Vysvitlo, že Fred s Georgeom na odpútanie Snapeovej pozornosti použili veľký balík hnojových bômb, ktorý nechali vybuchnúť priamo v chodbe pred učebňou elixírov. Filch to nadávajúc upratal a Snape použil to najlepšie, čo na odstraňovanie zápachu mal. Ale ani zďaleka sa to nevyrovnalo neutralizéru od Freda a Georgea. Preto sa v piatok väčšina študentov žalárom vyhýbala. Tí, čo tadiaľ museli prechádzať, si nosy zakrývali habitmi. Skúsenejší používali kúzlo bublinkovej hlavy.
Dolores Umbridgeová ráno na obrane soptila a vyhrážala sa, že dostihne vinníkov a budú okamžite vylúčení. Filch bol z nejakého nevysvetliteľného dôvodu presvedčený, že za to môže Harry Potter. Snape sa však na hodine elixírov, kde bol zápach stále dosť výrazný, upriamil na Freda a Georgea.
„Weasley, ktorý druh rastliny Tabernanthe sa používa v akom elixíre a prečo?!"
„Ktorý Weasley?" reagoval Fred odmerane.
„Vy!" Snape sa tak mračil, až jeho obočie vytváralo súvislú čiaru.
„Ja mám aj meno, ak ste si to za tých sedem rokov nevšimol!" Fred dnes zjavne nemal dobrú náladu.
„Vážne?" Snape vykrivil pery v nahnevanej grimase. „Desať bodov z Chrabromilu za drzé odvrávanie a ďalších desať bodov za nedostatočnú prípravu na hodinu!"
Fred zaťal čeľuste, Snape pokračoval: „Zrejme ste včerajší večer miesto učenia venovali iným aktivitám!"
„Do toho ťa nič nie je!" zavrčal Fred nahnevane. George vedľa neho stuhol a celá trieda zatajila dych.
Snape zbledol ešte viac než normálne, telo sa mu naplo a keď prehovoril, takmer šeptal. I tak sa jeho hlas v miestnosti ozýval jasne a mrazivo. „Čo ste mi to povedali?!"
Nira zatínala päste, ale nemohla nič robiť. Celú noc o Snapeovi premýšľala. Bola ochotná pripustiť, že to všetko na nich celú dobu len hrá, aby mohol plniť svoju úlohu špióna, no s ohľadom na dnešok názor zmenila. Snape bol zlý a pomstychtivý bastard!
„Počul si!" odvrkol Fred nebojácne.
„Tak a dosť, VON! S elixírmi ste skončili, obaja!"
Na chvíľu nastalo v miestnosti hrobové ticho. Fred sa mračil na Snapea, Snape na Freda a George evidentne stratil hlas.
„Fajn!" zavrčal Fred. Postavil sa, veci nahádzal do tašky, tú si hodil cez plece a vykročil k dverám. Tam sa zastavil, obzrel sa na brata. „Tak ideš?"
George zaváhal. Pozrel na Snapea, ktorý naňho upieral vražedný pohľad, následne sa jeho oči stretli s Nirinými. Nira nepatrne pokrútila hlavou. Nechcela, aby odišli. Oni dvaja boli v tomto elixírovom pekle jediným svetlým bodom. Zatváril sa smutne. Následne si tiež zabalil veci a pobral sa za Fredom von z miestnosti, už sa neobzrel.
Keď sa za nimi zavreli dvere, v učebni zavládlo ticho, ktoré náhle prerušil Snapeov mrazivý, stále veľmi tichý hlas: „Ešte niekto chce odtiaľto odísť?" Hlavu otočil k Nire, pozrel jej priamo do očí.
Nira mu pohľad chvíľu opätovala. Nevedela, ako sa má tváriť. Celá tá situácia sa odohrala tak rýchlo. Cítila len smútok a pocit straty. Sklopila zrak, odvrátila sa.
„V tom prípade, máte pätnásť minút na dokončenie elixíru. Kto ho pokazí, ostane po škole!"
Po škole ostali v ten deň všetci.
---
„Fred! Fred, počkaj!"
Ryšavý vysoký chalan stúpal po schodoch smerom od Veľkej siene, keď Nira po elixíroch vchádzala do vstupnej haly. Otočil sa a po prvý raz bola Nira sklamaná, že je to George.
„Fred je u McGonagallovej v kancelárii," vysvetlil, keď ho Nira dobehla. Tváril sa zachmúrene.
„George, mrzí ma to. Vážne! Nešlo by to... Nechcem, aby ste z elixírov odišli. Vy ste tam boli jediní normálni ľudia."
George pokrútil hlavou. „Aj mňa to mrzí, Nira. Ale pre nás elixíry až tak dôležité nie sú. A prosiť Snapea nebudeme."
Nira sa cítila hrozne. „Je to moja vina. Keby som včera na Freda nebola taká hnusná, nemal by dnes zlú náladu a toto by sa nestalo!" mala slzy na krajíčku.
George jej chvíľu hľadel do tváre, potom sa na jeho pery roztiahli do jemného úsmevu. „Ale no tak, Nira. Nebuď kvôli tomu smutná. Nebola to tvoja vina. S elixírmi sme chceli seknúť už nejaký čas. To ja som Freda prehovoril, aby sme tam ešte chodili."
