Teddy bol pár dní ako bez duše. Myslel na Kailani a dosť mu chýbala. Mal nutkanie napísať jej list do Rokfortu, ale nakoniec si to vždy rozmyslel.
Na Silvestra hneď z rána prišla návšteva.
„Smiem?" otvorila dvere a strčila dnu svoju blonďavú hlavu.
„Áno," prikývol Teddy, ktorý doteraz ležal rozvalený na posteli a len sledoval strop vo svojej detskej izbe.
Victoire ladne vošla dnu, sadla si na kraj jeho postele a upravila si šaty. „Lily vravela, že Kailani odišla späť na Rokfort. Stalo sa niečo?"
„Nechcem o tom hovoriť, Vic," riekol jej Teddy.
„Ja by som to pochopila, pokojne mi to môžeš povedať," vravela mu a pritom zaklipkala očami. Mala na sebe tyrkysové šaty a dlhé blond vlasy mala vyrovnané (Teddy vedel, že sa na to dá použiť kúzlo, ktoré ju naučila jej mama Fleur, pretože inak mávala Victoire vlasy kučeravé), na perách mala ružový rúž a voňala po levandule.
„Pochopiť by si to pochopila, ale mne sa o tom hovoriť nechce," povedal Teddy a dúfal, že neznie moc tvrdo, lebo taký byť na ňu nechcel.
„Pamätáš si, keď sme boli malí?" spýtala sa ho a pozrela sa mu do očí.
„Victoire, ty si stále malá," utrúsil Teddy.
„Netáraj," zamračila sa na neho. „Tak pamätáš sa?"
„Máš na mysli niečo konkrétne?" spýtal sa jej a posadil sa na posteli.
„Och, veľa vecí," pousmiala sa. „My dvaja sme toho predsa veľa zažili ako deti. Hovorím však o tom, ako som bývala smutná a ty si vždy vedel, ako ma rozveseliť. Menil si farbu vlasov, alebo si si menil nos na prasací rypák. Milovala som to. Aj tie tvoje kreácie vlasov. Tyrkysová je doteraz moja obľúbená farba." Ukázala na svoje šaty.
„Teba bolo vždy ľahké rozveseliť," riekol jej Teddy. „Áno, pamätám sa na to."
„Kedysi sme boli najlepší priatelia, ale potom si odišiel na Rokfort a keď si sa vrátil na letné prázdniny, už som bola iba decko, ktoré ti bolo na obtiaž, lebo si už bol veľký. Vždy ma to mrzelo."
Teddy sa na ňu zadíval. Mal ju rád a plne si uvedomoval, že sa k nej nie vždy správal pekne. „Mrzí ma to, Victoire."
„Nuž nič netrvá večne," povzdychla si. „Človek si nachádza nových priateľov a tých starých niekedy opúšťa. Je to normálne. Tatko mi to povedal."
„Vic, mrzí ma to, vážne," zopakoval Teddy.
„Ale o to nejde, Teddy Lupin," odvetila mu a rukou si prehrabla vlasy. „To nie je výčitka voči tebe,... len mi to občas chýba."
Teddy sa na posteli prisunul k nej bližšie. Privrel oči a farba jeho vlasov sa z čiernej zmenila na tyrkysovú a namiesto nosa mal prasací rypák. „Lepšie?"
Victorie sa rozosmiala. „Teddy..."
„Stále mi to pristane, však?" spýtal sa jej.
„Úplne," hlasno sa smiala. „Ďakujem."
„Mám ťa rád, víla," žmurkol na ňu Teddy a potom si dal nos do pôvodného stavu, ale farbu vlasov si ponechal.
Victorie sa na neho prekvapene zadívala. „Tak..., tak si mi nepovedal roky. Pritom kedysi som pre teba bola iba víla."
