Kailani dočítala list a potom ho podala Teddymu. Vzal si ho a pustil sa do čítania tiež.
„Milá Kailani,
ty o mne zrejme nevieš, ale som tvoja teta Isabella. Vyhľadala ma pred pár dňami manželka Harryho Pottera a isto ti o mne povedala. Pravda je, že som ťa nechcela po smrti mojej sestry Teresy, pretože si dieťaťom smržťožrúta. Tvoja matka bola veľmi naivná, v podstate nás aj zradila tým, že sa do neho zamilovala. On k nej nikdy nič necítil a jeho vinou Teresa a zvyšok mojej rodiny zomrel.
Neviem, prečo má tá žena vyhľadala, ale k máš v pláne ma hľadať, nerob to. Nemám ti čo ponúknuť a ani ty mne.
Dúfam len, že sa ti darí a máš sa dobre.
Isabella Elwoodová."
Teddy hľadel na tie tvrdé slová od ženy, ktorú nepoznal a ani nikdy nevidel. Mrzelo ho, čo napísala. „Lani, ja som nevedel, že mama vyhľadala niekoho z tvojej rodiny."
„Asi by mi bolo lepšie, keby som o existencii nejakej Isabelly ani nevedela," priznala sa mu Kailani a jej pohľad bol priveľmi sklamaný. Zistila, že predsa len žije niekto, kto jej mohol vytvoriť rodinu, ale neurobil to, lebo bola dieťa smrťožrúta. Namiesto toho tá osoba súhlasila s tým, že bude žiť v detskom domove, kde Kailani nikto nikdy lásku nedal.
„Isto je pekná krava!" zanadával Teddy a podal jej späť list. „Nepotrebuješ ju!"
„Nie, to veru nie," prikývla Kailani apaticky. „Nechcela ma vychovať, lebo som decko smrťožrúta, nuž..."
„Kailani," zaúpel Teddy, lebo sa práve o tom teraz rozprávať nechcel. Kailani poslednú dobu všetko zvaľovala na to, že je dieťa smrťožrúta. Že je to trest, ktorý si so sebou nesie od narodenia. On to tak však nevnímal. Pre neho to nič neznamenalo. Bola jeho najlepšia priateľka a teraz dokonca aj jeho dievča. Potlačil niekde vo svojom vnútri fakt, kto je otcom toho dievčaťa. Nezaujímalo ho to. Nič to neznamenalo. „Kašľať na ňu."
„Áno," prikývla, ale Teddy vedel, že jej to nie je úplne jedno. Určite ju to trápi. Schovala si list do vrecka od habitu a potom sa pobrala do dievčenských spálni.
***
O týždeň neskôr sa študenti, ktorí skladali MLOKy dozvedeli svoje známky. Teddyho prekvapivo, že hoci sa poriadne na skúšky nesústredil, tak prešiel z každého predmetu a z väčšiny mal aj vynikajúcu, okrem Herbológie, kde sa pravdepodobne Neville za neho prihovoril dali mu dostatočnú.
Teddy sa ihneď zapísal na auroský výcvik a dúfal, že ho vyberú. Vedel, že tam ešte bude musieť urobiť vstupné testy, ktoré isto bude ťažšie ako MLOKy, ale tie ho čakali až na konci júla. Bude mať ešte čas sa na ne poriadne pripraviť. Dúfal, že sa mu podarí sústrediť sa na ne lepšie ako na MLOKy.
Kailani mala vynikajúcu zo všetkého okrem Obrany proti čiernej mágií, kde dostala dostatočnú. Očividne si však z toho ťažkú hlavu nerobila a Teddy si myslel, že je spokojná so svojimi výsledkami, ale neskôr zistil, že to bol omyl.
„A čo z toho?" riekla a posadila sa do žltého kresla v klubovni. „Myslela som si, že keď ukončím Rokfort, tak budem niečo cítiť, že som aspoň niečo v živote dokázala, ale nie. Necítim nič."