„Prečo?" prekvapene mu pozrela do očí.
„Kvôli tebe, predsa," odvetil.
Cítila, ako jej očerveneli líca. Vedela, že to príde, ale na tento rozhovor ešte nebola pripravená.
George však pokračoval: „Angelina mi vravela, že máš za sebou... ťažkú životnú skúsenosť..."
Nira prekvapene zamrkala.
„Chápem to. Je mi jasné, že potrebuješ čas a ja na teba nebudem tlačiť. Sme predsa priatelia a to stále trvá," žmurkol na ňu.
Po líci sa jej skotúľala slza. „Ďakujem," zašeptala, na nič viac sa nezmohla.
George jej slzu zotrel, neprestával sa usmievať. V očiach mu zasvietili šibalské plamienky, keď dodal: „Každopádne, budem rád, ak so mnou pôjdeš na najbližšej vychádzke do Rokvillu na rande," opäť žmurkol.
Nira sa neubránila úsmevu. „Pôjdem," prikývla.
George jej úsmev opätoval. „Môžem ťa teraz objať? Priateľsky, samozrejme!"
„Môžeš."
Objali sa. George ju jemne stisol v náručí. Bolo to veľmi príjemné. Akoby sa napila horúcej čokolády. Smútok z nej opadol a naraz sa cítila oveľa šťastnejšie. Dobrá nálada jej vydržala až do konca víkendu.
---
S tou hnojovou udalosťou ju kupodivu nikto nespájal. Naproti tomu sa vynorila kopa úžasných teórií, ako sa to mohlo stať. Nejaký chrabromilský šiestak vtipkoval, že za Snapeom stále vlaje oder hnojového zápachu. K jeho smole ho profesor počul. To znamenalo, že trest u Snapea bol pre tento týždeň obsadený.
Nira dostala na elixíroch z domácich úloh ďalšie dve S a opäť jej ich profesor vrátil s množstvom svojich červených poznámok. Zjavne sa jeho prístup k nej po odchode dvojčiat nezmenil.
S Fredom sa jej podarilo porozprávať až pred utorňajšou hodinou čarovania. Neprestával sa tváriť zachmúrene, no sám uznal, že celú situáciu podcenil. Zdalo sa však, že ich vzťah tým incidentom citeľne ochladol. Nira neprotestovala. Minimálne sa zbavila jeho večných uštipačných poznámok.
Slizolinčania sa jej naďalej vyhýbali vrátane Draca Malfoya a jeho skupinky. Možno mal Albus pravdu, že jej verejné poníženie brali ako dostatočný trest. Ale popravde tomu moc neverila. Mohla len dúfať, že v skutočnosti sa jej boja natoľko, že si netrúfajú na ňu opäť zaútočiť.
September sa pomaly prehupol do októbra a prišiel všetkými dlho očakávaný víkend v Rokville.
„Ako sa volá ten hostinec?" spýtala sa Angelina, zatiaľ čo krájala lievance s javorovým sirupom na menšie kúsky.
Bola prvá októbrová sobota. Nira sedela pri chrabromilskom stole so svojimi priateľmi a rozprávali sa o dnešnom dni.
„Angelina, musíš tak kričať? Má to byť predsa tajná schôdzka," napomenul ju George, lebo Jenny sedela neďaleko od nich a natŕčala uši.
Od toho Nirinho verejného trestu na ňu bola Angelina stále naštvaná a Nire sa zatiaľ nepodarilo prinútiť ju, aby sa s Jenny opäť kamarátila. Tá jej to zjavne všetko dávala za vinu. Neprehovorila s Nirou jediné slovo a neustále na ňu škaredo pokukovala.
Angelina pozrela na Jenny, vytiahla prútik a so zamračeným výrazom povedala: „Quietus!" všetky hlasy okolo nich utíchli.
„To nebolo nutné," zaprotestovala Nira, Angelina ju ignorovala.
„Tak ako sa volá ten hostinec?"
„U kančej hlavy," odvetil George.
„U kančej hlavy?" zopakovala Angelina. „Tam som snáď nikdy nebola."
„Vraj tam chodia dosť podivné indivíduá," poznamenala Alica, trochu nervózne sa zamrvila.
„Podivné možno, ale dá sa tam kúpiť ohnivá whisky," zazubil sa Fred.
„Takže chceš povedať, že ste tam stálymi hosťami?" zasmiala sa Katie pobavene. Angelina sa karhavo zamračila.
„Odkedy sa z teba stala kapitánka, správaš sa hrozne upäto, Angelina," napomenul ju Lee.
„Ani mne sa nepáči predstava, že vysedávate v Kančej hlave pri pohári whisky!" zamračila sa Alica na Leea. Odkedy spolu chodili, Alici značne stúplo sebavedomie.
„Ach tie ženy! Vôbec neviete, o čom je život!" zvolal Fred zúfalo.
„Môžete mi ešte raz vysvetliť, o čo teda ide?" spýtala sa Nira.
