Keď Nira dve minúty po šiestej večer vošla do duelantskej miestnosti, Snape ju tam nečakal ako obyčajne. Prekvapilo ju to, lebo profesor si nikdy nenechal ujsť príležitosť, niečo štipľavé poznamenať, ak sa oneskorila čo i len o minútu. Dosť však pochybovala, že by mal pochopenie pre podobné poznámky z jej strany.
Pri čakaní sa rozcvičila niekoľkými údernými kliatbami na terče, no ani po pätnástich minútach sa Snape neobjavil. V Nire začali narastať obavy. Dnes na raňajkách ho tiež nevidela. Nemohlo sa mu niečo stať? Alebo na ich hodinu zabudol? Žeby sa hneval kvôli tomu bozku, čo včera dostala od Georgea? Pri tej myšlienke sa zachvela, následne však pokrútila hlavou. Nikdy nedal najavo, že by ju považoval za čosi viac, než otravnú školáčku.
„Správaš sa, ako jedna zo Snapoúchyliek," napomenul ju jej vnútorný hlások.
Zachmúrila sa. Rozhodne nechcela byť spájaná so skupinou Snapofiliek, pravdou však bolo, od tej doby, čo ju Snape učil Thorax, začala naňho pohliadať trochu inak.
Pozrela na hodinky, bolo šesť hodín dvadsaťtri minút a profesor elixírov stále nikde. Rozhodla sa, že mu pôjde naproti. Možno zistí, kde sa zdržal. Schovala si prútik a vyšla na chodbu. Keď kráčala k jeho pracovni, rástla v nej nervozita. Môže to nejak súvisieť s tým azkabanským útekom?
Zastala pred dverami a po malom zaváhaní zaklopala. Nič. Zaklopala opäť o niečo ráznejšie, zase nič. Možno naozaj nie je na Rokforte, možno ho Albus požiadal, aby šiel k Voldemortovi.
Nechcela, aby ju pred Snapeovou pracovňou niekto videl, preto sa rozhodla navštíviť Albusa. Napokon, už sa dlho nevideli a možno sa jej podarí vytiahnuť z neho nejakú informáciu o profesorovi elixírov. Popravde tomu však neverila. Aj keby Albus Snapea niekam vyslal, len ťažko o tom bude rozprávať. Obzvlášť, keď pred ňou zatajoval i iné veci.
Zahalila sa splývajúcim kúzlom a zanedlho stála pred nehybnou kamennou príšerou. Len čo príšera začula heslo, odskočila a odkryla kamenné schodisko stúpajúce nahor. Nira naň nastúpila, stena sa za ňou hneď uzavrela. Keď dorazila k veľkým dubovým dverám s klopadlom v tvare griffa, zaváhala. Čo ak ide nevhod? Než sa však rozhodla, čo ďalej, dubové dvere sa samé otvorili a zvnútra zaznel Albusov hlas.
„Poď ďalej, Nira."
Prekvapene zamrkala, no pohla sa vpred a pri chôdzi zrušila splývajúce zaklínadlo. Albus sedel za stolom, dopisoval niečo do listu pergamenu pred sebou.
„Ako si vedel, že som to ja?" spýtala sa, keď sa dubové dvere samé zavreli.
„Félix," odvetil jednoducho. Dopísal vetu, brko odložil do kalamára a pergamen zroloval, až potom na ňu pozrel. „Chceš čaj?"
„Áno, ďakujem," prikývla a posadila sa do kresla, ktoré pre ňu vyčaroval. „Nechávaš Félixa strážiť dvere?"
Albus prikývol. „Je to tak bezpečnejšie." Mávol prútikom, pred Niru vzduchom dokĺzala šálka s horúcou hnedou tekutinou.
„Ďakujem," vzala si ju, odfúkla paru a trochu sa napila.
„Tak, čo ťa napokon prinútilo navštíviť ma?" Albus si spojil končeky prstov a zahľadel sa na ňu ponad polmesiačikové okuliare.
„Ja by som ťa navštevovala aj častejšie, ale ty máš stále veľa práce," povedala s malým náznakom výčitky v hlase.
„Čo je niečo, pred čím som ťa varoval, i keď ma to neteší," odvetil pokojne.
„Ja ti to nevyčítam, Albus," reagovala Nira potichu, opäť sa napila čaju.
Riaditeľ si ju skúmavo premeral, než znovu prehovoril. „Obávam sa, že dnes sa nemôžeme dlho zhovárať. Niekoho čakám. Chcela si mi niečo?"
