Keď sa Kailani ráno prebudila, Teddy sedel kompletne oblečený na posteli a tváril sa znepokojene. „Dobré ráno," pozdravila ho.
„Ahoj," odvetil a pozrel sa na ňu. „Prepáč mi to." Okamžite sa jej ospravedlnil.
„To nič, Teddy," povedala mu Kailani. „Chceli sme to zrejme obaja."
„Asi sme to posrali," povzdychol si Teddy. „Nechcem, aby to medzi nami teraz bolo divne. Sme najlepší priatelia."
„Nebude to divné, neboj sa. Môžeme na to zabudnúť a už nikdy nezopakovať a všetko bude fajn," riekla mu, hoci si nebola istá, či chce zabudnúť na to, čo sa medzi nimi stalo. Na druhej strane to tiež nepovažovala za najlepšie rozhodnutie, ktoré urobila. Teddy mal pravdu, boli najlepší priatelia a sex to mohol celé zmeniť.
„Idem sa vypariť do svojej izby, kým vstanú ostatní. Hoci už sú isto hore, lebo sú Vianoce," povedal Teddy a postavil sa z postele. „Potom príď dole, čakajú nás darčeky." Potichu otvoril dvere na jej izbe, nakukol či je vzduch čistý a potom sa vyparil.
Kailani vstala z postele, zamierila rovno do kúpeľne. Osprchovala sa, umyla si tvár i zuby, trocha sa namaľovala a vrátila sa do izby v uteráku, kde sa prezliekla do oblečenia. Pyžamo pozbierala zo zeme a ustlala si posteľ.
Naozaj dúfala, že sa s Teddym k sebe nezačnú správať divne. A okrem toho všetkého ju samozrejme začalo opäť ťažiť tajomstvo, ktoré pred ním mala.
***
Kailani dostala od Teddyho strieborný náramok, ktorý obdivovala v lete v Šikmej uličke. Ona mu kúpila krásny tmavomodrý sveter. Tiež dostala od Potterovcov knižky a Lily jej nakreslila nový obrázok. James jej daroval samé sladkosti.
Potom sa pobrali znova do Brlohu, kde sa to hemžilo členmi rodiny, rovnako ako včera. Kailani ešte nezažila také čarovné Vianoce. Podávalo sa skvelé jedlo, horúca čokoláda a koláčiky od výmyslu sveta. V rádiu hrala obľúbená pieseň pani Weasleyovej a ona si pospevovala. Mama Victoire sa síce hlasno ponosovala, že tá pieseň je otrasná, ale všetci ju ignorovali.
„Robí to každý rok, myslí si, že mamku vyvedie z miery," pošepla pani Potterová Kailani. „Mamka tú pieseň miluje, tancovala na ňu raz s tatkom."
„To je milé," usmiala sa na ňu Kailani. „Prečo sa tá pieseň mame Victoire toľko protiví?"
„Nemám ani poňatia," mykla plecami pani Potterová. „Jej sa protiví veľa vecí. Najdôležitejšie je, nevšímať si ju." Žmurkla na Kailani a potom sa pobrala do kuchyne, aby mame pomohla s ďalšou várkou jedla.
Kailani si obliekla svoj kabát, čiapku a šál a pobrala sa na záhradu, kde sa väčšina deciek guľovala. Rýchlo si navliekla aj rukavice, keby ju náhodou do toho zatiahli. To sa však nestalo, pretože Teddy začal rozoberal akúsi zvláštnu tému. Celkovo bol zvláštny.
„Nikdy sa mi nepáčilo moje meno," riekol Victoire, Dominique, Fredovi a Jamesovi. „Je to otrava volať sa po mŕtvom. Všetci čakajú, že budete ako on a ja som ho ani nepoznal. Pravda je, že už ani nežije nikto, kto ho poznal. Harry videl dedka Teda raz v živote. A moje druhé meno, to ani nemusím komentovať."
„Máš pekné meno, Edward, nevymýšľaj," uškrnula sa na neho Kailani.
„Ľudia čakajú, že budem ako jeho nositeľ," povzdychol si Teddy. „Nemôžem byť ako ten muž, čo sa vraj stále usmieval a mal dobrú náladu. Ja taký nie som. Nikdy nebudem."
