Zdalo sa, že Zina nemá záujem sa s ňou opäť stretnúť zoči-voči. Nech už jej Snape urobil alebo povedal čokoľvek, poctivo sa jej vyhýbala. O spomínanom profesorovi sa to žiaľmerlin povedať nedalo.
„Slečna Benettonová, ostaňte tu," vyhlásil Snape nekompromisne po pondelňajšej hodine elixírov, keď si všetci balili veci.
Nira neprotestovala, čakala to, i tak sa však neubránila povzdychu. Daphne a Victor strelili spýtavým pohľadom jej smerom, no nechali ju s profesorom samú.
Snape za posledným študentom zavrel dvere, zabezpečil ich sériou niekoľkých zaklínadiel a potom prútik namieril na Niru. Tá ostala strnulo sedieť na stoličke, len naňho vydesene hľadela.
„Ako ste sa dostali von?" spýtal sa tichým mrazivým hlasom, z ktorého jasne zaznievalo nebezpečenstvo.
Nira si tento rozhovor v mysli niekoľkokrát predstavovala. Musela však uznať, že žiadnu vierohodnú historku nevymyslela.
„Odomkla som si," šepla potichu. Nehýbala sa. Jej oči preskakovali z konca Snapeovho prútika na jeho tvár a naspäť.
„Ako?" profesor sa k nej o pár krokov priblížil, prútikom na ňu neprestával mieriť.
„Prosím, sklopte svoj prútik," šepla, keď sa jej oči zahľadeli do jeho.
„Odpovedzte mi!"
„Pomocou zámočníckych nástrojov," priznala.
Snape trochu sklopil prútik, no stále neschoval. „Zámočníckych nástrojov?" zopakoval pochybovačne. „Neklamte!"
„Neklamem vám. Neviem, ako to funguje, no dá sa tým spôsobom obísť kúzelná pečať, ktorá ostane neporušená," vysvetlila potichu.
Snape si ju nedôverčivo premeriaval.
„Chceli ste... chceli ste mi vymazať pamäť?" šepla Nira takmer nečujne.
Profesor sa väčšmi zamračil. „Stále to mám v pláne!" zavrčal.
„Prosím, nerobte to."
„Prečo by som nemal?"
„Bola som hlúpa," odvetila úprimne.
„Prečo hovoríte v minulom čase?" odvrkol nevrlo.
Nira jeho otázku ignorovala a pokračovala: „Myslela som si, že sa temným kúzelníkom ubránim. Myslela som, že proti smrťožrútom mám značné šance. Zinara Hamiltonová ma však veľmi rýchlo vyviedla z omylu. Pokiaľ ma o tieto spomienky pripravíte, opäť budem na začiatku. Namyslená a hlúpa, presvedčená o dokonalosti vlastných schopností."
Snape sa chtiac-nechtiac zatváril prekvapene, dobrú chvíľu na ňu bez slova hľadel. Napokon však prútik úplne sklopil. Nadýchol sa, no než už chcel povedať čokoľvek, rozmyslel si to. Prútikom zamieril na dvere, ochranné kúzla na nich sa stratili a samé sa trochu pootvorili. „Budem vás sledovať, Benettonová!" vyhlásil a pokynul jej, že má odísť.
Nira nič nepovedala, vzala si tašku, vytratila sa z učebne so sklonenou hlavou.
---
Toto je nanič! Pomyslela si, keď po tretí raz Angelina zmeravela. Bola streda večer a v Núdzovej miestnosti práve nacvičovali zabraňovacie zaklínadlo. S Angelinou sa vystriedali.
DA je fajn, ale k skutočnému boju to naozaj nestačí! Uvažovala ďalej medzi prestávkami, keď zaklínadlo prestalo pôsobiť. Angeline to vlastne šlo celkom dobre, zrejme pre ňu dnešná hodina nebola úplnou novinkou. Prvý pometlobalový tréning začali opakovaním odzbrojovacieho a miznúceho zaklínadla. Potom im Harry ukázal zabraňovacie zaklínadlo. Až doteraz bola Nira s priebehom hodín spokojná, no nič už nebolo také ako pred tým. Potrebovala učiteľa! Skutočného učiteľa, ktorý ju pripraví na skutočný boj. No jediná osoba, ktorá prichádzala do úvahy, s tým určite súhlasiť nebude.
---
„Čo chcete, Benettonová?" zamračil sa na ňu Snape, keď sa v piatok po hodine elixírov zdržala v učebni o čosi dlhšie.
