť pocitu naštvanosti. Mohol tušiť, že jej tá psychopatka pôjde po krku.
„Mrzí ma to," povedal ospravedlňujúco.
„Kto všetko vie o jej pravom pôvode?" spýtala sa po chvíľke ticha.
Victor pokrčil ramená. „Netuším. Na Rokfort už prišla ako Zinara Hamiltonová. Mne to povedala ona sama, no pochybujem, že to povedala aj niekomu inému."
---
„Vy ste vedeli, že Zinine pravé priezvisko je Lestrangeová, nie Hamiltonová?" zaútočila Nira na Snapea, pri ich najbližšej hodine obrany.
Profesor sa zatváril prekvapene. „Kto vám to povedal?"
„Victor!" Nira si založila ruky cez prsia, neprestávala sa na Snapea mračiť.
Ten jej zamračený pohľad oplácal. „Nemyslel som si, že pán Moren je z tých, čo nedokážu držať jazyk za zubami!" precedil cez zuby.
„Takže je to pravda?!" Nira sa na profesora neveriacky zahľadela. „Celú dobu ste ju kryli, i keď ste vedeli, čo je zač!"
„Ona je rovnako tak študentkou mojej fakulty ako vy, slečna Benettonová. A na rozdiel od vás, ja v pôvode rozdiely nerobím!" zavrčal podráždene.
„To, či je ešte študentkou vašej fakulty je otázne! Možno vám to uniklo, ale už pekných pár dní ju nikto nevidel!" reagovala ignorujúc jeho poznámku.
Snape neodpovedal.
„Albus o tom vie?" pokračovala.
„Myslíte, že takáto informácia by riaditeľovi ušla? Koho myslíte, že bol celý ten nápad so zmenou priezviska?"
„Chcete povedať, že to bol Albusov nápad? Prečo by niečo také robil?"
„Aby slečnu Hamiltonovú ochránil pred šikanou?" odtušil Snape zamračene.
Na to Nira len naprázdno otvorila a zavrela ústa. Znelo to vlastne ako niečo, čoho by Albus bol schopný.
Keď znovu prehovorila, prinútila sa znieť o niečo pokojnejšie. „Napadla ma a následne sa mi cez Vianoce vyhrážala. Zrejme to neboli len prázdne slová."
Snape zaváhal, no napokon povedal: „Ak je čo i len trochu po svojej matke a ja sa obávam, že áno, treba to brať vážne."
„Tak preto ste súhlasili s tými hodinami obrany?" spýtala sa po chvíli a nespúšťala z neho oči.
Snape svoj výraz kontroloval. „Ako som povedal, niekoľko obranných kúziel by ste poznať mali."
Keď si v ten večer ľahla do postele, Zina jej nešla z hlavy. Zrejme nebrala dostatočne vážne jej vyhrážky. Uvedomovala si, čo sa stalo v novembri, no samú seba presvedčila o tom, že jej v skutočnosti neusilovala o život, že ju len chcela zastrašiť. Vo svetle týchto nových informácií si tým už rozhodne istá nebola. Teraz sa reálne prikláňala k možnosti, že ak sa so Zinou jedného dňa opäť stretne zoči-voči, dosť pravdepodobne pôjde o súboj na život a na smrť. A tým, či by bola schopná Zine vziať život, si rozhodne istá nebola.
---
Prvý februárový víkend sa zima opäť vrátila v plnej sile a od skorého rána sa na Rokfort sypali ťažké, mokré vločky. Vietor zavíjal a vonku nebolo vidieť skoro na krok. Ak to takto bude vyzerať aj budúci víkend, rokvillskú vychádzku budú musieť zrušiť, pričom si Nira stále nebola celkom istá, či by jej to tak vadilo.
Behom uplynulých niekoľkých dní sa s Georgeom snažila tráviť viac času. No nech chcela akokoľvek, ten povestný pocit motýlích krídel v podbrušku sa nie a nie dostaviť. Cez bozk na líce sa prepracovali k bozku na čelo a nos, no i tak sa nemohla prinútiť, pobozkať ho na ústa. Proste to nešlo.