„To je pravda," prikývol James Sirius. „Aj odo mňa to očakávajú. Myslia si, že budem Záškodník, ale čo ja viem, porušovanie pravidiel ma nebaví a problémy na mňa nečíhajú tak, ako na otca. Rád sa učím, mám rád metlobal. Nie som ako oni. Nie som ani ako dedko James a ani ako Sirius. Ani po dievčatách toľko nejdem."
„No vidíš, že mám pravdu," súhlasil s ním Teddy. „Je to otrava."
„Stále na tom nie ste tak zle, ako tam ten," zasmiala sa Dominique a ukázala na Albusa Severusa, ktorý s Lily a Roxanne stavali snehuliaka. „Všetci poznáme príbehy o Albusovi Dumbledorovi, najväčšom čarodejníkovi všetkých čias a aj o Severusovi Snapovi, o ktorom strýko Harry hovorí ako o najodvážnejšom chlapovi, ktorého kedy stretol. Albus Severus to bude mať na škole ťažké, ak sa bude očakávať, že budú ako oni."
„A Lily, sladká Lily, to ona bude záškodníčka, nie ako babička," zasmial sa James.
„Severus Snape nebol dobrý človek, aj keď Harry nám stále tvrdil, že áno. Ja si to nemyslím. Bol predsa smrťožrút a špión, to že sa potom rozhodol urobiť niečo dobré, nezatienilo to, čo urobil predtým. A okrem toho všetkého zabil Dumbledora," vravel Teddy.
„Nemáte pravdu," nesúhlasil s nimi Fred. „Ja mám svoje meno rád a nemyslím si, že by otec očakával, že budem ako strýko Fred." Inštinktívne sa pozrel do neba.
„Pretože ty si presne ako on," podotkol Teddy. „Máš rád žartíky, metlobal, zaujímaš sa o Georgeov obchod. Viac menej si ako jeho dvojča."
„To je blbosť, Teddy," pokrútil hlavou Fred. „Som jeho syn, nie jeho dvojča. Nikto nečaká, že budeme ako oni. Podľa mňa to je pekné, že im vzdali hold a pomenovali nás po nich. Všetko to boli veľkí ľudia, skvelí ľudia. Pre mňa osobne to je česť. Ja som hrdý na to, že nesiem meno po mojom strýkovi Fredovi. Nechcel by som iné meno."
Teddy nad ním mávol rukou. „Pre mňa nie, je to kríž."
„No čo už," ukončila rozhovor Victoire a posmešne sa usmiala. „Ja mám svoje meno rada. Victoire – víťazstvo. Nuž, čo vám budem hovoriť, ja vždy vyhrám," dodala a uškrnula sa na Kailani. „Poďme dnu, je mi zima," chytila Teddyho za ruku a ten ju odprevadil do Brlohu.
Kailani sa zamračila. Pritiahla si šál trocha viac k sebe, lebo silno zafúkalo.
„Ideš, Lani?" spýtal sa jej James, keď tam zostala akosi smutne stáť.
„Ešte nie, chcem byť chvíľku vonku," pokrútila hlavou. „A podľa mňa nie je nič zlé na tom, že neporušuješ pravidlá, James a že sa rád učíš. Si dobrý chalan. Podľa mňa by tí, po ktorých máš mená, boli hrdí na to, aký dobrý chlapec si. Nepočúvaj vždy Teddyho, dobre?"
„Ja viem, Lani," prikývol James a usmial sa na ňu. Mydlil si ruky, lebo si nedal rukavice a očividne mu bola zima. „Len niekedy mám naozaj pocit, že ľudia odo mňa čakajú veľké veci a nie som si istý, či niekedy nejaké urobím."
„Urobíš, som si istá," podišla k nemu a objala ho. „Ty sa nemusíš báť. Už si urobil veľa skvelých vecí. Pomohol si vyhrať nie jeden metlobalový zápas. A si dobrý človek, tvoji rodičia ťa zbožňujú. Ver mi, nemusíš bojovať vo vojne, aby ľudia na teba boli hrdí. Neboj sa."
„Vďaka, Lani," usmial sa na ňu James. „Po kom máš meno ty?"