„Úprimne?" usmial sa na ňu George. „My vlastne poriadne netušíme. Hermiona Grangerová nadávala na hodiny obrany a potom siahodlho rečnila o dôležitosti učenia sa obranných kúziel. Keď je Hermiona do niečoho zapálená, dokáže o tom hodiny rečniť."
„Rodená politička!" vyhlásil Fred a prevrátil oči.
„Mne povedala, že plánujú s Harrym voľnočasovú skupinu zameranú na výučbu obrany proti čiernej mágii," pokrčila Alica ramená.
„Akože nás Harry bude učiť obrannú mágiu?" Nira nadvihla pochybovačne obočie. „Nie že by som neverila v jeho schopnosti... ale je to piatak. Myslíte, že toho vie viac než my?"
„Ty snáď pochybuješ o Harrym Potterovi?" zamračil sa na ňu Fred.
„Nemusíš sa na mňa hneď mračiť, Fred. Bola to len nevinná otázka," oborila sa naňho.
„Harry je každopádne výnimočný čarodejník," zasiahol George. „Minimálne by nebolo zlé si ich aspoň vypočuť."
Tým ich diskusiu uzavrel.
---
„Čo sa stalo medzi tebou a Fredom?" spýtala sa Angelina Niry, keď prechádzali pod rokfortskou bránou pár krokov za Katie a Alicou.
„Nič," zaklamala Nira, „asi mu zas niečo preletelo cez nos. Netuším, prečo sa ku mne tak správa."
„Zaujímavé je, že to isté povedal on o tebe, keď som sa ho na to pýtala," poznamenala Angelina podozrievavo.
„Angelina," Nira zastala a uprene sa na ňu zahľadela, „naozaj sa medzi nami nič nestalo. Snáď si nemyslíš, že ja a Fred..." bolo jasné, nad čím Angelina uvažuje.
Angelina si ju neprestávala premeriavať. „Napadlo ma to!" priznala napokon. „Ale predpokladám, že keby sa niečo stalo, George by o tom vedel a netváril by sa tak pokojne. Takže o čo ide?" nedala sa odbiť.
Nira si povzdychla. „Pohádali sme sa," pripustila napokon.
„Prečo?"
„Kvôli tomu vyhadzovu z elixírov. Keď tam nechcel chodiť, nemusel. Ale prečo so sebou stiahol aj Georgea?! Keby ostal aspoň George, necítila by som sa tam tak osamelá," povedala napokon. Bolo až znepokojivé, s akou ľahkosťou dokázala klamať. No zas taká úplná lož to nebola.
Angelina na ňu chvíľu uprene hľadela, potom jej výraz trochu zmäkol. „Tiež som kvôli tomu naňho bola naštvaná. Dobrovoľne a ľahkovážne ruinuje svoju budúcnosť," pokrútila hlavou. „Prepáč, že som sa k tebe tak správala. Ja len... bojím sa, že pre Freda nie som dosť dobrá."
„Jasne, že si dosť dobrá, Angelina," namietla Nira okamžite, „Fred ťa má rád, aj George to tvrdí!" Ďalšia polovičná lož. George to síce tvrdí, ale Nira tomu i tak neverila.
Angelina sa na ňu usmiala. „Ďakujem, Nira. Nechcem ťa zaťažovať svojimi problémami. Dúfam, že vám to s Georgeom vyjde. Veľmi sa mu páčiš, ale to si si určite všimla."
Nira prikývla, no vo vnútri si svojím vzťahom k Georgeovi stále nebola istá. Ďalej pokračovali bez slova.
Rokville bola malá, čisto čarodejnícka dedinka. Hlavnú triedu, po ktorej kráčali, lemovali nízke domčeky so škridlovými strechami. Cez výlohy obchodov mohli vidieť húfy rokfortských študentov nadšene si obzerajúcich tovar. Prechádzali okolo Hostinca U Troch metiel, Derviša a Bangeša – čarodejný sortiment všetkého druhu, Zonkovho obchodu so zábavným tovarom, kde zahliadli Freda, Leeho a Georgea a na chvíľu sa zastavili v Medových labkách, kde si Katie a Alica nakúpili zásobu rôznych sladkostí.
„Myslím, že je čas ísť," poznamenala Angelina, keď sa Alica už hodnú chvíľu prehrabovala medzi knihami v miestnom kníhkupectve.
Pred Kančou hlavou sa zrazili s ďalšou väčšou skupinkou študentov prevažne z nižších ročníkov, ktorých Nira nepoznala. Vzápätí ich dobehli aj Fred, George a Lee a všetci sa spoločne nahrnuli dnu cez nízke dvere malého ošumelého hostinca.
„Dobrý!" pozdravil Fred veselo starého zamračeného barmana. „Prosíme si dvadsaťpäť ďatelinových pív."