„Spočiatku som nevedel vysloviť tvoje meno," priznal sa jej Teddy. Pamätal si to z rozprávania Ginny. „Tak mi vraj Fleur povedala, že ti mám vravieť víla. Išlo mi to lepšie na jazyk očividne. Preto som ti vravel víla, dokým som sa nenaučil tvoje meno."
„To znie milo."
„Určite to bolo milé, žiaľ si to ani jeden z nás poriadne nepamätá," usmial sa na ňu Teddy.
„Každý máme nejaké meno a ty si ma pekne nahneval na Vianoce. Rozprával si hlúposti," vravela mu Victoire a namiesto úsmevu sa teraz mračila.
„Bola to chyba," usúdil Teddy. „Správal som sa ako idiot, mal som zlú náladu a prehnal som to. Len je niekedy ťažké s tým bojovať. Tvoje meno nenosil nikto známy. Pre teba to je jednoduchšie. A okrem toho si mala pravdu, tvoje meno znamená víťazstvo a ty si vždy bola víťaz."
„Mne sa tvoje meno páči," rozprávala mu Victoire. „A nech už bol tvoj dedko akýkoľvek, určite si po ňom niečo zdedil a mal by si byť šťastný, že ťa tvoja mama tak pomenovala. Znamená to, že svojho ocka veľmi ľúbila a preto chcela, aby si nosil jeho meno. Neurobila to preto, lebo by čakala, že jej ho nahradíš."
„Viem," prikývol Teddy smutne. „Fred mal pravdu. Mala by to byť pre mňa česť."
„Dúfam, že si to uvedomíš čoskoro, že to tak naozaj je," prikývla Victoire. „Tak, čo sa stalo s Kailani?"
„Je to zložité," povzdychol si Teddy.
„Miluješ ju?"
„Mám ju rád," priznal sa jej Teddy. „Veľmi rád, ale nie, nemilujem ju. Milovať je iné. Som s ňou rád, rád s ňou tvárim čas, ale keď človek miluje, to musí byť iné."
„Áno, mať rád nestačí," prikývla Victoire. Privrela oči a pokračovala: „Láska býva iná. Šialená, komplikovaná, a predsa len najkrajšia na svete, no nie? Určite musíš mať toho človeka rád a s ním aj tráviť rád čas, ale musíš ho stále cítiť. Zavrieš oči a vidíš ho, zaspávaš s myšlienkou naň a potom sa prebúdzaš a tvoje prvé myšlienky smerujú k nemu. Si šťastný, keď je na blízku, keď ho zbadáš, nohy sa ti trasú a v bruchu máš tie povestné motýle. Srdce ti bije, až to musí byť počuť. Potia sa ti dlane a..." odmlčala sa a otvorila oči. „To je láska."
Teddy sa na ňu usmial. „To znelo pekne."
„Takže ju nemiluješ," pokračovala Victoire.
„Niečo sa síce medzi nami stalo, ale zrejme to bola chyba," povedal jej Teddy.
Victoire akosi zbledla v tvári. „Preto odišla?" spýtala sa a v hlase jej zrazu počul smútok a nie radosť, ako keď pred pár sekundami rozprávala o láske.
„Preto nie, aj ona si myslí, že my dvaja sme lepší ako najlepší priatelia," pokračoval Teddy. „Skrátka Lani zistila kto je jej otec."
„Vážne? A kto?"
„Antonin Dolohov."
„Áno a?"
Teddy sa na ňu pozrel. „Čože?"
„Ja neviem, ale to je šialené, no nie? Chcem tým povedať, že záleží vôbec na tom? Nikdy sa s ním nestretla a vás dvoch sa vojna netýka. Teraz nie je dobrá a zlá strana. To všetko sa stalo ešte pred rokmi," rozprávala Victoire, ktorá dobre vedela, kto Antonin Dolohov je a čo vykonal. „Môže to zmeniť tvoje priateľstvo s ňou?"