Nenašla v sebe odvahu spýtať sa na Snapea. „Čo si myslíš o tom azkabanskom úteku?" povedala napokon nespúšťajúc z neho oči.
Vrásky na jeho čele sa prehĺbili. „Očakával som niečo podobné," pripustil po chvíľkovej odmlke. „Otázkou však je, či sa vôbec jedná o útek."
„V Prorokovi pripisujú vinu Blackovi," nadhodila pomaly, neprestávala pozorovať jeho tvár. „Prečo si mi nepovedal, že Sirius Black je členom Fénixovho rádu?"
Albus nedal nijak najavo, že by ho tá otázka prekvapila. „Nebolo to niečo, čo by si mala vedieť," odvetil pokojne.
„Naozaj? Je veľa takých vecí, čo by som nemala vedieť?" Nira trochu prižmúrila oči.
Jeho výraz sa nezmenil. „Veľa vecí neviem ani ja sám, Nira."
„Ale teraz nie si prekvapený, že sa na to pýtam?"
Albus sa len smutne pousmial. „Neušlo mi, že pán Weasley má pre teba slabosť. Iste by som však bol radšej, keby si niektoré informácie nechával pre seba."
„Predsa dobre vieš, že ja o tom nikomu nepoviem," bránila ho Nira. „Navyše, onedlho budem i tak v Ráde, takže sa nič nestalo."
Zamračil sa. „Ešte si moc mladá, Nira."
Zamračený pohľad mu opätovala. „Už som dospelá, Albus. Kedy budem podľa teba na to dosť stará?" precedila pomedzi zuby.
Albus si povzdychol, zatváril sa unavene. „Túto debatu sme už viedli niekoľkokrát a vždy skončila hádkou. Nechcem sa s tebou dnes hádať."
„Ani ja sa nechcem hádať," súhlasila napokon a oprela sa rezignovane do operadla. „Len si tak hovorím, čo všetko predo mnou vlastne skrývaš?"
Venoval jej jeden nemý, zamyslený pohľad, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Nira od ľaku nadskočila.
„Veľmi si želám len to, aby si bola šťastná," povedal potichu, vzápätí sa narovnal, pozrel na dvere a pevným hlasom zavolal: „Môžeš vstúpiť, Severus."
Nira cítila, ako sa jej srdce rýchlejšie roztĺklo, a keď profesor v čiernom cestovnom plášti vošiel dnu, rýchlo sa napila čaju, aby zamaskovala, ako veľmi sa jej uľavilo.
Profesor elixírov sa svoj prekvapený výraz zamaskovať nesnažil. Zarazil sa a pohľadom sa zastavil raz na jednom, raz na druhom. Bol bledý a pôsobil unavene.
„To je v poriadku, Severus. Nira už odchádza," privítal ho Albus, potom sa otočil k Nire. „Stretneme sa inokedy. Porozprávaš mi, aké si mala Vianoce," usmial sa.
Nira sa len s veľkou námahou zatvárila ľahostajne. „Nie je moc o čom rozprávať," vyhlásila. Odložila šálku na stôl a postavila sa, aby kreslo uvoľnila Snapeovi. Keď bez slova prechádzala okolo neho, venovala mu krátky pohľad. On jej ho na sekundu oplatil. Vyšla z miestnosti a dvere sa za ňou samé zavreli.
---
Nasledujúci deň na poslednej dvojhodinovke elixírov mal Snape už opäť svoju obvyklú farbu, a i keď pôsobil stále trochu unavene celkom úspešne to schovával za svoje nepríjemné správanie.
„Vaše prázdninové domáce úlohy, na ktoré ste mali toľko voľného času, som hodnotil podľa štandardov na MLOK. Nepredstieram, že na vašich úspechoch mi pramálo záleží, no váš výsledok na skúške odráža kvalitu mojich hodín a preliezť skúškou s odratými ušami nepovažujem za dostatočné!"
Nira pozrela na pergamen, ktorý pred ňu Snape položil a vyjavene ostala zízať na červené V v ľavom hornom rohu.
„Pokiaľ nie ste schopní dosiahnuť aspoň prekonáva očakávania, rázne vám odporúčam nasledovať príklad vašich chrabromilských spolužiakov!"
Dievča z Bystrohlavu za jej chrbtom potichu vzlyklo.
Pri tej zmienke o Fredovi a Georgeovi Nira strelila zamračeným pohľadom po Snapeovi, on ju však ignoroval. Oprel sa chrbtom o svoj stôl a založil si ruky cez hruď.