Nira sa zhlboka nadýchla, než vyslovila to, čo si v duchu už dva dni pripravovala. „Nepoďakovala som vám za pomoc."
Snape si ju podozrievavo premeral. „Ak len kvôli tomu márnite môj vzácny čas, nemusíte sa trápiť. S vašou vďakou som ani nepočítal!"
„To ma mrzí."
„Mňa nie, ešte niečo?"
„Áno," Nira sa mu zahľadela do očí, profesor jej pohľad opätoval, čakal. „Chcela som sa spýtať, či by ste ma neučili obranu proti čiernej mágii," spýtala sa po ďalšom hlbokom nádychu.
Snape sa zatváril prekvapene, no hneď sa opäť mračil. „Ja učím elixíry, Benettonová. Nie obranu!"
„Myslela som to ako doučovanie."
„Nie!" vyhlásil rezolútne.
Nira sa však nemienila vzdať tak ľahko. „Prosím, nezáleží na tom, koľko kníh prečítam, bez tréningu a dobrého učiteľa sa skutočnú obranu nikdy nenaučím."
„Už som povedal, že nie!"
---
„Zina ťa musí naozaj nenávidieť," poznamenala Daphne zamyslene. Sedeli spolu v piatok večer v slizolinskej klubovni a písali úlohu z čarovania. Zbytok ich študijnej skupinky bol roztrúsený po hrade. „Sleduje ťa ako vyhladnutá šelma v klietke kúsok čerstvého mäsa."
Nira zdvihla pohľad od knihy, pozrela rovnakým smerom. Jej oči sa stretli so Zininými. Nenávistne ich prižmúrila a následne odvrátila.
„Nič si z toho nerob, Nira," pokračovala Daphne bezstarostne. „Zina je tak trochu na hlavu."
„Tak trochu?" precedila Nira pomedzi zuby.
„Nemôžeš jej to vyčítať. Vyrastala v Sirotinci svätej Anny. Vraj tam končia nechcené, nezvládnuteľné deti čarodejníkov. A počula som, že sa tam s nimi moc nemažú."
Nira odtrhla pohľad od tmavovlasej dievčiny na opačnom konci miestnosti, neveriacky pozrela na Daphne. „Takže je sirota?" spýtala sa priškrtene. Mohla aj ona skončiť podobne, keby ju Albus nenašiel?
Daphne ledabolo pokrčila ramená. „Kto vie. O sebe takmer nerozprávala. Aspoň nie mne. Vždy sa točila len okolo Victora. Ťahá sa za ním už od druhého ročníka. Na jej popud dokonca vznikol klub Snapofiliek. Odjakživa mala záľubu v mocných čarodejníkoch."
Nira prekvapene zamrkala. „Klub Snapofiliek?"
Daphne sa pobavene zasmiala. „Tváriš sa vydesene," poznamenala. Potom kývla hlavou ku skupinke dievčat z rôznych ročníkov, ktoré si Nira už dávnejšie všimla. Sedávali pospolu a večne sa na niečom chichotali. „Vidíš tú skupinku?" spýtala sa. „Tak to sú Snapofilky."
Nira pozrela tým smerom.
„Sú to fanynky nášho drahého vedúceho Severusa Snapea a na striedačku sa ho snažia zbaliť," pokračovala Daphne a oči jej šibalsky iskrili.
Nira na ňu vyvalila oči. „Čože?"
„Ale no tak, Nira. Musíš uznať, že Snape má predsa niečo do seba. Tá jeho temná charizma, zamatový hlas... vieš si predstaviť, čo by všetko dokázal tými svojimi dlhými prstami?" zazubila sa na ňu bez najmenšieho náznaku zahanbenia.
„Daphne!" Nira pobúrene nakrčila čelo. Odrazu jej hlavou prebleskla spomienka na to, že profesor elixírov videl jej obnažený hrudník. Trocha červene sa jej nahrnulo do tváre.
Daphne si to samozrejme všimla, blahosklonne sa usmiala. „Ty si ešte panna, však?"
Nira zaskočene pootvorila ústa.
„Nič si z toho nerob, drahá," pokračovala Daphne chápavo. „Ani zďaleka nie si jediná."
Nira by ju už-už vyviedla z omylu, no napokon si to rozmyslela, nechcela sa teraz baviť o Petrovi. Miesto toho len pokrútila hlavou. „Snape? Vážne? Ty si tiež členkou tých Snapoúchyliek?"