Teddy sa k nej nahol a pobozkal ju na čelo. „Mrzí ma to."
„Neviem, čo som čakala," priznala sa mu a potom siahla po jeho ruke a stisla mu ju. „Ty budeš skvelý auror, Teddy. Škoda len, že sa toho nedožijem."
„Nehovor tak, Lani..."
„Musíš si na ten fakt zvyknúť, Teddy. Možno sa nedožijem ani len toho, keď budeš skladať tie vstupné testy," vravela mu Kailani a hľadela mu do očí. „Viem, že to bolí. Pretože viem, že ja zomriem a už nebude nič. Lenže ty tu zostaneš, bezo mňa. A to bude smutné."
Teddy prikývol, lebo presne to bolo to, čo ho mrzelo. Ona odíde, ale zanechá tu jeho nešťastného a bez najlepšej priateľky. Ona sa už nebude viac dívať na to, ako on trpí.
Nikdy by si nebol pomyslel, že sa niečo takéto môže stať. Pritom sa smrťou už stretol a nie raz. Nečakal to. Toto veru nie.
„Pôjdem si už ľahnúť," povedala mu Kailani a postavila sa z kresla. „Dobrú noc." Nahla sa k nemu a pobozkala ho na pery.
Opätoval jej bozk a keď odišla, sadol si do kresla, z ktorého vstala. Premýšľal a postupne študentov v klubovni ubúdalo a Teddy nakoniec v kresle zaspal.
Snívalo sa mu s jeho mamou.
„Postaráš sa o ňu?" spýtal sa jej, keď hľadel do jej veselých očí. „Dáš v nebi na ňu pozor, však?"
„Isteže, miláčik," usmiala sa na neho mama. „So mnou bude v poriadku. Nemusíš sa o ňu vôbec báť."
„Ďakujem, mami," prikývol Teddy a načiahol k mame ruku. „Chýbaš mi."
„Aj ty mi chýbaš, miláčik," riekla Nymphadora a stisla synovu ruku. Fialové vlasy jej rozfúkal vietor. „Chcem, aby si vedel, že sme s tatkom na teba veľmi pyšní. Si úžasný chlapec, máš veľké srdce. Si síce trocha vzdorovitý, ale si výnimočný. Vieš, to raz povedal môj tatko mojej mame. Keď som sa narodila. Vraj som výnimočná, pretože som ich. Ty si výnimočný, pretože si náš."
Teddy sa usmial na mamu. „Ľúbim ťa, mami."
„Aj ja teba, miláčik. Budeš skvelý auror, si skvelý človek," riekla mu.
„Pozdravíš odo mňa tatka?" spýtal sa jej.
„Určite," prikývla. „Bude sa tešiť. Naozaj sa neobávaj, Teddy, dáme na Kailani pozor. Budem ju ľúbiť, akoby bola moja."
„Dobre, mami, ale aj tak mám strach. Nechcem, aby odišla," vravel jej Teddy nešťastne. „Bola mojou oporou, chápala ma vtedy, keď ma iní nechápali. Život bez nej si neviem predstaviť."
„Veľmi ma to mrzí, srdiečko," riekla mu mama. „Nemal by si strácať toľko ľudí. Nie je to fér."
Teddy prikývol, lebo s matkou súhlasil. „Som trocha pokojnejší, keď viem, že sa o Kailani postaráš. Veľmi ti dôverujem, mami. Veľmi mi chýbaš." Jej nemusel klamať, pred ňou nemusel predstierať, že je silný, hoci vôbec nebol. Mohol si dovoliť povedať jej všetko tak, ako to cítil. Byť sentimentálny, citlivý a trocha slabý. Nemusel sa za to hanbiť. Ona ho chápala najlepšie na svete, lebo bola jeho matkou.
„Aj ty mne, miláčik," šepla. Nahla sa k nemu a pobozkala ho na čelo.
Teddy Lupin precitol. Vonku už bola tma a on si rukou prešiel po čele. Ešte stále tam cítil bozk, ktorý mu mama dala v sne. Čo by len dal za to, keby to bolo skutočné. „Mami?" šepol a rozhliadol sa okolo seba.