„Hodina skončila! Do konca týždňa mi donesiete vypracovanú úlohu o Všehodžúse, minimum sú dva zvitky pergamenu!" povedal unudeným hlasom celej miestnosti.
Nira si zapísala úlohu, zrolovala pergamen a vložila ho do tašky, keď Snape dodal: „Slečna Benettonová tu ostane. Ostatní môžete ísť!"
Stuhla uprostred pohybu a cítila, ako po nej Daphne a Victor strelili pohľadom. Daphne si zrejme bude myslieť, že z úlohy znovu dostala S. Ostala sedieť.
Keď sa za posledným študentom zavreli dvere, Snape okolo nich vyčaroval zvukotesnú bariéru, no zatiaľ nič nepovedal. Nira na sebe cítila jeho pohľad, vzhliadla a stretla sa s jeho temnými, trochu prižmúrenými očami.
„Čo ste včera robili u riaditeľa?" oboril sa na ňu odrazu.
Nira naňho prekvapene pozrela. „Bola som ho navštíviť."
„Len tak?" zamračil sa Snape.
„Prekvapuje vás to? S Albusom sa poznám od detstva a v poslednom čase sme na seba moc času nemali," odvetila pokojne. Zjavne dnes nemal najlepšiu náladu, ale útočiť na ňu naozaj nemusel.
Profesor mlčal, len sa jeho obočie väčšmi stiahlo.
„Včera som na vás čakala v duelantskej miestnosti, neprišli ste," neodpustila si.
„Mal som iné povinnosti," precedil medzi zuby.
„Boli ste uňho, však, u Voldemorta?" tá otázka jej vykĺzla skôr než tomu mohla zabrániť.
Na Snapea mala okamžitý účinok. Zbledol, v očiach mu nebezpečne zablýskalo a tvár sa stiahla v nahnevanej grimase. „Čo...!" začal, no Nira mu okamžite skočila do reči v snahe zachrániť situáciu.
„Nechcela som vás nahnevať," ospravedlňujúco krútila hlavou. „Viem, že pre Albusa robíte špióna, ja som... len som... o vás mala... obavy," dodala takmer nečujne a sklopila tvár uvedomujúc si, že trocha červene jej zafarbilo líca.
Počula, ako sa Snape nadýchol, chvíľu však trvalo, než prehovoril. „Aby medzi nami bolo jasno, slečna Benettonová. Záležitosti medzi mnou a Dumbledorom nie sú niečím, čím by ste sa mali zaoberať. Zrejme vo vás riaditeľ vyvolal falošnú predstavu bezpečia, no verte mi, s ničím z toho nechcete mať nič do činenia. A neželám si, aby ste predo mnou vyslovovali meno Temného pána."
Nira zodvihla hlavu, pozrela na jeho tvár. Mračil sa, ale hnev sa, zdá sa, vytratil. Zmienkou o Voldemortovi evidentne stúpila na tenký ľad. Nechcela Snapea provokovať, nie dnes, preto radšej zmenila tému. „Z dnešnej úlohy ste mi dali V."
Snapeove obočie vyletelo nahor. „Je v tom nejaký problém?"
„Nie," reagovala okamžite, „len predtým ste mi zo všetkého dávali S."
„Stačí povedať a ja v tom budem pokračovať!" spražil ju.
Nira sa zamračila. Prečo sa vôbec snaží s ním baviť normálne, keď na všetko reaguje útokom?
„Úlohu som známkoval podľa MLOK-ov, ako som už povedal. A podľa MLOK-ov by ste dostali V," pokračoval profesor vzápätí, čím Niru celkom prekvapil. Normálny rozhovor možno predsa len má šancu.
„A tie úlohy predtým?" neodpustila si.
„Mal som pocit, že o dotieravých otázkach som sa vyjadril dosť jasne!"
Dobre, nemá! Pomyslela si nahnevane. „Mňa by len zaujímalo, prečo všetky tie vylepšenia neučíte aj ostatných. Prečo ste nenapísali vlastnú učebnicu?"
„Nemám záujem strácať čas s niekým, kto si to nezaslúži!"
„Ale mne ste tie vylepšenia napísali."
„A začínam to ľutovať, slečna Benettonová! Ak neprestanete s tými dotieravými otázkami, zvážim, či naďalej pokračovať v doučovaní z obrannej mágie!"