„Snapoúchylky!" uškrnula sa Daphne pobavene. „To je dobrý názov. Nie, nie, zlato. Ja mám svojho Trevora. A zaradiť sa medzi ne?" pokrútila znechutene hlavou. „Navyše každý vie, že Snape nejaví absolútne žiaden záujem o nežné pohlavie. Ani jednej z nich sa nikdy nepodarilo prinútiť ho, aby sa čo i len usmial, nieto čosi viac. Myslím, že je proste asexuál... alebo gay," pokrčila ramená a vrátila sa k učebnici.
Nira nasledovala jej príklad, no na štúdium sa už sústrediť akosi nemohla. Nikdy jej nenapadlo, že by Snape mohol byť pre niekoho atraktívny. Pomstychtivý, namrzelý, depresívny, zamračený, psychopatický... to áno. Ale sexy?
---
November ubehol v znamení snehu, zimy a domácich úloh. Nadišiel december, mesiac poznačený vianočnými sviatkami. Na chodbách sa začala objavovať vianočná výzdoba, rokfortský zbor začal nacvičovať tradičné vianočné piesne a vo Veľkej sieni pribudlo dvanásť vianočných stromčekov, na ktorých sa postupne množili všakovaké vianočné ozdoby.
Zdalo sa, že všetci sú vianočnou náladou nakazení. Samozrejme, všetci okrem profesora elixírov. Snape ich vôbec nešetril a napriek tomu, čo sa stalo, neprestával Nirine domáce úlohy hodnotiť tradičnou známkou S.
„Ja to naozaj nechápem," posťažovala si Nira, keď s Daphne kráčali žalármi k slizolinskej klubovni. „Neviem, čo Snape chce, aby som v tých domácich úlohách napísala, aby mi dal lepšiu známku než S!"
„S?" zopakovala Daphne prekvapene. „Ukáž!" vytrhla Nire pergamen z ruky, než tomu mohla zabrániť a roztvorila ho. „Teda Nira, to je hotové červené pole!" pokrútila hlavou a začítala sa do jej domácej úlohy.
„Hmm... to je zvláštne," poznamenala po chvíli, keď sa ocitli v klubovni. „Prisahala by som, že do antiséra Veritasera sa nepoužívajú testralie slzy. A to s tým bezoárom si mala určite dobre. Vyvára sa len pätnásť minút, nie dvadsať a rozhodne sa predtým nemá nastrúhať!"
Nira jej prekvapene vzala svoju úlohu z rúk. Vlastne ju nikdy nenapadlo kontrolovať, čo všetko jej tam Snape opravil. Nahliadla do svojej úlohy a zistila, že Daphne má pravdu. To o tom bezoári si na sto percent pamätala.
„Chápem, že ak ťa Snape neznáša, chce ti to na svojich hodinách znepríjemniť, ale vymýšľať si hlúposti a podľa toho známkovať tvoju domácu úlohu, to je už trochu priveľa!"
Neskôr vo svojej izbe Nira zistila, že podobným spôsobom profesor známkoval aj jej predchádzajúce domáce úlohy. Postupy, ktoré vyznačil červeným písmom, sa rozhodne nezhodovali s tým, čo bolo popísané v učebniciach. Nira naozaj nevedela, čo si o tom má myslieť. Snape ju neznášal, ale neznášal ju naozaj tak veľmi, že by si vymýšľal falošné postupy len preto, aby jej mohol dať horšiu známku? To bolo trochu moc aj naňho. Ešte raz sa dôkladne prehrabala všetkými opravenými úlohami a do svojho poznámkového notesa si všetky Snapeove vymyslené postupy zaznačila červeným atramentom. Možno to Snape nerobil z nenávisti, možno sa ju naozaj snažil niečo naučiť, len ona bola voči tomu slepá.
To, že jej úvaha bola zrejme správna, sa potvrdilo na najbližšej dvojhodinovke elixírov. Profesor ich hneď na začiatku prekvapil informáciou, že si pred Vianocami preverí ich znalosti z posledných mesiacov. Každému zadal prípravu jedného z elixírov, ktoré sa v poslednej dobe naučili a zakázal im k tomu použiť akúkoľvek literatúru. Nira dostala za úlohu pripraviť elixír na vyvolanie eufórie. Keďže deň pred tým prepisovala Snapeove červené poznámky, mala elixír v živej pamäti. Pustila sa do prípravy, a aj keď nepozrela profesorovým smerom mala pocit, že on ju neustále pozoruje.
