Na druhý deň ráno sa zdalo, že mračná zavelili ústup a slnečné lúče konečne zasvietili na zasneženú krajinu pod sebou. Len čo sa Nira zobudila, na stole objavila kôpku darčekov v rôznofarebnom baliacom papieri. Pretrela si oči a pustila sa do vybaľovania.
Od Margaret a Johna dostala balíček nečarovskej kozmetiky, najnovší parfém od Chanelu, vlnenú čapicu, rukavice a šál s malým lístkom, na ktorom stálo:
V televízii vraveli, že na Anglicko sa ženie studená fronta. Dobre sa obliekaj nech neprechladneš!
M&J
Albus sa evidentne vrátil k tradičnému darčeku. Zo zlatého baliaceho papiera na ňu vykukla kniha Kliatby a protikliatby, pokročilá obrana. Vzhľadom k tomu, ako veľmi nechcel, aby sa učila obrannú mágiu, bol to zaujímavo zvolený darček.
Od Angeliny dostala najnovšiu publikáciu Metlobal v priebehu vekov a z balíčka od Alice na ňu vypadla veľká krabica fazuliek každej chuti.
Posledný darček bol od Georgea. I keď bol papier trochu nakrivo, zjavne si s ním dal veľkú robotu. K darčeku bol priložený list:
Nira,
v prvom rade sa ti chcem ospravedlniť, že som na Vianoce neostal v Rokforte ako som ti sľúbil. Neviem, či si počula, ale otec mal v práci nehodu. Podrobnosti ti poviem, keď sa stretneme, no vyzeralo to zle. Naozaj sme sa oňho báli, ale zdá sa, že sa z toho dostane.
S Fredom neustále pracujeme na našom pláne s obchodom. Už sme sa predbežne dohodli na mieste a zrejme to klapne. Verím, že ho čoskoro otvoríme.
Dúfam, že si Vianoce v Rokforte aspoň trochu užívaš a čerpáš nové sily do ďalšieho roku. Naozaj ma mrzí, že nemôžem byť s tebou, sľubujem, že ti to vynahradím. Myslím na teba a posielam ... (však vieš :)).
Veselé Vianoce.
George
Nira bola rada, že pán Weasley bude v poriadku, no pri pohľade na poslednú vetu posmutnela. Mala Georgea rada, ale stále si nebola istá, či k nemu dokáže cítiť aj niečo viac než priateľstvo. Naproti tomu, jeho city k nej sa zdali byť jasné.
Siahla po krabičke, čo bola priložená k listu a roztrhla baliaci papier. Vypadol na ňu balíček ulievacích maškŕt. Bola k nemu priložená malá kartička, ktorá obsahovala popis, čo ktorá maškrta robí a v spodnej časti bolo pripísané:
PS: Viem, že si na štúdiu zakladáš, ale keby si sa niekedy chcela uliať... :)
---
Doobedie opäť strávila vonku prechádzkou po rokforstskom pozemku a poobedie venovala štúdiu zaklínadiel používaných v dueloch. Na dnešnú hodinu so Snapeom bola veľmi zvedavá. Zdalo sa jej neuveriteľné, že s tým napokon súhlasil.
Keď o šiestej klopala na dvere jeho pracovne, nemohla sa zbaviť nervozity.
„Poďte ďalej," ozvalo sa zvnútra, na čo Nira potlačila kľučku a vošla dnu. Snape už na ňu čakal opretý chrbtom o svoj pracovný stôl, ruky prekrížené na hrudi.
„Zavrite dvere," prikázal a keď tak urobila, narovnal sa. „V prvom rade si vyjasníme jednu vec. Ako ste povedali, Dumbledore nechce, aby ste sa cvičili v útočnej mágii. Rokfortské steny majú oči a uši a ja nechcem čeliť nepríjemným otázkam, či už od Dumbledora alebo kohokoľvek iného. Budete si počínať tak, aby sa o našich hodinách nikto nedozvedel. Je to jasné, slečna Benettonová?"
„Jasné," prikývla Nira.
„Dobre teda," povedal Snape a odstrčil sa od stola, „v tom prípade..."
„Môžem sa spýtať, prečo ste s tým napokon súhlasili?" skočila mu Nira do reči.