Nira sa poobzerala okolo seba. Hostinec pozostával z jednej veľmi zanedbanej a špinavej miestnosti. Naproti baru v neveľkom kozube blčal malý ohienok. Väčšiu časť priestoru zaberali stoly z drsného, neopracovaného dreva, ktoré boli osvetlené kusmi sviečok nastrkaných v jednoduchých mosadzných svietnikoch. Vnútri panovalo šero, i keď miestnosť mala dve arkierové okná. Cez hrubý nános špiny však dnu neprepustili takmer žiadne svetlo. Nira si pomyslela, že na tajnú schôdzku, o ktorej sa nemá dozvedieť nikto nepovolaný, toto bolo najmenej vhodné miesto. Pri bare sedel muž s hlavou celou omotanou špinavými sivými obväzmi a cez štrbinu na ústa do seba klopil jednu ohnivú whisky za druhou. Za stolom pri jednom z okien sedeli dve postavy v kapucniach. Tváre im nebolo vidieť, ale zjavne hľadeli ich smerom. V tieni pri krbe sedela čarodejnica s hustým čiernym závojom až po zem. Ktokoľvek z nich mohol byť špehom Dolores Umbridgeovej alebo Voldemorta.
Z úvah ju vyrušil George, ktorý jej podal fľašku ďatelinového piva. „Ďakujem," usmiala sa naňho.
„Na zdravie," zaželal Fred všetkým a vzápätí dodal, „navaľte prachy, na toto všetko nemám dosť!"
„Nechaj tak," pokrútil George hlavou, keď začala Nira v habite loviť mince, „to bude na mňa!" usmieval sa a podal bratovi zopár mincí. Fred vystrúhal útrpnú grimasu.
Postupne sa všetci usadili okolo stola, za ktorým už sedela Hermiona, ryšavý chlapec a Harry Potter. Nira si ho zvedavo premerala. O máloktorom čarodejníkovi bolo kedy popísané toľko informácii než o tomto mladom, tmavovlasom chlapcovi s okrúhlymi okuliarmi a jazvou na čele v tvare blesku. Nira predpokladala, že sláva musí niekomu tak mladému stúpnuť do hlavy. Očakávala hrdého, namysleného a povýšeného kúzelníka. Ale Harry ju prekvapil. Sedel neisto na stoličke, trochu sa hrbil a viac než jasne dával jeho postoj najavo, že by miliónkrát bol radšej niekde inde. Premeriaval si tváre pred sebou, tváril sa rozpačito.
„No," prehovorila Hermiona, keď sa všetci usadili a hovor utíchol, „tak ahojte."
Všetky pohľady sa upriamili na ňu.
„No, ehm... viete prečo ste tu. Hm... tuto Harry mal nápad... vlastne ja som dostala nápad, že by bolo dobré, keby tí, čo chcú študovať obranu proti čiernej mágii, myslím tým naozaj sa ju učiť, viete, nie tie blbosti, čo s nami robí Umbridgeová, lebo to nikto nemôže nazývať obranou proti čiernej mágii."
„Tak, tak..." prikyvoval svetlovlasý chlapec s bucľatou tvárou.
„Tak som si myslela," pokračovala Hermiona, „že by bolo dobré, keby sme zobrali veci do vlastných rúk." Jej pohľad na chvíľu zaletel k Harrymu, než opäť pokračovala. „A tým myslím, že by sme sa sami riadne učili, ako sa brániť, nie len teóriu, ale skutočné kúzla..."
„Ale stavím sa, že aj ty chceš urobiť skúšky z obrany proti čiernej mágii na VČÚ," ozval sa chlapec s tmavými vlasmi a jemnými črtami tváre.
„Samozrejme, že chcem," prikývla Hermiona okamžite. „No nielen to, ja chcem byť riadne vyškolená v obrane, lebo... lebo..." zhlboka sa nadýchla a dokončila, „lebo lord Voldemort sa vrátil."
Po tom prehlásení medzi poslucháčmi nastala náhla panika. Nejaké dievča sediace naľavo zvresklo a oblialo sa pivom, George vedľa nej sa nepokojne zamrvil, Angelina stisla čeľuste a nejaký chlapec neďaleko sa rozkašľal. Nira svoj zrak presunula k Harrymu. Ten však práve pozoroval svoje ruky.
„Skrátka, plán je taký," pokračovala Hermiona zanietene, „ak sa chcete k nám pripojiť, musíme sa rozhodnúť, ako budeme..."
„Kde máte dôkaz, že Veď-Viete-Kto sa vrátil?" spýtal sa vysoký chudý plavovlasý chlapec s nosom nahor agresívnym tónom.
„No, Dumbledore tomu verí..." začala Hermiona.
„Chceš povedať, že Dumbledore verí jemu," kývol hlavou k Harrymu.
„A ty si kto?" spýtal sa podráždene ryšavý chlapec sediaci vedľa Harryho.
„Zacharias Smith," odvetil blonďák, „a myslím si, že máme právo presne vedieť, prečo tvrdí, že sa Veď-Viete-Kto vrátil."
„Pozri," zasiahla do toho Hermiona, „pre toto sme sa tu teraz nezišli..."
„To je v poriadku, Hermiona," skočil jej do reči Harry. „Prečo tvrdím, že sa Veď-Viete-Kto vrátil?" zamračene hľadel na Zachariasa Smitha. „Videl som ho. Ale Dumbledore predsa celej škole povedal, čo sa stalo minulý školský rok, a ak mu neveríte, nebudete veriť ani mne, a nemienim strácať čas márnym presviedčaním."