Nikto mu žiaľ neodpovedal.
***
Poslednú júnovú sobotu sa Teddy chystal na svadbu Luny a Nevilla. Obliekol si smoking, ktorý mu priniesla Ginny. Stál pred zrkadlom a menil farbu vlasov, lebo sa nemohol rozhodnúť, ktorá sa mu páči najviac. Chcel si nechať tyrkysové, ale keďže vedel, že na svadbe isto nebude chýbať Victoire, nebolo by to voči ním obom fér. Nakoniec sa rozhodol pre fialové. Tie predsa najčastejšie nosila jeho mama. Vedel, že tým nič nepokazí.
Kailani ho čakala v spoločenskej miestnosti a na sebe mala ružové šaty nad kolená s krátkym rukávom. Na hlave mala šatku, ktorá jej ladila k ním a na nohách strieborne topánky. Vyzerala veľmi pekne, hoci bola bledá ako stena. „Si krásna," polichotil jej Teddy.
„Keď myslíš," riekla akosi skleslo. „Nie som to ja."
„Ale áno si," oponoval jej Teddy. „Vlasy ti predsa dorastú a..."
„Nepokračuj," stopla ho a podala mu ruku. „Dnes nie."
„V poriadku," prikývol Teddy. „Môžeme?" spýtal sa jej.
„Áno," prikývla.
Pobrali sa spoločne von z hradu, pretože na pozemkoch Rokfortu sa konala svadba dvoch rokfortských učiteľov. Bolo to krásne, pretože kde inde by sa mala konať? Spoznali sa predsa tu na Rokforte. Tento hrad bol stále ich domov. Ako mnohých iných pred nimi.
Teddy zahliadol medzi pozvanými aj Victoire. Mala na sebe žlté šaty na ramienka a dlhé blonďavé vlasy jej viali v jemnom vetríku. Vyzerala ako anjel. Na perách mala malinový rúž a Teddy si veľmi dobre pamätal jeho chuť. Rovnako ako aj chuť jej pier. Povzdychol si.
Victoire sa na niečom zabávala so svojím otcom a keď si všimla Teddyho s Kailani, radšej odvrátila pohľad. Teddy to chápal a zároveň mu to bolo ľúto. Čo by len dal za to, keby si dnes mohol zatancovať aj s ňou?
Rozhodol sa však dnes venovať Kailani a to nechcel porušiť.
Spoločne sa usadili k pozvaným hosťom. Neville stál pri drevenom oltári, ozdobenom farebenými kvetmi spoločne s čarodejníkom, ktorý mal vykonať slávnostný obrad.
Postupne bola obsadená každá jedna stolička. Potom začala hrať jemná hudba a cestičkou medzi radom stoličiek kráčala Luna Lovegoodová so svojím otcom Xenophiliusom. Jej svadobné šaty neboli vôbec klasické, ani obyčajné. Dokonca neboli ani biele. Boli žlté, lebo každý vedel, že to je jej obľúbená farba. Vyzerala v nich ako víla. Mali dlhú vlečku. Vlasy mala rozpustené a v ušiach mala svoje náušnice v tvare reďkoviek, ktoré vždy tak rada nosila. Jednoducho bola sama sebou a keď Teddy videl, ako sa na ňu Neville díva, vedel, že robia správnu vec. Boli pre seba stvorení, aj keď im to podľa Ginny trvalo roky rokúce. Dôležité bolo, že sa pre tento krok konečne rozhodli.
Povedali si svoje áno a všetci im radostne tlieskali a potom im gratulovali. „Vyzeráš krásne, profesorka Longbottomová," žmurkol Teddy na Lunu a pobozkal ju na obe líca. „Gratulujem z celého srdca."
„Joj ty," zasmiala sa Luna.
„Iniciálky ti zostanú," podotkol Teddy a potom zagratuloval aj Nevillovi. „Budete spolu veľmi šťastní, viem to."