Snape sa zamračil. „Študentkou mojej fakulty už dlho nebudete, ako ste nedávno trefne poznamenali a zopár obranných kúziel by ste poznať mali. Berte však na vedomie, že neznášam dotieravé otázky! A pokiaľ vás mám naozaj učiť, budete sa pýtať len výhradne na to, čo s týmito hodinami súvisí a len keď vás k tomu vyzvem."
„Ak je to vaša podmienka..." pokrčila ramená.
„Áno, je!" vyštekol Snape podráždene.
„Ako si želáte," odvetila Nira zmierlivo.
Snape si ju premeral nedôverčivým pohľadom. Zrejme čakal väčší odpor. No keďže Nira nič ďalšieho nepovedala, dal sa opäť do pohybu.
„Než vôbec s čímkoľvek začneme, presunieme sa niekam, kde by ste mohli napáchať, čo možno najmenej škody!" prešiel okolo nej a stúpol si ku dverám.
Nira sa zdržala komentára, akú veľkú dôveru v ňu profesor vkladá a vykročila za ním. Snape pootvoril dvere, chvíľu sa rozhliadal naokolo a potom jej pokynul, aby ho nasledovala.
Bez slova kráčali chodbou v žalároch. Minuli učebňu elixírov a zahli za roh. Na konci chodby bola na vlhkej stene v držiaku zasadená fakľa, ktorá ako jediná nesvietila. Pred ňou sa profesor zastavil. Otočil sa a vážne na Niru pozrel.
„Chcem, aby existencia miestnosti, do ktorej ideme, ostala len medzi nami," vyhlásil, a keď Nira prikývla, pokračoval: „teraz vyslovte: Starobylý a vznešený duelantský klub z požehnania Merlinovho."
Nira prekvapene zamrkala, no potichu zopakovala: „Starobylý a vznešený duelantský klub z požehnania Merlinovho. Čo...?" než stihla otázku dokončiť, Snape sa natiahol po fakľu, otočil ju v držiaku smerom nadol a stena pred nimi sa rozostúpila. Odhalila úzke kamenné schodisko smerujúce nadol. Snape vošiel dnu a Nira ho po malom zaváhaní užasnuto nasledovala. Len čo tak urobila, stena sa za nimi uzavrela a odrazu sa ocitli v absolútnej tme.
„Híík," uniklo Nire z hrdla. Predsa len, byť uväznená v úplnej tme, Merlinvie kde a s profesorom elixírov nie je zrovna najpríjemnejší pocit. Vzápätí sa však rozhoreli fakle po obvode schodiska.
Snape stál o dva schody nižšie. Pozeral na ňu a tváril sa dosť otrávene. „Myslím, že by sa to zaobišlo aj bez týchto primitívnych zvukových efektov, slečna Benettonová," zvrtol sa a začal zostupovať nadol.
Nira len zagánila na jeho chrbát v tom netopierom plášti a pobrala sa za ním.
Netrvalo dlho kým sa ocitli v rozľahlej kamennej miestnosti s vysokým stropom a pôdorysom obdĺžnika. Miestnoť sa uprostred ešte o tri schody zvažovala. Po jej okraji na veľkých kamenných sĺpoch horeli v mosazných misách plamene. Pôsobila tak trochu ako menší obdĺžnikový amfiteáter.
„Čo je to za miesto?" spýtala sa Nira a užasnuto sa obzerala okolo seba.
Snape zatiaľ zišiel po schodíkoch až doprostred miestnosti, pokynul jej, aby ho nasledovala. „V dávnejších časoch, keď boli duelantské turnaje veľmi populárne, každá rokfortská fakulta mala svoj duelantský klub. Poriadali sa veľké medzifakultné súboje a toto miesto slúžilo k tréningu slizolinských šampiónov. V turnajoch sa však často stávalo, že sa súperi navzájom vážne zranili, občas aj zabili, preto profesor Dippet, keď sa stal riaditeľom, súboje zrušil a nahradil ich metlobalovými zápasmi, ktoré v tej dobe získavali na popularite. Miesta ako toto postupne upadli do zabudnutia."