„Neviem," povedal jej Teddy úprimne. „Ja viem, že Lani nie je zlá a že nikdy svojho otca nestretla, ale akosi to neviem pochopiť. Je to dosť krutá hra osudu, nemyslíš?"
„Možno," riekla Victoire. „Pozri, ja Kailani rada nemám, respektíve ju poriadne nepoznám a veľmi ani nechcem. Ale je to tvoja kamoška a vážne si nemyslím, že by toto mohlo ovplyvniť vaše priateľstvo. Stalo sa to predsa pred rokmi a áno, boli ste už na svete, ale nijako sa vás to netýkalo. Nepokaz si priateľstvo s ňou, Teddy, len pre túto záležitosť. Mohlo by ťa to niekedy mrzieť a to veľmi."
„Ty už nie si dieťa, víla," zhodnotil Teddy.
„Nevrav..."
„V skutočnosti si dospelejšia ako ja," usmial sa na ňu Teddy. „Ďakujem, za tento rozhovor."
„Ty vieš, že ťa mám rada, Teddy," povedala Victorie a pozrela sa mu znova priamo do očí, akoby v jeho očiach niečo hľadala. Či to tam ale našla, to Teddy netušil. Potom však dodala. „Mám ťa radšej, ako si možno myslíš. Síce, zrejme vieš, že ťa mám až priveľmi rada, ale..."
„Vic, víla," skočil jej Teddy do rečí. „Si to najkrajšie stvorenie na zemi."
Victorie sa trocha zapýrila. „Ale to nestačí, však?"
„Hovorila si o mne?" spýtal sa jej.
„Kedy?"
„Keď si vravela o tom, aké to je milovať."
„Zrejme áno," prikývla úprimne a začervenala sa ešte viac.
„Veľmi by som chcel, aby som to cítil rovnako," odvetil jej Teddy a rukou sa načiahol po tej jej. Jemne jej ju pohladil. Mala ju takú jemnú.
„Ale?"
„Mám ťa fakt rád."
„Máš ma fakt rád?"
„Ja asi neviem milovať."
„A na to si ako došiel?"
„Pretože keby som vedel milovať, určite by som milovať teba," šepol Teddy.
„Prečo?"
„Kto by teba nemiloval?" odvetil jej otázkou.
„Hm, ty?"
„Victoire..."
„To nič, Teddy Lupin," odvetila a potom pohla svojou rukou. Vošla si ňou do vlasov a nervózne si ich prehrabla. „Som ešte len dieťa, no nie?"
„Nie, nie si," pokrútil hlavou Teddy. „Si vážne úžasná."
„Ďakujem za lichôtky, ale to mi nestačí a neuspokojím sa s nimi, taká ja nie som. Ak si povedal, som víťaz a víťaz berie všetko. Nie len toto," povedala a potom sa postavila z jeho postele. „Prídeš dnes do Brlohu na Fredov ohňostroj?"
„Určite," prikývol Teddy.
„Bude to fajn."
„Fredov ohňostroj je vždy viac ako fajn," uškrnul sa Teddy.
„Nehovorila som o ohňostroji. Vravela som o sebe, o nás, a vlastne asi aj o tebe a Kailani. Jednoducho to raz všetko bude fajn," vysvetlila mu Victoire. „Uvidíme sa večer, Teddy. Idem ešte za Lily."
„Uvidíme sa," žmurkol na ňu Teddy. „Sľubujem."
***
Teddy šiel večer do Brlohu a vážne sa už tešil na ohňostroj. Fred a jeho otec George vždy robili najlepší ohňostroj na svete. Teddy si spomenul ako to rozprával Kailani a ako sa tešili, že ho tento rok uvidí aj ona. Nakoniec ho však neuvidí a to ho zamrzelo. Zrejme nemal dovoliť, aby odišla späť na Rokfort. Mohla ešte vidieť ohňostroj, užiť si Nový rok.
Nový rok!