Chvíľu si nemo hľadeli do očí, obaja sa mračili. Zdalo sa, že ten Snapeov popudlivý postoj je len obranná reakcia, keď ho niekto dostane do úzkych. Testovať to, si však Nira netrúfla. Predsa len o doučovanie z obrany prísť nechcela, preto sa napokon spýtala. „Môžem už odísť?"
„Áno," zavrčal profesor potichu, následne zrušil zvukotesnú bariéru. Keď Nira vychádzala von, zaryto hľadel pred seba.
---
Behom nasledujúcich dní sa po celej škole rozniesla správa o úteku azkabanských väzňov. Množili sa rôzne teórie a z náhodných rozhovorov, ktoré Nira tu a tam započula, sa dalo vytušiť, že mnohí študenti nie sú s ministerskou verziou príliš spokojní. Čoraz viac ľudí začínalo preberať alternatívu, ktorú im od začiatku leta predkladal Albus s Harrym. A síce, že Voldemort sa vrátil. Zmena nálady sa dala vytušiť aj behom povianočného stretnutia DA. Nikto toho veľa nepovedal, no všetci pracovali oveľa usilovnejšie než pred tým. Angelina sa sústredene mračila pri každej kliatbe, ktorú proti Nire vyslala a tá zas mala čo robiť, aby sa automaticky neochránila Thoraxom. Nira si moc dobre uvedomovala, že behom vianočných prázdnin sa jej obranné schopnosti zlepšili, reflexy sa zrýchlili a štítovým kúzlom by si trúfla na hocijakú kliatbu. Pravda, okrem tých neodpustiteľných. Bolo jej však jasné, že svoj progres by len ťažko vysvetľovala, preto trpezlivo nechávala proti sebe Angelinu útočiť a následne jej rovnakým spôsobom kliatby a zaklínadlá vracala.
Nálada profesora elixírov sa do piatku moc nezlepšila. Behom ich doučovacej hodiny sa správal povýšenecky, odmerane a sarkasticky. Proti terču ju nechal vysielať rôzne kliatby. Skoro na každej z nich našiel nejakú chybu. Či už v postoji alebo v pohybe prútikom.
„Skutočne by ma zaujímalo, čo by sme predviedli na MLOK-och z obrany, keby nebolo DA!" posťažovala si v sobotu behom obeda Alica. „Umbridgeová sa tvári, akoby bolo všetko v poriadku a jediné čo ju zaujíma je, či vyhodí Hagrida alebo Trelawneyovú. A Veď-Viete-Kto sa zatiaľ pripravuje na vojnu!"
Nira aj ostatní na ňu prekvapene pozreli. Alica bývala málokedy naštvaná, no od nového roku ju Umbridgejkine hodiny dráždili ešte viac než pred tým.
„Takže už veríš Dumbledorovej verzii?" spýtal sa jej Fred potichu.
Alica sa zamračila. „Nikdy som netvrdila, že tomu neverím!"
„Ale netvárila si sa tak, že by si tomu verila," podpichol ju.
„Povedzme, že Fudgeova verzia má mnohé diery a tá rozprávka o Blackovi, to je dosť pritiahnuté za vlasy, nemyslíte?"
Nira zachytila Georgeov veľavravný pohľad. Zdalo sa, že o tejto téme sa v chrabromilskej klubovni vedú už nejakú dobu siahodlhé diskusie.
„Čo si o návrate Veď-Vieš-Koho myslí slizolinská fakulta?" spýtal sa odrazu Fred a pozrel Nire do očí.
Nira sa zamračila. Fredov postoj k nej sa už dlhšiu dobu nemenil a v poslednom čase mával dosť nepríjemné otázky.
„Prečo si myslíš, že by som o tom mala vedieť?" spražila ho pohľadom.
„Si predsa v Slizoline, alebo sa mýlim?" poznamenal. „Dokonca som počul, že si ťa Victor Moren celkom obľúbil."
Nira si všimla, ako George stisol čeľuste. Hnevala sa na Freda, že neustále upozorňuje na jej fakultnú príslušnosť a Merlinvie, čo tlačí Georgeovi do hlavy, keď sú spolu.
„S Morenovou skupinou občas študujem. To je všetko. Nedá sa povedať, že by ma ktovieako brali medzi seba!" ohradila sa Nira zamračene.
„A teba to mrzí, nemám pravdu?"
„O čo ti, sakra, ide?!"
„Mne? O nič!" pokrčil Fred ledabolo ramená.
„Už s tým prestaň, Fred!" zahriakol ho George. „Nevšímaj si ho," povedal smerom k Nire, no tej neuniklo, ako sa Angelina zamračila.