Nira sa ešte raz rozhliadla okolo seba. „Takže o tomto miestne nikto nevie?" spýtala sa pochybovačne. „Ako ste sa o ňom dozvedeli vy?"
„Nie som jediný, čo o tejto miestnosti vie, ale keď som sa stal vedúcim Slizolinu, začaroval som ju, takže ktokoľvek, komu o nej nepoviem, nie je schopný ju nájsť."
Nira naňho prekvapene pozrela. „Prečo?" neodpustila si.
Snape sa zamračil. „Pretože keď trénujem, slečna Benettonová, nechcem byť vyrušovaný!"
„Trénujete?" zopakovala Nira zaskočene.
„A čo ste si mysleli?" vyprskol Snape jedovato. „Žiadna vedomosť, či zručnosť vám nespadne len tak z neba."
„Isteže nie," súhlasila Nira a cítila sa hlúpo. Bolo pochopiteľné, že ak sa chce Snape udržať bojaschopný, musí trénovať. To isté zrejme robí aj Albus.
„Začneme?" precedil profesor pomedzi zuby.
„Áno," súhlasila Nira a vytiahla si prútik spoza opasku.
„Zrejme ste už pochopili, že výuka obrany proti čiernej mágii ako takej v skutočnom živote moc nestačí. A teraz myslím kvalitnú výuku, nie to, čo prebieha posledných pár rokov na Rokforte. Okrem obrannej mágie ste mali tam u vás aj nejaké doplnkové kurzy?"
„Doplnkové kurzy?" zopakovala Nira nechápavo.
„Napríklad duely, nejaký kurz obrany..."
Pokrútila hlavou. „Už som vám povedala, že Albus nechcel, aby som sa trénovala v útočnej mágii."
„A vy ste ho bez slova poslúchli," povedal Snape sarkasticky.
Nire sa trochu zafarbili líca do ružova. „Hmm, no... s pár kamarátmi sme si tajne nejaké zaklínadlá skúšali," priznala napokon.
„A čierna mágia?" pokračoval Snape vo výsluchu.
Nira sa zamračila. „Tej sa snažím vyhýbať," precedila pomedzi zuby.
Profesor si ju premeral prižmúrenými očami. „To je síce chválihodné, no dovolím si tvrdiť, že vaši nepriatelia nebudú mať rovnaké zábrany. Ako ste na tom s neverbálnymi zaklínadlami?"
„Väčšinou som v nich úspešná."
„Väčšinou?" Snape nadvihol obočie. „To nie je zrovna dostatočné."
„Robím čo viem."
„Ak sa naozaj chcete niečo naučiť, budete musieť robiť viac. Vo vojne sa vás nikto nebude pýtať, či ste niečo čítali alebo skúšali. Budete odkázaná len sama na seba. Medzi vami a vašou smrťou bude váš prútik, odhodlanie a vaše schopnosti. Ste na to pripravená?"
„Áno."
„Dobre," povedal po krátkej pauze, „aby som získal predstavu o tom, aké sú vaše schopnosti, urobíme to nasledovane. Budete sa ma snažiť premôcť. Okrem neodpustiteľných kliatieb môžete použiť čokoľvek a ja sa budem brániť. Áno?"
„Áno," prikývla Nira a pripravila sa.
Keď sa o hodinu neskôr unavená a dobitá vliekla do slizolinskej klubovne, musela uznať, že jej obranné schopnosti nie sú nič moc. Snapea samozrejme nezasiahla, a aj keď sa profesor voči nej obmedzil na jednoduché úderné zaklínadlo, robil to tak rýchlo a precízne, že vo väčšine prípadov dostala peknú nakladačku. Nepomohlo jej, ani keď sa uchýlila k verbálnym zaklínadlám, skôr to bolo horšie. Snape však nepôsobil prekvapene. Zrejme jej výkon očakával, čo Niru celkom štvalo a pomaly sa začala hroziť nasledujúceho večera, kedy mali naplánovanú ďalšiu hodinu.
---
Na druhý deň večer, keď Nira vošla do miestnosti, Snape tam už na ňu čakal. Opieral sa o kamenný stĺp, ktorý sčista-jasna vyrástol uprostred zníženej kamennej podlahy. Len čo ju profesor zbadal, narovnal sa.