„Ďakujeme, Teddy," usmial sa na neho Neville. „Si milý, veľmi."
O chvíľku stoličky zmizli a miesto nich sa objavili malé stolíky s občerstvením a tiež aj tanečný parket. Vo vzduchu sa znášali poháriky so šampanským. Všade poletovali farebné vtáčiky, ktoré vydávali krásnu melódiu, zatiaľ čo novomanželia spolu tancovali.
Teddy s Kailani sa zdržovali pri Ginny s Harrym. Teddy siahol po niečom na jedlo, lebo mu škŕkalo v bruchu. Práve chcel pozvať Ginny tancovať, ale Harry ho predbehol a viedol svoju manželku na tanečný parket.
„Zatancujeme si?" spýtal sa Kailani. Uvedomil si, že ešte nikdy spolu netancovali a to sa pritom poznali toľké roky. Len nikdy nebola príležitosť.
„Rada," prikývla.
Teddy ju vzal na tanečnom parkete do náručia a snažil sa nedívať na Victoire, ktorá tancovala so svojím otcom. Snažil sa silou mocou sústrediť na Kailani, aby mala pekný zážitok z tejto svadby. Bolo to ťažké, ale nesmel to pokaziť, nesmel sa prezradiť, že to je všetko iba pretvárka. Mal ju rád, ale nemiloval ju ako inú.
Pozrel sa na svoju partnerku a venoval jej jeden zo svojich úsmevov. Snažil sa do neho vložiť všetko. Všetky tie roky, ktoré spolu prežili a hoci sa do nej nikdy nezamiloval, ale predsa bola v jeho živote nesmierne dôležitá. Dlhé roky možno aj najdôležitejšia. Pretože prežívala to isté čo on, chápala ho ako nikto iný, podporovala ho a mala ho rada takého, aký bol. So všetkými jeho chybami a otrasnými náladami. A niekedy si myslel, že si nezaslúži priateľku akou bola ona.
„Keď sa na mňa takto pozrieš, celý svet sa stráca a ja si ťa budem takto vždy pamätať ... Nechcela som byť iba spomienkou. Takto si nás chcem vždy pamätať..."
„Ty nebudeš iba spomienkou," riekol jej a urobil s ňou otočku.
„Budem a časom vybledne... ale vieš čo, Lupin?"
„Čo?"
„Viem, že ty na mňa nikdy nezabudneš," usmiala sa a schúlila sa v jeho náručí. „A za to ti budem vďačná."
„Lani, ľúbim ťa," šepol jej Teddy do ucha a pobozkal ju do vlasov. „A už nehovorme o smrti, sme na svadbe."
„Blíži sa..."
„Zlatko..."
„Je ťažké o nej nehovoriť a nemyslieť na ňu, keď je už za dverami," vysvetlila mu, akoby rozprávala o akejsi banalite. „Toto je pekná chvíľa," dodala, keď kopírovala jeho kroky pri tanci. „Prečo sme nikdy predtým spolu netancovali?"
„Nebolo kde," odvetil jej Teddy. „Ale ide nám to, no nie?"
„Skvelo," usmiala sa na neho a jej líca nadobudli ružovkastý odtieň. Vyzerala napriek boju s rakovinou prekrásne. Tmavé veľké oči jej žiarili šťastím, keď s ním tancovala, keď bola v jeho náručí. Teddy túžil len po tom, aby bola naozaj šťastná.
„Takto si nás ja chcem vždy pamätať," povedal jej Teddy a potláčal slzy. Mohli to byť dni, alebo možno iba minúty. „Ty si tá časť zo mňa, ktorá nikdy nezomrie..."
A potom ju navždy stratí. Najlepšiu priateľku. Takú skutočnú.
Čo ak sa nestihne rozlúčiť?
Pozn. autorky:
Rozhovor pri tanci Teddyho a Kailani je inšpirovaný piesňou Always remember us this way od Lady Gaga, rovnako ako aj názov kapitoly.