Zacharias si pohŕdavo odfrkol: „Dumbledore nám vlani povedal iba to, že Cedrica Diggoryho zabil Veď-Vieš-Kto a že ty si priniesol jeho telo naspäť do Rokfortu. Nehovoril nám nijaké podrobnosti, nepovedal nám presne, ako Diggoryho zavraždil, a myslím, že všetci by sme chceli vedieť..."
„Ak ste si prišli vypočuť, ako presne Voldemort vraždí, nepomôžem vám," zavrčal Harry nahnevane. „Nechcem rozprávať o tom, ako zomrel Cedric Diggory, dobre? Takže ak ste sem prišli iba preto, môžete sa pokojne pratať."
„Tak teda," slovo si opäť vzala Hermiona, keď sa nejakú dobu nikto nepohol. Bolo však na nej vidieť, že sa cíti nepríjemne. „Tak – ako som hovorila... ak sa chcete naučiť praktickej obrane, poriadne si musíme premyslieť, čo budeme robiť, ako často sa budeme stretávať a kde sa budeme..."
„Je to pravda," prerušilo ju dievča s dlhým vrkočom na chrbte hľadiac na Harryho, „že vieš vyčariť Patronusa?"
V ich skupine to zašumelo.
„Áno," potvrdil Harry obranným tónom.
„Fyzického Patronusa?" pokračovalo dievča.
Harry si ju zvedavo premeral. „Ehm... nepoznáš náhodou madam Bonesovú?"
Dievča sa usmialo. „Je to moja tetuška. Ja som Susan Bonesová. Hovorila mi o tvojom disciplinárnom konaní. Tak je to naozaj pravda? Tvoj Patronus je jeleň?"
Nire náhle zabehol hlt piva, rozkašľala sa a všetky pohľady sa na ňu upriamili.
„Áno," potvrdil Harry, ktorý jej venoval pohľad.
„No pána, Harry!" zvolal Lee ohromene. „To som vôbec nevedel."
„Si v poriadku?" šepol jej George do ucha.
Zrejme dosť zbledla. Musí si na svoje reakcie dávať väčší pozor. „Som," odvetila takmer nečujne.
„Mamka Ronovi kázala, aby to nerozširoval," uškŕňal sa Fred, ktorý sedel veľa Georgea. „Vraj už aj tak priťahuješ dosť pozornosti," mrkol na Harryho.
„Vôbec sa nemýlila," zahundral Harry a zopár ľudí sa zasmialo.
„A naozaj si zabil baziliska tým mečom z Dumbledorovej pracovňe?" spýtal sa chlapec neďaleko. „To mi povedal jeden z portrétov, keď som tam vlani bol..."
„Ech... áno, zabil, áno," prikývol Harry.
Pár ľudí sa zamrvilo a ktosi zahvízdal.
„A v prvom ročníku," ozval sa nesmelo hnedovlasý chlapec napravo, „chránil Kremeň mudrcov..."
„Kameň," vyprskla Hermiona.
„Áno ten..." začervenal sa chlapec. „Pred Veď-Viete-Kým."
„A to nehovorím o všetkých úlohách, ktoré musel vlani zvládnuť na Trojčarodejníckom turnaji," dodalo dievča ázijského pôvodu. „...prešiel popri drakoch a vodných ľuďoch a acromantule a to ostatné..."
Znovu to naokolo zašumelo.
„Pozrite," začal Harry, všetci okamžite stíchli. „ja... nechcem, aby ste si mysleli, že chcem vyzerať skromne, ale... pri tom všetkom mi všelikto a všeličo pomáhalo..."
„Ale pri drakovi nie," ozval sa opäť ten tmavovlasý chlapec. „To bol fakt perfektný let..."
„Áno, no..." zamrvil sa Harry.
„A nikto ti nepomáhal toto leto odraziť dementorov," pripomenula Susan Bonesová.
„Nie," potvrdil Harry, „nie, dobre, niečo som urobil bez pomoci, ale usilujem sa tým..."
„Chceš sa z toho vykrútiť, aby si nám nemusel niečo z toho ukazovať?" spýtal sa odmerane Zacharias Smith.
„No to je ale sprostý nápad!" skríkol ryšavý chlapec vedľa Harryho až niekoľkí nadskočili. „Radšej si zavri klapačku!"
„No veď sme sem všetci prišli, aby sme sa od neho učili a teraz nám tvrdí, že vlastne nič z toho nevie," bránil sa Zacharias s miernym rumencom v tvári.
„To nepovedal!" zavrčal Fred.
„Chceš, aby sme ti vyčistili uši?" zapojil sa aj George a z papierového vrecka, čo si priniesol so sebou, vytiahol dlhý, nebezpečne vyzerajúci kovový nástroj.
„Alebo ktorúkoľvek časť tvojho tela, lebo nám je jedno, kam toto strčíme," dodal Fred.
„No dobre," rýchlo zasiahla Hermiona, „pokračujeme... ide o to, či sa chceme od Harryho učiť!"
Ozvalo sa všeobecné súhlasné mrmlanie.