Mäta v pôvodnom postupe nebola, bola to však jedna z ingrediencií, ktoré Snape v jej domácej úlohe zvlášť vypichol. Preto ju doňho pridala a keď konečne vzhliadla, všimla si na jeho tvári zvláštny výraz prekvapenia. Na konci hodiny jej elixír profesor ako jednej z mála prijal bez komentára, čo znamenalo, že voči nemu nemá výhrady. Ten deň sa Nira v učebni opäť zdržala o čosi dlhšie.
„Benettonová?" Snape jej s nadvihnutým obočím pozrel do tváre, keď osameli.
Nira mala na výber, začať hovoriť o nespravodlivom hodnotení svojich úloh, či využiť príležitosť, že odhalila podstatu Snapeovho hodnotenia a opäť nadhodiť doučovanie z obrany. Rozhodla sa pre druhú možnosť.
„Nezmenili ste názor?"
Snape si ju premeral prižmúrenými očami a potom sa chrbtom oprel do operadla svojej stoličky. „Nechápem, prečo s tým neotravujete Dumbledora!"
„Albus trpí podivným presvedčením, že by som sa nemala učiť útočnú mágiu," odvetila Nira pokojne.
„Zrejme vie prečo," uškrnul sa Snape.
„Nie, nevie!" Nira vážne pokrútila hlavou. „Nezáleží na tom, či tie kliatby a protikliatby ovládam alebo nie. I tak môžem jednou z nich poľahky zomrieť."
Snape si ju chvíľu nemo premeriaval, no napokon sa jeho obočie opäť zamračene siahlo. „Moja odpoveď sa nezmenila, Benettonová! Odchod!"
---
Predvianočný víkend v Rokville strávila s Georgeom. Vlastne, tentoraz sa k nim pridal aj Fred s Angelinou a Lee s Alicou. Vzhľadom k tomu, že dvojčatá mali zakázané trénovať metlobal, všetok svoj voľný čas venovali vývoji nových Weasleyovský výmyslov, ako ich nazvali. George Nire nadšene rozprával o ich novom vynáleze: Bezhlavých klobúkoch.
Nira spýtavo pozrela na Freda. „Zohnali ste... ingrediencie?" nechcela sa zmieňovať o poloopých pazúroch, vzhľadom k tomu, že ich počúvali aj ostatní.
Fred jej venoval jeden zamračený pohľad. To fiasko v Snapeovej pracovni jej zrejme nikdy nezabudne. „Srsť z poloopa sa nakoniec nezdá byť tak drahá a účinky sú dostatočné," precedilo Georgeove dvojča medzi zuby.
K tej téme sa už nevrátili.
Strávili celkom príjemnú sobotu v zasnežených uličkách Rokvillu, v obchodoch, kde zháňali vianočné darčeky a nakoniec skončili u Troch metiel pri pohári ďatelinového piva.
„Ako plánujete stráviť Vianoce?" spýtala sa Alica a odkrojila si kúsok tekvicového koláča.
„Doma," odvetila Angelina a odpila si z piva. „Rodičia organizujú tradičnú vianočnú oslavu pre celú širokú rodinu. Zakladajú si na tom a trochu sa obávam, že sa z toho nevyvlečiem, ani keď sa po škole osamostatním."
„Ja budem tiež doma," ozval sa Lee. „Každé Vianoce pozývame starých rodičov. Sú z Írska a sú to muklovia. Takže vždy je o zábavu postarané," zasmial sa veselo.
„No, my budeme asi tiež doma," pokrčil Fred ramená.
„A čo ty, Nira?" zaujímala sa Alica.
„Ja... no... asi ostanem na Vianoce v Rokforte," priznala a zatvárila sa smutne. „Rodičia odlietajú pracovne do Ameriky a mňa tie ich pracovné večere nikdy nebavili," dokončila.
George jej pod stolom jemne stisol koleno. On vedel, že klame, nedal to však na sebe nijak poznať.
„Môžem tu ostať s tebou, ak chceš," navrhol s úsmevom.
„Vážne?" Nira prekvapene zamrkala.
„Ty by si naozaj ostal v Rokforte?" Fred sa zatváril neveriacky.
„Prečo nie?" George pokrčil ramená. „Naši budú mať plný dom, navyše mamka pozvala aj Harryho. Úprimne, nevadí mi predstava pokojne strávených Vianoc bez večného kriku a preplnených miestností."
„To určite nie je ten pravý dôvod," zazubil sa naňho Lee a bolo nad slnko jasnejšie, na čo naráža. Nira sa zľahka začervenala.
„To ale mamke napíšeš sám!" vyhlásil Fred zamračene.