Škaredé počasie a nekonečné množstvo úloh ich pripútalo k učebniciam. Od tej doby, čo jej Victor povedal pravdu o Zininom pôvode, neprestával k nej vysielať previnilé, starostlivé pohľady. Celkom ju to rozčuľovalo, preto celú sobotu trávila radšej sama v knižnici, než s Morenovou skupinkou v slizolinskej klubovni.
Keď večer zaklapla knihu Transfigurácia pre pokročilých, unavene si pretrela oči a ponaťahovala stuhnuté svaly. Pohyb by jej urobil dobre, no vzhľadom na to, že na beh už bolo neskoro, nehovoriac o tom hnusnom počasí, rozhodla sa pre malý tréning v duelatnskej miestnosti.
Len čo zišla po schodoch do priestranného obdĺžnikového amfiteátru, zistila, že miestnosť je obsadená. Profesor elixírov stál uprostred a okolo neho boli rozmiestené tri cvičné stĺpy. Oháňal sa prútikom, proti terčom vysielal tak silné kliatby, až nárazy do nich tlmene duneli. Nira sa schovala za jeden zo stĺpov po obvode miestnosti a fascinovane ho sledovala. Až teraz si naplno uvedomila, ako veľmi ju Snape pri ich tréningoch šetril. Jeho kliatby mali značnú silu, zakaždým, keď sa od cvičebného stĺpu odrazili, profesor ich pohotovo odklonil na vedľajší stĺp. Nira práve premýšľala, či pri tých útokoch používa delenie moci a súčasne sa aj zaštiťuje. Nechať sa zasiahnuť jednou z týchto kliatieb by bolo zrejme dosť nepríjemné.
Len čo na to pomyslela, jeden modrý lúč svetla, ktorý Snape odklonil na stĺp po svojej pravici, tesne minul cieľ a letel... na Niru. A potom sa všetko udialo veľmi rýchlo. Snape si uvedomil jej prítomnosť, smrteľne zbledol. Nirin prútik vyletel spoza opasku a vletel jej do ruky. Bez toho aby si to stihla uvedomiť, Thorax obalil jej telo a v tej chvíli kliatba tupo narazila do jej hrudníku. Sila nárazu ju kúsok odmrštila, až chrbtom narazila do steny. V spodnej pere ucítila bolesť, keď si ju pri tom náraze nechtiac prekusla. Zdalo sa však, že kliatba jej štítové kúzlo neporušila.
Zviezla sa po chrbte na zem, sťažka oddychovala.
Snape v okamihu kľačal pri nej. Bol biely ako stena, udýchaný a na čele pod mastnými vlasmi sa mu trblietali kvapky potu. „Ste v poriadku?" Hlas sa mu triasol, keď to povedal. Nikdy predtým nepočula, že by sa mu triasol hlas.
Nemo prikývla, nechcela znieť vydesene, i keď ju to vydesilo.
„Zrušte Thorax!" povedal profesor potichu.
„Čože?" nechápavo naňho pozrela.
„Thorax, slečna Benettonová, zrušte ho!" zopakoval.
Nira si až teraz uvedomila, že jej telo stále chráni elektrizujúca energia. Zrušila ju.
„Čo to robíte?" spýtala sa po chvíľke, keď pred ňou začal mávať prútikom a niečo si nezrozumiteľne mrmlať.
„Zisťujem, či nemáte vnútorné zranenia," odvetil netrpezlivo.
„Nič mi nie je," vyhlásila.
Snape dokončil mrmlaciu procedúru, zamračene jej pozrel do oči. „Zdá sa, že je to tak! Čo ste tu, do kotla, robili?!" oboril sa na ňu vzápätí. „Povedal som vám, že pri tréningoch nechcem byť vyrušovaný! Mohol som vás zabiť! Uvedomujete si to vôbec?!" Jeho hlas naberal na intenzite, ku koncu už na ňu skoro kričal.