---
„Od tých poloopých pazúrov ma neznáša!" hnevala sa Nira, keď po obede vychádzala z Veľkej siene spolu s Georgeom.
„On to tak nemyslí," snažil sa ju George ukľudniť, Niru to však neukľudnilo.
„Nenechá si ujsť príležitosť, aby nepoukázal na skutočnosť, že ma klobúk zaradil do Slizolinu!"
„Fred je len opatrný, nič viac," krútil George hlavou.
„Opatrný? Skôr zaujatý!" mračila sa Nira.
„Nira... hmm... čo je pravdy na tom, že sa stýkaš s Morenom a jeho priateľmi?"
Nira na Georgea ostala chvíľu nemo hľadieť. „Ako to myslíš?"
„No... máte spolu niečo?"
„Čože!?" vyhŕkla, až sa za nimi niekoľko druhákov vydesene otočilo. „To ti tvrdí Fred?"
„Nie, len... od konca prázdnin sa mi zdáš byť akási odmeranejšia. Nechcem si nič namýšľať, ale napadlo ma... no, ty a Moren, máte spolu niečo?" zopakoval potichu a Nira nemohla inak, len naňho ostať nemo zízať.
„Nie!" vyhlásila pevným hlasom, len čo sa spamätala.
„Naozaj?" spýtal sa George, no zdalo sa, že jej rozčúlená odpoveď ho trochu upokojila.
„Naozaj ti prisahám, že o Victora Morena som záujem nikdy nemala!" vyhlásila Nira rozhodne.
„Ale o Severusa Snapea áno!" poznamenal jej vnútorný hlások.
„Takže so mnou pôjdeš na Valentína do Rokvillu?" pokračoval George a nespúšťal z nej oči.
Nira zaváhala. Valentín v Rokville s Georgeom. George bol naozaj milý chalan, dobrosrdečný, so správnym názorom na život, od začiatku ju rešpektoval a podporoval. Nechá si ujsť takú príležitosť?
„Áno," prikývla a usmiala sa. Mala by sa chopiť príležitosti na život s niekým normálnym. Podobná príležitosť sa jej už možno nikdy nenaskytne.
Georgeov výraz sa uvoľnil a na jeho pehavej tvári sa rozlial úprimný úsmev. Keď sa lúčili, tentoraz mu na líce dala pusu Nira a bola skalopevne rozhodnutá, dať láske k Georgeovi šancu. Myšlienky, ktoré v tom okamihu zablúdili k profesorovi elixírov, nasilu potlačila.
---
„Akou kliatbou ma to vtedy zasiahla Hamiltonová?" spýtala sa Nira, keď už štvrtú hodinu so Snapeom nacvičovala kliatby a protikliatby.
Profesor zaťal čeľuste a zamračil sa. Zjavne bol aj preňho ten novembrový incident dosť nepríjemný. „Vulneribus," odvetil neochotne.
„Dá sa proti tomu brániť?"
„Každá kliatba okrem tých neodpustiteľných má protikliatbu. Záleží len na schopnostiach daného čarodejníka. To vás v Amerike neučili?"
„Imperiusu sa ale predsa môžete brániť," namietla Nira okamžite.
Snape povýšenecky nakrčil nos. „Silou vôle, nie protikliatbou, slečna Benettonová."
Nira sa zamračila. Čím ďalej, tým viac ju ten jeho povýšenecký tón štval.
„Vy sa Imperiusu ubránite?"
„Čo myslíte?" profesor si prekrížil ruky cez hruď a spýtavo na ňu pozrel.
„S ohľadom na váš výraz súdim, že áno."
„Nebuďte drzá!"
„Naučíte ma to?"
„Čo?"
„Ako sa brániť Imperiusu?"
Snape si ju kriticky premeral, než opäť prehovoril. „To vás nenaučí nikto. Buď tú vôľu máte, alebo nie!"
„A môžeme to teda skúsiť?" spýtala sa.
Snape prižmúril oči, následne na ňu bez varovania zamieril prútik a vyslovil: „Imperio!"
...
„Povedal by som, že túto schopnosť nemáte!" poznamenal, keď sa Nira odrazu ocitla zavesená na jednom zo stĺpov po obvode miestnosti.
Prekvapene zamrkala. „Ako som sa sem dostala?" spýtala sa, len čo sa opäť ocitla nohami na zemi.
„Prikázal som vám to!"