„Nemám ani tušenia," pokrútila hlavou. Netušila, či jej matka dala meno tiež na počesť niekoho, kto zomrel a ona ho mala rada. Alebo to bolo iba meno, ktoré sa jej páčilo. Väčšinou nad tým nikdy ani nerozmýšľala. Mala však svoje meno rada. Bolo zvláštne, také iné ako väčšina mien. „Zrejme sa to ani nikdy nedozviem. Moji rodičia sú mŕtvi."
„Prepáč, Lani, to bola blbá otázka," ospravedlnil sa jej James a trocha očervenel.
„Nič sa nestalo. Poď, pôjdeme aj my dnu, trasieš sa. Kde máš rukavice?"
„Musel som ich nechať doma, neviem..."
***
„Prečo si tu?" spýtal sa Teddy, keď vyšiel von z domu a našiel Kailani stáť pri zábradlí. Znova snežilo a vločky jej dopadali do vlasov. Z Brlohu sa vrátili už asi pred dvoma hodinami a ona chcela byť chvíľku sama.
Myslela na to, čo sa stalo ráno medzi ňou a Teddym. Stále si nebola istá, či to ľutuje, alebo či by si priala, aby sa to zopakovalo. Jediné, čo vedela bolo, že nechcela o Teddyho nikdy prísť, aj keby mali byť iba priatelia a nič viac. „Chcela som byť sama," odvetila mu.
„Kvôli tej noci?" spýtal sa jej a uviazal si okolo krku šál.
„Keď ja ani neviem," pokrútila hlavou. „Akosi neviem, čo cítim."
„Vážne, Lani?"
„A čo ty?" spýtala sa ho.
„Vieš, že ťa mám veľmi rád, sme najlepší priatelia, ale pravda je taká, že ani ja neviem, čo cítim," povedal jej a položil jej ruku na rameno. „Sme predsa priatelia, mali by sme to meniť?"
„Neviem," pokrútila hlavou. „Ty vieš, že ťa ľúbim, Teddy."
„Aj ja ťa ľúbim, Lani," prikývol Teddy.
Kailani na neho hľadela a znova si uvedomila, že ju ťaží tajomstvo, ktoré pred ním má. Keby aj od Teddyho chcela niečo viac, nemohlo by medzi nimi existovať. Keby mu to všetko povedala, určite by prestal byť aj jej priateľom. Nenávidel by ju, to si bola istá.
„Čo s tebou je, Lani? Posledné dni si zvláštna. Stalo sa niečo? Urobil som ešte niečo, o čom neviem?" všimol si jej výraz tváre a preto jej položil toľko otázok.
„Ach, Teddy..."
„Lani, ty vieš, že mne môžeš povedať všetko..."
„Nemyslím si," pokrútila hlavou.
„Kailani!"
„Keď ti to poviem, Teddy, tak ťa navždy stratím a to nechcem," riekla mu Kailani a po tvári jej stekala slza.
„O čom to hovoríš, Kailani? Čo je to za hlúposť! Mňa nikdy nestratíš!" trval na svojom Teddy.
„Skutočne?"
„Samozrejme," usmial sa na ňu a pohladil ju po líci. „Tak mi to povedz."
„Nie, Teddy," pokrútila hlavou a sklopila pohľad. Skúmala svoje čižmy a pritom si šomrala popod nos. „Pretože mám strach, že to nebude platiť, keď ti to poviem. A vôbec by som sa ti nedivila, keby si ma už potom viac nemal rád."
„Pre Merlinove gate, Kailani, ty toľko táraš. Neexistuje nič, čo by nás dvoch rozdelilo. Nič!"
„Vážne, Teddy?" spýtala sa ho a znova sa mu pozrela do očí. „Ani keď ti poviem, že som zistila, kto sú moji rodičia?"
„Čože?" prekvapene sa na ňu pozrel Teddy. „Ako si na to prišla? Kedy? Prečo si mi to nepovedala?"
„Pretože to je hrozné zistenie," rozprávala mu Kailani. „Povedala mi to profesorka Lovegoodová. Vedela to celý ten čas a rozhodla sa, že už je ten správny čas na to, aby mi to povedala. A vieš čo, Teddy? Myslím si, že to vedia aj tvoji rodičia. Preto sa Harry Potter ku mne správa tak nepekne. Sotva sa na mňa pozrie. Nemôžem sa mu diviť. Keď ti to prezradím, aj ty si budeš myslieť, že som ako on..."