„Jasne," pokračovala Hermiona trochu uvoľnenejšie. „Tak teda otázka teraz znie, ako často sa budeme stretávať. Myslím, že by nemalo zmysel, aby to bolo menej ako raz za týždeň..."
„Moment!" ozvala sa Angelina rázne. „Musíme sa ubezpečiť, že sa nám to nebude prekrývať s metlobalovým tréningom."
„Ani s naším," dodalo dievča ázijského pôvodu.
„Ani nám," pridal sa Zacharias Smith.
„Určite nájdeme nejaký večer, ktorý bude vyhovovať každému," povedala Hermiona netrpezlivo. „Ale viete, je to dosť dôležité, bavíme sa tu o tom, ako sa naučiť brániť sa proti V-Voldemortovým smrťožrútom..."
„Správne!" vyhŕkol odrazu svetlovlasý, trochu mohutnejší chlapec s veľmi zanieteným výrazom. „Ja osobne si myslím, že je to fakt dôležitejšie než čokoľvek iné, aj keď nás čaká VČÚ!" dušoval sa. „Ja osobne nechápem, prečo nám sem ministerstvo v takomto kritickom období strčilo takého nanič učiteľa. Očividne nesúhlasia s návratom Veď-Viete-Koho, ale dať nám učiteľa, ktorý nám zjavne bráni v používaní obranných kúziel..."
„My si myslíme, že Umbridgeová nechce, aby sme sa cvičili v obrane proti čiernej mágii preto," ozvala sa Hermiona, „lebo zrejme verí tej bláznivej predstave, že Dumbledore by mohol študentov v škole využiť ako nejakú súkromnú armádu. Myslí si, že by nás zmobilizoval proti ministerstvu."
Nira prekvapene zamrkala. Po tej informácii o Harryho Patronusovi sa len s veľkou námahou sústredila na ďalší priebeh debaty, ale toto ju naozaj prekvapilo. Vlastne, dávalo by to zmysel a vysvetľovalo by to tie útoky na Albusa. Ktovie, či o tejto teórii vie.
„Ale to dáva zmysel!" zapišťalo dievča s dlhými plavými vlasmi, veľkými vykulenými očami a zasneným výrazom. „Napokon, Kornélius Fudge má vlastnú súkromnú armádu."
Všetci sa zatvárili ešte šokovanejšie a Harry prekvapene vyhŕkol: „Čože?"
„Áno," prikývlo dievča vážne, „má armádu heliopatov."
„Nie, nemá," vyhlásila Hermiona pevným hlasom.
„Áno, má!"
„Kto sú heliopati?" spýtal sa ktosi.
„Duchovia ohňa," vysvetlilo dievča. „Veľké a vysoké tvory z plameňov, ktoré cválajú po zemi a spaľujú všetko, čo..."
„Neexistujú, Neville!" štipľavo poznamenala Hermiona.
„Ale áno, existujú," ohradilo sa dievča nahnevane.
„Prepáč, ale kde sú dôkazy?" oborila sa na ňu Hermiona.
„Existuje množstvo svedeckých výpovedí. Len preto, že si plná predsudkov a všetko ti treba strčiť pod nos, kým..."
„Ehm, ehm..." ozvalo sa a skoro všetci nadskočili, začali sa obzerať. Ryšavé dievča sediace neďaleko dokonale napodobilo profesorku Umbridgeovú. Keď si to všetci uvedomili, ozval sa pobavený smiech. „Nechceli sme sa rozprávať o tom, ako často sa budeme stretávať a učiť obranu?"
„Áno," ihneď sa Hermiona spamätala. „Máš pravdu, Ginny."
„Raz za týždeň by bolo fajn," povedal Lee.
„Pokiaľ..." začala Angelina.
„Áno, áno, viem o metlobale," ubezpečovala ju Hermiona napäto. „Druhá vec je, kde sa budeme stretávať."
Všetci na chvíľu stíchli.
„V knižnici?" navrhla Katie.
„Už vidím, ako sa madam Pinceová teší, že jej čarujeme v knižnici," poznamenal Harry.
„Možno v nejakej nepoužívanej učebni," navrhol černošský chlapec.
„Áno, McGonagallová by nám možno požičala svoju učebňu tak, ako ju požičala Harrymu, keď trénoval na Trojčarodejnícky turnaj," navrhol ryšavý chlapec vedľa Harryho.
„Dobre," ozvala sa Hermiona po krátkej odmlke. „Pokúsime sa niečo nájsť. Keď sa dohodneme na čase a mieste prvého stretnutia, všetci dostanú správu." Pohrabala sa v taške a vytiahla pergamen a brko. „Myslím..." zaváhala, „myslím, že každý by mal napísať svoje meno, aby sme vedeli, kto tu bol. Ale taktiež si myslím... mali by sme sa dohodnúť na tom, že nebudeme hovoriť o tom, čo robíme. Takže, ak sa podpíšete, súhlasíte s tým, že nepoviete Umbdridgeovej ani nikomu inému, čo chystáme."
Nira zaváhala, ale napokon pergamen podpísala bez slova. Koniec koncov, precvičovať obranné kúzla naozaj potrebovala a zdalo sa, že Harryho schopnosti nie sú zlé.