„Ešte ste si to nerozmysleli?" privítal ju s nepríjemným úškrnom na tvári.
„Nie," vyhlásila Nira rozhodne.
„Musím poznamenať, že váš včerajší výkon ma neuchvátil. Na základe čoho ste si mysleli, že môžete bojovať proti smrťožrútom?" neodpustil si.
Nira podobnú poznámku čakala, no i tak sa musela veľmi premáhať, aby jej hlas ostal pokojný. „Zrejme som nemala možnosť bojovať s niekým, kto ma naozaj nešetril a nemal... hm... morálny problém ma zasiahnuť."
„Ale ja som vás šetril, slečna Benettonová," uškrnul sa Snape.
„O to je to horšie," precedila potichu medzi zuby.
„Dobre," povedal profesor napokon, „keď sme si tak kultivovane vysvetlili, že vaše schopnosti sú na nič, prejdeme k výuke. V prvom rade, čo je váš veľký nedostatok, nedokážete poriadne používať neverbálne zaklínadlá. To, že vzdorujete legilimencii vám nepomôže, keď pri zosielaní kliatby potrebujete vysloviť formulu. Aj menej schopný protivník tým získa čas a možnosť sa brániť. Takže odteraz od vás nechcem počuť jediné verbálne zaklínadlo! Je to jasné?"
„Jasné," šepla Nira.
„Druhým veľkým nedostatkom je rýchlosť akou kliatby vysielate. Čo do určitej miery samozrejme súvisí s prvým problémom. Bolo by žiadúce, aby váš protivník nedostal možnosť medzi jednotlinými zaklínadlami napočítať do piatich."
„Toľko času som vám nedala," ohradila sa Nira zamračene. Ona sama nemala pocit, že by bola pomalá.
„Ale áno, dala!" Snape vykrivil pery v nepríjemnom úškrne.
„A za tretie, vaše kliatby sú slabé. O protikliatbách ani nehovorím."
„Takže, všetky moje schopnosti sú na nič," konštatovala Nira zamračene.
„Ako som povedal," prikývol Snape pokojne. „Čím skôr potlačíte svoje ego a ten fakt prijmete, tým skôr môžeme pracovať na náprave."
„Dobre, vzdávam sa. Moje schopnosti sú na nič. Čo mám robiť pre to, aby som ich zlepšila?"
Snape sa na ňu kriticky zahľadel. Potom krátko mávol prútikom a na kamenom stĺpe, o ktorý sa pred tým opieral, zasvietil modrý terč. Trvalo to však len sekundu, vzápätí zmizol. Za chvíľu na inom miestne bol terč červený, opäť zmizol a takto stále dokola, len miesta a farby terčov sa menili.
„Tento stĺp bude odteraz vaším protivníkom," vyhlásil Snape. Nira si ho so záujmom prezerala. „Ako ste si zrejme všimli," pokračoval profesor, „terče majú rôznu farbu, objavujú sa len na chvíľu a vždy na inom mieste. Naučí vás to pozornosti, rýchlosti a sústredeniu. Začnete jednoduchou údernou kliatbou a budete triafať do terčov. A ako som povedal, bez slov!" Následne vyšiel po schodíkoch na vyvýšený odvod miestnosti. „Začnite," prikázal.
Nira zaujala útočné postavenie. Na stĺpe sa objavil modrý terč, zamierila, no než stihla vyslať zaklínadlo, terč bol preč. Snape nesúhlasne sykol.
Červený terč zasiahla, no vzápätí sa opäť objavil modrý, na ktorý znovu nestihla ani zamieriť. Žltý terč minula o pár centimentrov a zelený zasiahla presne. Keď sa znovu objavil modrý, už ho nenechala zmiznúť, zasiahla ho doprostred, no kliatba sa vzápätí odrazila a trafila ju presne do brucha, až sa skrútila do predklonu. Vydesena pozrela na stĺp, kde už zvesela svietil ďalší terč. Pozrela smerom k Snapeovi, ktorý ju zaujato pozoroval.
„Snáď neočakávate, že váš protivník proti sebe nechá páliť kliatby a nebude sa brániť," poznamenal profesor s nepríjemným úškrnom. „Navyše, za ten čas, čo sa rozhliadate, ste minuli najmenej tri terče. Rýchlosť zrejme naozaj nie je vašou silnou stránkou," prekrížil si ruky cez hruď.