„Ako kto? Nemôže to byť až také hrozné, Kailani. Vari tvoj otec nie je Voldemort?" zažartoval.
„Nie," pokrútila hlavou. „Je to horšie. Radšej keby to bol on!"
Teddy sa na ňu pozrel a úškrn mu zamrzol na tvári. Pochopil, čo mu povedala, bez toho aby musela to meno vysloviť. Vedel, o kom rozpráva. „To nemyslíš vážne!"
„Teddy!" potiahla nosom a po tvári jej začalo stekať stále viac a viac sĺz. „Ani nevieš, ako ma to trápi, ako ma to mrzí."
„To snáď nie," krútil Teddy hlavou. „To nemôže byť pravda. Dolohov?"
„Bohužiaľ je to pravda..."
„Ten hajzeľ nemôže byť tvoj otec? Akoby mohol? Ty si predsa dobrý človek, Kailani! A on bol zmrd, kretén! Ty nie si ani trocha ako on!" kričal Teddy. Kailani iba stála pred ním a plakala. Teddy bol celý červený v tvári a nahnevaný. Avšak nevyzeralo to tak, že by bol nahnevaný na ňu. „Prepáč, Kailani, ale chcem byť chvíľku sám." Dodal a potom ju tam nechal stáť samú.
Kailani ľutovala, že mu to všetko povedala. Vo svojom vnútri preklínala fakt, že Antonin Dolohov bol jej otcom.
***
Teddy sa vrátil do domu. Na chodbe narazil na Ginny, ktorá si robila starosti, kde s Kailani sú.
„Vedela si to, však?" zvolal na ňu Teddy nahnevane, pričom rozhadzoval rukami. „Celý čas si to vedela? Odkedy sme sa spoznali v škole, vedela si to!"
„Čo som mala vedieť, Teddy?" nerozumela jeho otázkam Ginny.
„O tom, že Dolohov je otec Kailani!"
„Kto ti to povedal?" vystrašene sa ho spýtala.
„Kailani!"
„Ona-ona to vie?"
„Áno, povedala jej to Luna!" kričal Teddy. „Prečo si mi to nikdy nepovedala?"
„A čo by sa tým zmenilo, Teddy?" spýtala sa ho Ginny. „Vari ju teraz nebudeš mať rád, len preto, že jej otcom je človek, ktorý sa o ňu nikdy ani nezaujímal? Sám najlepšie poznáš Kailani a vieš, že ona nie je zlý človek. Tak čo sa týmto všetkým zmení, Teddy? Keby si to vedel po vašom prvom ročníku, tak by si sa prestal s ňou priateliť?" položila mu otázky a tvárila sa veľmi vážne.
„Neviem, neviem," hneval sa Teddy. „Mala si mi to povedať, mala!" kričal na ňu.
Na jeho krik dobehol do haly Harry a vynadal mu. „Čo sa to tu deje? Prestaň kričať na svoju matku, Teddy!"
„Ona nie je moja matka!" skríkol na neho Teddy hystericky a jeho slová sa ozývali po celej chodbe.
Ginny prepukla v plač, pretože sa jej jeho slová neuveriteľne dotkli a nahnevaný Harry uštedril hysterickému Teddymu kvôli tomu facku. Chlapec sa chytil za líce a neveriacky na neho hľadel. A potom aj na neho skríkol. „A ty nie si môj otec! Môj otec zomrel! Zabil ho foter mojej najlepšej priateľky!"
A potom čo najrýchlejšie odkráčal z chodby. Ginny sa rozplakala ešte viac a smutne hľadela na svojho manžela.
Pozn. autorky:
A je to vonku! :/ Ako bude asi ďalej reagovať, Teddy, čo myslíte? A myslíte si, že to Harry prehnal, keď mu dal facku? Už na začiatku som vravela, že v tomto príbehu bude Teddy dosť komplikovaný, problémový ... a svojím spôsobom aj nešťastný. Viem, že v mojich poviedkach ste zvyknutí na Teddyho, ktorý je vždy skvelý a najobľúbenejšou postavou, ale nejako k tomu musí dospieť :D
Chcem sa poďakovať za 1k prečítaní tejto poviedky a dúfam, že budú kapitoly častejšie. Táto poviedka nebude extra dlhá (aspoň dúfam).
A všetkým Vám prajem krásneho Valentína <3