„Ech..." pomaly začal Zacharias, keď mu George podával pergamen. „No... Ernie mi určite povie, kedy je stretnutie."
Chlapec menom Ernie, ktorý predtým tak oduševnene rečnil, sa neisto obzrel okolo seba. „Ja... no, my sme prefekti. A keby sa tento zoznam našiel... chcel som skrátka povedať... sama si povedala..." pozrel na Hermionu, „keby to Umbridgeová zistila..."
„Práve si povedal, že táto skupina je pre teba to najdôležitejšie v tomto roku," zamračil sa Harry.
„Ja... áno, verím tomu, ja len..."
„Ernie, naozaj si myslíš, že by som tento zoznam nechala len tak hocikde pohodený?" podráždene sa ozvala Hermiona.
„Nie, pravdaže nie," jachtal Ernie, no tváril sa trochu spokojnejšie. „Ja... pravdaže to podpíšem."
Po Erniem už nikto nenamietal. Keď podpísal i posledný, Hermiona si vzala zoznam a starostlivo si ho vložila do tašky.
„No, čas beží," energicky vyhlásil Fred, vstal. „Musíme s Georgeom a Leem kúpiť ešte isté veci citlivého charakteru. Uvidíme sa neskôr."
Nira spýtavo pozrela na Georgea.
„Ja nie, Fred," pokrútil hlavou George, tiež vstal. „Pozval som Niru k Trom metlám."
Fred na Niru zagánil. „Nemôže to chvíľu počkať?" spýtal sa brata, keď naňho pozrel.
„Vy to s Leeom zvládnete," vyhlásil George pevným hlasom. „Stretneme sa v klubovni."
Chytil Niru za ruku a prešiel s ňou okolo Freda a Leeho. Nira zachytila Fredov nahnevaný pohľad.
„Myslela som, že si o tom Fredovi povedal," zamračila sa, len čo boli opäť na čerstvom vzduchu. Obloha bola jasná a medzi uličkami pofukoval studený jesenný vietor.
„On to prežije!" George ľahostajne mávol rukou.
„Vážne, George!" Nira sa zastavila, vyčítavo naňho pozrela. „Už som ti raz povedala, že nechcem byť príčinou vašich hádok a naozaj nechcem, aby mal Fred pocit, že sa staviam medzi vás."
„Nira," George len krútil hlavou, usmieval sa, „ničoho sa neboj. Fred je už dospelý a nikdy sa nedokáže dlho hnevať."
„Mne to tak nepripadá!" vzdorovito si prekrížila ruky cez prsia.
„Chceš sa na našom rande baviť o mojom urazenom dvojčati?" žmurkol na ňu s potuteľným úsmevom.
„Ty to neberieš moc vážne," poznamenala zamračene.
„Nie, pretože ho poznám. Fred bude v pohode, naozaj. Tak sa prestaň mračiť. U Troch metiel majú výborný tekvicový koláč."
Nira si povzdychla, tento rozhovor evidentne nikam neviedol. Opäť sa dali do kroku.
U Troch metiel to vyzeralo úplne inak, ako u Kančej hlavy. Hostinec pozostával z jednej miestnosti, ktorá vo všetkých smeroch vybiehala do menších výklenkov. Naproti naleštenému baru blkotal vo veľkom krbe príjemný oheň. V miestnosti bolo teplo a dosť plno. Mierne korpulentná dáma s peknou tvárou sa zvŕtala pri bare. George Nire povedal, že je to majiteľka podniku, madam Rosmerta.
Usadili sa pri malom stolíku pod oknom v jednom z výklenkov. George im obom objednal pohár ďatelinového piva a porciu tekvicového koláča.
„Tak čo si myslíš, o tej dnešnej schôdzke?" spýtal sa, keď si domáci škriatok zapísal ich objednávku a nechal ich samých.
„Zdá sa to ako dobrý nápad," pripustila Nira, i keď sa stále trochu mračila.
„To áno. My síce Umbridgeovej hodiny nemáme, ale počul som, že je naozaj strašná."
„Je," prikývla Nira. „Hmm... George...?"
„Áno?"
„Prečo myslíš, že má Harryho Patronus podobu jeleňa?" spýtala sa čo najľahostajnejšie to šlo.
„Nooo... neviem... myslím, že to nejak súvisí s jeho otcom. Prečo ťa to zaujíma?"
„Len tak," pokrčila Nira ramená a odpila si z ďatelinového piva, ktoré im práve priniesli. „Harryho mama sa volala Lily, však?"
„Áno," potvrdil George.
„Harryho rodičia by boli tak vo veku Snapea?" nadhodila ľahostajne.
„Asi áno," prikývol, zamračil sa. „Najskôr Fred a teraz sa chceš baviť o Snapeovi?"
„Nechcem sa baviť o Snapeovi!" ohradila sa Nira. „Len som premýšľala nad tým, že to Harry nemal v živote ľahké. Stratil oboch rodičov, stal sa slávnym... myslela som, že bude namyslený, ale nepôsobí tak," pokračovala pokojne.
„Skromnejšieho človeka, než je Harry, nepoznám," prikývol George vážne, následne sa uškrnul. „Kedy si bola naposledy na rande?"