„Ospravedlňujem sa," šepla. Neprestávala mu hľadieť do očí a stále sa trochu triasla. „Nechcela som vás rušiť, naozaj."
Snapeov zrýchlený dych sa spomaľoval, ako sa snažil upokojiť. Už nekričal, no neprestával sa hrozivo mračiť. „Aspoň že Thorax ste sa naučili poriadne! Krvácate!" vyhlásil odrazu.
Nira zacítila, ako jej teplý pramienok krvi z prekusnutej pery steká po brade. „Je to len škrabnutie!" namietla okamžite, krv si rukou zotrela. Ako z nej adrenalín začal vyprchávať, cítila, že pera jej trochu napuchla a začala bolieť.
Snape sa zatiaľ prehraboval vo svojom habite, dokým z vnútorného vrecka nevylovil malú fľaštičku.
„To so sebou vždy nosíte zásobu elixírov?" spýtala sa neveriacky.
Profesor na ňu škaredo pozrel. „Možno raz sama zistíte, že to môže byť celkom užitočné!" odvrkol podráždene.
Odzátkoval elixír, trochu si z neho kvapol na ukazovák a odrazu, bez akéhokoľvek varovania sa ľavou rukou dotkol jej líca. Akoby ňou prebehol elektrický výboj. Cítila, že sa jej zachceli nervy v podbrušku. Vyjavene naňho ostala hľadieť, on jej však pohľad neopätoval. Sústredil sa na jej spodnú peru. Jemne jej nadvihol tvár a ukazovákom na ranku naniesol kvapku elixíru. Rana sa začala zavierať. Druhá kvapka ju úplne zacelila, opuch zmizol. Jeho oči sa na chvíľu stretli s tými jej, no vzápätí, akoby si uvedomil celú tú situáciu, ruku stiahol, zazátkoval flakónik, schoval ho do habitu a postavil sa. Na chvíľu zaváhal, potom k nej však natiahol ruku, aby jej pomohol vstať. Nira sa ho chytila a nechala sa vytiahnuť na nohy. Ruky si okamžite pustili.
„Môžem sa vás na niečo spýtať?" opatrne naňho pozrela.
Snape si ju premeral podozrievavým pohľadom. „Môžete to skúsiť," odvetil napokon.
„Zabili ste niekoho?"
Jej otázka ho viditeľne zaskočila. „Áno," prikývol po krátkom zaváhaní.
„Ako ste sa s tým vyrovnali?"
„Nevyrovnal," odvetil profesor vážne. V jeho očiach sa mihol tieň. Stisol čeľuste a následne pokračoval. „Dám vám radu. Ak sa niekedy proti vám postaví smrťožrút s prútikom, utečte!"
Nira prekvapene zamrkala. „Všetci predsa nemôžu ujsť," namietla.
Snapeov výraz bol nečitateľný. „Ak sa vám podarí zvíťaziť, musíte počítať s možnosťou, že budete musieť svojho protivníka zabiť. On sa o to určite pokúsi. A keď sa tak stane, s tým vedomím potom budete žiť celý život."
Nevedela, čo na to povedať, len mu hľadela do očí, nikdy predtým si nevšimla, koľko bolesti sa za tými očami ukrýva.
Snape sa však naraz odvrátil a už oveľa vecnejším tónom prehlásil. „Mali by ste ísť. A slečna Benettonová, ak sa sem ešte raz takto prikradnete, s hodinami obrany sme skončili! Myslím to smrteľne vážne!"
Prikývla, následne sa zohla po batoh, ktorý ostal na zemi a pobrala sa k východu. Než ním však prešla, ešte sa na Snapea otočila. „Chcem sa vám ospravedlniť."
„To ste už urobili," vyhlásil profesor zamračene.
Nira však pokrútila hlavou. „Za to, že som vám neverila. Dobrú noc." Otočila sa ku schodisku a nechala tam Snapea stáť s prekvapeným výrazom na tvári.