„Mohli ste ma varovať, že mi terč môže kliatbu vrátiť."
„V boji musíte počítať so všetkým a verte mi, nikto vás dopredu nebude varovať."
Nira zaťala čeľuste, opäť sa otočila ku stĺpu a pokračovala. Po hodine ohánania sa prútikom a následného vyhýbania odrazeným kliatbám sa cítila vyčerpanejšie, než po hodine poctivého behu. Pravá ruka ju bolela a mala pocit, že už nie je schopná vyslať jediné zaklínadlo.
„Zajtra budete pokračovať," oznámil jej Snape, ktorý sa zdvihol z kresla, ktoré si vyčaroval a zaklapol knihu, ktorú vytiahol Merlinvie odkiaľ.
Od tej chvíle sa Nirin život v zásade scvrkol na spánok, jedlo a tréning. V priebehu nasledujúcich dní, keď Snape uznal, že jej reflexy a rýchlosť kliatieb sa zlepšila, prikázal jej triafať len do terčov určitých farieb. Problém bol, že skoro každý druhý terč jej kliatbu odrazil. Neustále uskakovanie bolo dosť neefektívne a rozptyľovalo ju od sústredenia na ďalší terč.
„Nenapadlo vás použiť nejaké obranné zaklínadlo?" poznamenal Snape posmešne. Posledné dva dni ju tam nechával samú, no teraz sa zdalo, že jej počínanie už nejakú dobu pozoruje.
„Napadlo," zavrčala Nira frustrovane. „Ale je ťažké sústrediť sa na neverbálne vyslanú kliatbu do správneho terču, vytvoriť neverbálne štít a vzápätí zas zasiahnuť terč."
„Skutočne?" z jeho hlasu jasne zaznieval výsmech.
Jemu sa to, krucitroll, povie! Dnes nemala najlepší deň, bola unavená, všetko ju bolelo a odrazených kliatieb ju zasiahlo toľko, že ich už prestala počítať.
„Na dnes stačí. Choďte sa vyspať. Zajtra sa budeme venovať obrane."
---
„Aké obranné kúzla poznáte?" spýtal sa Snape, keď sa nasledujúci večer opäť stretli v duelantskej miestnosti.
„Protego," odvetila Nira okamžite.
„To je všetko?" zamračil sa profesor.
Nira zaťala čeľuste. „Poznám ešte Defensio, Contego a Clipeus. Ale Protego je i tak najúčinnejšie."
Snape nadvihol spýtavo obočie. „V tom prípade vyskúšame účinnosť vašej obrany. Bráňte sa!" zvolal a v okaminu na ňu namieril prútik. Prúd červeného svetla ju zrazil k zemi. Prútik jej vyletel z ruky a dopadol k Snapeovým nohám.
„Povedal som, aby ste sa bránili, slečna Benettonová," profesor sa tváril nespokojne.
Nira sa zamračene postavila, privolala si prútik a opäť zaujala útočné postavenie. „Znovu?"
Snape prižmúril oči, no opäť na ňu zamieril.
Tentoraz Nira štít sformovala, ale pod silou Snapeovho zaklínadla sa roztrieštil a jej prútik opäť skončil pri jeho nohách.
Nira si rezignovane povzdychla. „Vaše zaklínadlá sú príliš silné."
Snape sa narovnal a sklopil prútik. Následne sa zohol po ten Nirin, pristúpil k nej a na jej veľké prekvapenie jej ho podal.
„Pokiaľ ste dostatočne mocná, Protego vás ochrániť môže. Ak budete trénovať, vaše schopnosti sa budú zlepšovať, no v boji samotné Protego väčšinou nestačí. A už vôbec nehovorím o Clipeuse, ktorý vás neochráni ani proti bežným kliatbám ako je Furnunculus. Počuli ste o kúzle Thorax?"
Nira pokrútila hlavou.
„Je to jedno z najsilnejších štítových kúziel. Pravdaže, pred neodpustiteľnou kliatbou vás neochráni, ale väčšinu zaklínadiel dokáže odraziť. Keď sa naučíte deliť svoju moc, dokážete vyvolať štítové kúzlo a udržať ho dostatočne silné dokým budete vysielať ďalšie zaklínadlá."