„Prečo?" spýtala sa Nira prekvapene, zaskočená jeho otázkou.
„Na rande by si nemala hovoriť o všetkých naokolo."
„Vážne?" oplatila mu úškrn. „A o čom by som mala hovoriť?"
„O sebe predsa," zasmial sa George.
Nira sa neubránila úsmevu. „A čo by si chcel vedieť?"
„Všetko," vyhlásil rozhodne. „Aké máš rada jedlo, aká je tvoja obľúbená farba, počúvaš nejakú hudbu?"
„Najradšej mám bolonské špagety, moja obľúbená farba je tyrkysová modrá a už nejakú dobu počúvam kapelu Depeche mode."
„Hmmm... rozumel som len tej tyrkysovej modrej!"
Nira sa rozosmiala. „Ty si nečarovským svetom vážne dosť nedotknutý."
„Ešteže ťa nepočuje môj otec, hanbil by sa za mňa," zasmial sa George.
„Otec pozná nečarovský svet?"
„Skôr sa o to snaží. Pracuje na ministerstve na oddelení odhaľovania zneužitých muklovských artefaktov, ale keby jeho kolega niekedy urobil raziu u nás, otec by zrejme skončil v Azkabane. Je muklami priamo posadnutý. V dobrom zmysle slova."
„Ty a Fred máte ešte ďalších súrodencov, však? Ten chlapec, čo sedel vedľa Harryho bol tvoj brat?"
„Áno, Ron," zazubil sa George. „To je náš najmladší brat. Po ňom je ešte Ginny. To je tá, čo vie tak skvelo napodobiť Umbridgejku. No a okrem toho máme ešte troch starších bratov. Bill je najstarší, pracuje pre Gringottbanku. Charlie je dlhodobo v dračej rezervácii v Rumunsku a..." odrazu sa zachmúril, „Percy. Ten robí podržtašku Fudgeovi. Pretrhal s nami všetky kontakty, keď sa naša rodina postavila za Dumbledora."
„To je mi ľúto, George."
„Nemusí," pokrútil hlavou, opäť sa usmieval. „Ty máš nejakých súrodencov?" zarazil sa však okamžite, ako to dopovedal. „Ach... prepáč, ja som zabudol..."
„To nič," pokrútila Nira hlavou, pousmiala sa. „Moji pestúni John a Margaret nemôžu mať deti, takže som nikdy žiadnych súrodencov nemala, ale vždy som si ich priala. Mať tak veľkú rodinu, to musí byť skvelé."
„Keby si mala šiestich súrodencov ako ja, hovorila by si niečo iné," uškrnul sa George. „Častokrát človek trpí nedostatkom životného priestoru."
„Ale vždy sa na nich môžeš obrátiť," nesúhlasila Nira.
„Môžeš, to ti však nezaručí, že ti pomôžu."
„Tomu sám neveríš!" pokrútila karhavo hlavou.
„Máš pravdu," pripustil George napokon. „Mám rád svoju rodinu. Dúfam, že budú všetci živí a zdraví," dodal trochu priškrtene a chvíľkovú pauzu, ktorá nastala, vyplnil domáci škriatok, ktorý doniesol tekvicový koláč.
„Dobrý chuť," zaželal im než odišiel.
„Verím tomu, že budú všetci živí a zdraví," usmiala sa naňho Nira povzbudivo.
„Ja tiež," prikývol George. „Skús ten koláč, je naozaj výborný."
Najedli sa a ich rozhovor sa už k téme rodina nevrátil. George jej rozprával o ich plánoch s obchodom a Nira mu popisovala život na Ilvermorny. Keď z Troch Metiel odchádzali, stmievalo sa.
„Ďakujem za pekné poobedie," usmial sa na ňu pri schodisku do žalárov.
„Ja ďakujem. Mal si pravdu, že na rande som už pekne dávno nebola, bolo to moc fajn," usmiala sa aj Nira.
„Tak si to zase zopakujeme?" žmurkol na ňu šibalsky.
„Rada," prikývla.
George sa k nej odrazu naklonil s úmyslom pobozkať ju. Nira však stuhla. Nemohla sa premôcť, aby prekonala tých pár centimetrov a pobozkala ho.
„Prepáč," povedala ospravedlňujúco, keď sa jej líca zafarbili do červena.
„To nič," pokrútil George chápavo hlavou. Naklonil sa a pobozkal ju na líce. „Dobrú noc."
„Dobrú noc," Nira mu úsmev opätovala, rozlúčili sa.
Len čo sa ocitla vo svojej izbe, zavrela a zabezpečila za sebou dvere. Zvalila sa na posteľ, zavrela oči. Jej myšlienky sa opäť vrátili k Harryho Patronusovi a profesorovi elixírov. Všetky indície hovorili jasne: Severus Snape miloval... možno stále miluje Harryho matku. Prečo inak by jeho Patronus, ktorého on sám nazýva Lily, bol laň? Tak to je to tajomstvo, ktoré Albusa presvedčilo. To sa naňho podobalo: Láska víťazí nad zlom! Škoda, že tomu tak bolo len v rozprávkach!