Teddy ani nevedel, čo má od neho čakať. Za posledné dni sa toho stalo toľko, že najlepšie by bolo za tým všetkým zatvoriť dvere a vojsť do nejakých nových. Takých, kde by svet fungoval jednoduchšie a osud by nespriadal šialene plány. Lenže to nešlo, musel čeliť tomu, čo bolo tu a teraz a vedel, že odbitím polnoci sa to nezmení.
Ohňostroj bol ako vždy veľkolepý a Teddy okrem neho sledoval aj úsmev Victoire. Tešila sa a zaujato hľadela na spleť tých farieb na oblohe. Smiala sa pritom s Dominique a Lily. Oči jej žiarili a vlasy rovnako. Niesla sa okolo nej zvláštna aura.
Nuž je to víla, pomyslel si Teddy.
Odkedy odišla z jeho izby ešte pred obedom, neustále myslel na rozhovor s ňou. Na jej úprimnosť, na to ako spomínala na ich detstvo. Áno, vtedy boli najlepší priatelia. A keby len to.
„Na čo myslíš?" Zjavila sa pred ním a lúskla mu prstami pred očami.
„Na naše detstvo," povedal jej.
„Na niečo konkrétne?"
„Áno," prikývol a pozrel sa na ňu. „Spomenul som si, ako som raz Fleur oznámil, že si ťa raz vezmem za ženu. Veľmi sa smiala a povedala mi, že lepšieho zaťa si ani nevie predstaviť. Mal som asi päť rokov."
„Tak to si nepamätám..."
„Bola si chutné dievčatko, vyzerala si ako bábika," spomínal si Teddy. „Bol som do teba."
„Ty si taký táraj, Edward!" zasmiala sa a buchla ho päsťou jemne do ramena.
Teddy sa nesmial. Iba na ňu hľadel a v srdci cítil niečo zvláštne.
Victorie si to všimla. „Povedala som niečo zlé?"
„To babička," habkal Teddy. „Z tých málo spomienok, čo na ňu mám..., rozprávala mi o nej a dedkovi, ako mu raz presne toto povedala ... Ty si taký táraj, Edward...!"
„A že ťa zle pomenovali," zasmiala sa znova Victoire. „Nuž vidíš, si táraj ako tvoj dedko. Mimochodom Šťastný Nový Rok!" nahla sa k nemu a vtisla mu horúci bozk na líce. Potom odišla do domu.
Teddy tam ešte niekoľko minút stál. Začínalo znova snežiť. Myslel na udalosti posledných dní. A zrazu si uvedomil, že sa za posledné dni starého roka zmenilo toľko vecí k dobrému – uvedomil si, čo pre neho znamená Ginny a dokázal ju nazvať matkou, lebo ňou naozaj bola. Spoznal priateľa svojho dedka a konečne mal niekoho, kto mu o ňom môže rozprávať príbehy. A potom tu bola ona, akoby sa rázom do jeho života vrátila – tá malá víla. Síce vonku začalo riadne mrznúť, Teddy ešte stále cítil jej bozk na svojom líci.
***
Keď sa po prázdninách Teddy vrátil do Rokfortu, chcel hovoriť s Kailani. Nenašiel ju však v klubovni, ale potom natrafil na jej spolubývajúce Arestu a Holly. „Nevideli ste Lani?"
„Kailani je v Nemocničnom krídle," riekla mu Aresta.
„Prečo? Čo sa jej stalo?"
„Včera odpadla," vravela mu Aresta. „Ako to, že to nevieš?"
Teddy jej neodpovedal. Rozbehol sa priamo do Nemocničného krídla.
Pozn. autorky:
Žeby sa niečo medzi Teddym a Vic začalo rysovať?
Kailani nie je tehotná ... áno, za tých cca 10 dní, čo ubehlo, by to už síce reálne byť mohlo, ale nie, toto nie je tento prípad. To len, aby ste nemysleli na túto teóriu :D Lani určite nie je ten typ, čo by zabudla na ochranu.