„To je naozaj možné?" spýtala sa Nira prekvapene.
Snape sa len uškrnul. Postavil sa medzi ňu a stĺp, zdvihol hrot svojho prútika, ktorým švihol v krátkej slučke a odrazu sa okolo jeho tela vytvorila nepatrná modrá žiara. V ďalšom okaminu začal zasahovať terče na stĺpe, ktoré mu kliatby obratom vracali, no žiara neslabla a kliatby sa od nej odrážali ako neškodné muchy.
Nira na to fascinovane hľadela a fascinácia jej z tváre nezmizla, ani keď sa k nej profesor otočil. Zatváril sa samoľúbo.
„Nie je moc ťažké vás ohromiť, slečna Benettonová."
Po tom prehlásení sa Nira hneď spamätala. „Nebola som ohromená!" zamračila sa.
„Bola," uškrnul sa Snape.
„To kúzlo Thorax... naučíte ma ho?"
„Ak si naň trúfate," poznamenal m. „Nie každý čarodejník, či čarodejnica ho dokáže zvládnuť."
„Risknem to," vyhlásila pevným hlasom.
V Snapeovom pohľade, akým si ju premeral, bolo niečo zvláštne, možno pobavenie? No keď prehovoril, opäť sa tváril chladne a odmerane.
„Základom kúzla Thorax sú dve veci, špecifický pohyb zápästím a tá druhá, dôležitejšia, vedomé sformovanie štítu vo vašej mysli, ktorý sa následne presunie skrz vaše telo do prútika a vytvorí štít okolo vášho tela."
Nira ho pozorne počúvala, no i tak sa niekde v polovici stratila. „Prosím?" spýtala sa, keď Snape dokončil vetu.
Ten sa následne zatváril otrávene. „Povedal som, že to nie je jednoduché kúzlo a obávam sa, že lepšie vám ho popísať nedokážem."
„Má to nejakú slovnú formuláciu?" spýtala sa Nira v snahe nejak to uchopiť.
Snape sa však zamračil. „Nebudem viackrát opakovať, že od vás nechcem počuť žiadne formule!"
„Ale keď to kúzlo nepoznám, formula by mi mohla pomôcť."
„Benettonová, kúzla a zaklínadlá budete tvoriť len vo svojej hlave, bez použitia svojich úst, je to jasné?!"
„Jasné," zamrmlala Nira nespokojne. „Čo mám teda urobiť?" spýtala sa následne.
„Najskôr tá jednoduchšia časť, pohyb zápästím. Takto!" vyhrnul si rukáv na pravej ruke a naznačil zápästím malú vlnovku, koniec jeho prútika pritom vykreslil malú sľučku. „Teraz vy."
Nira sa pokúsila pohyb zopakovať, no Snapeovi sa to nezdalo dostatočné.
„I keď som povedal, že ten pohyb je menej dôležitý, keď ho neurobíte poriadne, kúzlo fungovať nebude!" oboril sa na ňu nespokojne.
Nira to skúsila znovu, no ani keď jej to Snape opäť predviedol, nebola schopná ho napodobiť tak, aby bol s výsledkom spokojný.
„Nie! Vôbec nedávate pozor!"
„Ja už ale naozaj neviem, ako to mám urobiť," bránila sa zúfalo.
Profesor si len pohŕdavo odfrkol. „Začínam sa sám seba pýtať, prečo s vami strácam čas!" Než sa však Nira stihla ohradiť, bez varovania si stúpol tesne za jej chrbát. Svojimi štíhlymi prstami zovrel jej pravé zápästie.
Naozaj má dlhé prsty! Prebleslo Nire mysľou. Ba čo viac, jeho dlaň bola veľká, na chrbte ruky mu vystupovali šlachy pokryté žilkami a jeho dotyk bol prekvapivo jemný a príjemne hrial.
„S takto stuhnutým zápästím ten pohyb nikdy neurobíte!" napomenul ju ostro a rukou jej zľahka zatriasol. „Uvoľnite ho!" prikázal.