„Nedali ste mi ani chvíľku, aby som sa na to mohla pripraviť!" oborila sa naňho.
„Vy si myslíte, že sa vás niekto bude pýtať, než na vás tú kliatbu použije?" Snape vykrivil pery v sarkastickom úškrne.
„Tak to skúsme znovu!" naliehala.
Profesor ľahostajne pokrčil ramená a opäť na ňu zamieril prútikom.
„Vieš, možno by si to mala vzdať!" poznamenal jej vnútorný hlások, keď sa Nira znovu prebrala.
Tentoraz stála na špičke pravej nohy, ľavou rukou si podopierala ľavú nohu, ktorou balancovala vo vzduchu a pravou rukou sa držala za ľavé ucho. V príčetnom stave by to nikdy nedokázala. Stratila rovnováhu a zadkom dopadla na zem.
Vôbec mi nepomáhaš! Zavrčala v duchu na svoj vnútorný hlások.
„A čo mám akože robiť? Som len hlas."
Hlavne, že neustále mudruješ!
„Vzdávate to?" vyrušil ju z jej vnútorného dialógu Snapeov hlboký hlas, v ktorom nepatrne zaznievalo pobavenie.
„Nie!" zavrčala Nira naštvane a postavila sa, pripravená opäť čeliť profesorovmu prútiku.
„Ako chcete!" odvetil Snape.
„Ehm... nerád ťa vyrušujem," zaznel odrazu zo vzduchoprázdna jej vnútorný hlások, „ale si si istá, že to chceš urobiť?"
Nira prekvapene zamrkala. Najskôr vôbec nechápala o čo ide, pozerala pred seba, ale vlastne nevedela, čo vidí alebo čo robí. Všetko k nej prichádzalo akoby z veľkej diaľky a jej mozog sa vehementne bránil, čokoľvek z toho spracovať.
„No tak, Benettonová! Urobte, čo som povedal!" ozval sa kúsok od nej hlboký hlas.
Chcela mu vyhovieť, nechcela nič iné, len poslúchnuť ten hlas. Naklonila sa o čosi nižšie.
„Ako chceš," opäť ten otravný vnútorný hlások, „ale potom mi zase nenadávaj, že ti nepomáham!"
Znovu zamrkala.
„Benettonová, ja čakám!" zaznelo nad ňou netrpezlivo, no jej túžba vyhovieť slabla. Zatrepala hlavou, aby si ju vyčistila a prinútila mozog opäť fungovať. Odrazu všetko začalo mať jasnejšie obrysy. Znovu počula tichý blkot plameňov v misách po obvode miestnosti i Snapeove netrpezlivé podupávanie nohou. Vlastne, nad tou nohou sa nakláňala.
„Vravím vám to naposledy," zavrčal Snape, „pobozkajte mi tú topánku!"
Nira sa striasla odporom. „To nemyslíte vážne?!" zodvihla hlavu. Kľačala pred ním na kolenách. Rozhorčene naňho pozrela. Čakala, že Snape bude zúriť, no prekvapilo ju, keď sa jeho tvár trochu vyjasnila a objavilo sa na nej niečo ako náznak skutočného úsmevu.
„Gratulujem," povedal s úškrnom, „zdá sa, že tú schopnosť v sebe predsa len máte."
„Vážne ste chceli, aby som vám pobozkala topánku?" spýtala sa, keď sa konečne postavila.
„Keby ste to urobili, v mojich očiach by ste klesli," odvetil a vážne jej hľadel do tváre.
„Myslíte, že sa dá klesnúť ešte hlbšie, než kde sa teraz nachádzam?" precedila Nira sarkasticky pomedzi zuby.
„Ako viete, kde sa nachádzate?" Snape nadvihol spýtavo jedno obočie.
Zarazila sa. „No... podľa vášho správania?" odvetila opatrne.
Snape sa zamračil. „Koľkým študentom, podľa vás, dávam súkromné hodiny obrany proti čiernej mágii?"
„Ja..." ostala naňho prekvapene hľadieť. Znamená to snáď, že mu nie je tak úplne ľahostajná?
„Na dnes to stačí, slečna Benettonová. Do budúcej hodiny si pripravte cloniace a zabraňovacie zaklínadlo, to snáď zvládnete!" chvíľkové ticho prerušil profesor svojím typickým povýšeným tónom, čím ju opäť vrátil do reality.
Ja sa z toho chlapa vážne zbláznim! Myslela si Nira nahnevane, keď o pár minút na to kráčala chodbou k slizolinskej klubovni.