Nira sa spamätala. Snapeov dotyk a jeho blízkosť ju znervózňovali, no prinútila sa sústrediť.
Snape jej mávol so zápästím v pohybe, ktorý po nej požadoval. „Už to chápete?" zaznel jej pri uchu jeho hlboký hlas.
„Toto sa asi nedá považovať za profesionálny odstup?" poznamenal jej vnútorný hlások.
„Áno," odvetila Nira potichu cez stiahnuté hrdlo a sama si nebola istá, na ktorú otázku to vlastne odpovedala.
„Tak to skúste znovu a sama," prikázal Snape, no neprestával sa dotýkať jej zápästia.
Nira zopakovala ten pohyb.
„To už bolo lepšie. Znovu!"
Nira urobila, ako jej prikázal.
„Znovu. Musíte ten pohyb urobiť automaticky."
Ešte niekoľkokrát mávala zápästím a prútikom v danom pohybe, no musela sama sebe priznať, že viac než na pohyb zápästím sa sústreduje na pohyb Snapeovho hrudníku, ktorý sa jej s každým jeho nádychom zľahka oprel o chrbát.
„To stačí," povedal profesor odrazu. „Teraz si predstavte bublinu, ktorá postupuje vaším telom, vašou rukou a pri pohybe prútikom obalí pevne vašu pokožku tak, že ňou nič neprenikne."
Nira sťažka prehltla.
„Predstavili ste si to?"
„Áno," odvetila potichu, ale tou predstavou si istá nebola.
„Tak teraz v mysli sformujte slovo Thorax a urobte ten pohyb zápästím," prikázal Snape.
Nira ho poslúchla. Šlo to takmer automaticky a na jej veľké prekvapenie ju odrazu obalila slabunká modrastá žiara. Účinok kúzla cítila na pokožne, akoby jej ňou prechádzal jemný elektrický prúd, až sa jej z toho ježili všetky drobné chĺpky. Trvalo to však len chvíľu. Naraz žiara zhasla a vzala so sebou aj značnú časť Nirinej energie. Roztriasli sa pod ňou nohy, až mala pocit, že sa na nich nemôže udržať, keď v tom ju Snape zozadu podoprel a následne ju usadil na schodík kúsok od nich.
„Čo sa stalo?" Nira k nemu vydesene vzhliadla a roztrasenou rukou si z čela zotrela studený pot, čo jej na ňom vyskákal.
„Ako som povedal, je to náročné kúzlo. Než sa ho naučíte kontrolovať, môže vás jeho vyvolanie stáť pomerne dosť energie. Preto sa doporučuje trénovať ho v sede."
„To ste mi ale nepovedali!" oborila sa naňho pobúrene.
Snape sa znovu uškrnul tým svojím sarkastických úškrnom. „Nepredpokladal som, že sa vám to podarí."
„Vaša dôvera v moje schopnosti ma neprestáva udivovať."
Profesor si len prekrížil ruky cez hruď, úškrn mu z tváre nezmizol. „Vzhľadom k tomu, čo ste mi zatiaľ predviedli, mňa udivuje, že vás to udivuje... Každopádne," dodal o čosi vážnejšie, „musím uznať, že dnes ste ma prekvapili. Kúzlo Thorax nezvládajú ani mnohí skúsenejší čarodejníci než vy. Keď ho skutočne ovládnete, bude to pre vás v súboji veľká výhoda."
Nira naňho prekvapene hľadela. Naozaj ju práve pochválil?
Snape sa však vzápätí opäť zamračil. „Na dnes to stačí. Do konca týždňa musím pracovne odcestovať, no očakávam, že budete v tréningoch pokračovať. A ja zistím, či ste trénovali, to mi verte."
Keď sa Nira o desať minút neskôr došuchtala do svojej izby a zvalila sa na posteľ, profesor elixírov jej nešiel z hlavy. Neustále musela myslieť na to, akým spôsobom na ňu pôsobil jeho dotyk.
„Ešte chvíľu nad ním budeš takto premýšľať a môžeš si rovno podať prihlášku do klubu Snapoúchyliek!" vyhlásil kriticky jej vnútorný hlások.
„Už len to by mi chýbalo!" šepla Nira potichu do prázdnej miestnosti.