Nový deň svitol skôr, než Nira vôbec stihla poriadne zaspať. Jednak musela neustále premýšľať nad svojou hlúposťou a jednak sa bála, že keď zaspí, bude sa jej opäť snívať ten prekliaty sen. Takže ráno o pol siedmej liezla z postele takmer po štyroch. Kruhy pod očami sa jej nepodarilo prekryť ani make-upom a popri Morenovej skupinke, ktorá sa stretla v spoločenskej miestnosti, prefrčala so sklonenou hlavou.
„Nira, vyzeráš hrozne!" poznamenala Angelina, keď sa po raňajkách stretli pred učebňou OPČM.
„Nemohla som spať," zamrmlala Nira potichu.
Angelina len pokrútila hlavou. „Mala by si na seba viac dbať. Pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, pravidelné jedlo a dostatočný spánok. Inak sa behom tohoto ročníka zosypeš. Ver mi, nebola by si prvá! Moju sesternicu z druhého kolena, museli pred MLOK-mi odviezť do svätého Munga. Nervovo sa zrútila. To fakt nie je sranda!"
„Ja viem, Angelina," ohradila sa Nira. „Nič mi nie je!"
„Nepovedala by som."
„Poďte dnu, žiaci!" zavelil odrazu hlas profesorky Umbridgeovej a uchránil Niru od ďalšej diskusie na tému: zdravý životný štýl.
Dvojhodinovka obrany bola navlas rovnaká ako minule.
„Odložiť prútiky, otvoriť knihy, rozprávať nebude treba," zatrilkovala profesorka, len čo dosadli do lavíc.
„Toto je fakt o ničom hodina," počula ako Alica za ňou potichu nadáva. V duchu s ňou súhlasila, ale práve teraz bola rada, že sa po nej nič nechce. Položila si hlavu na lavicu a až do konca hodiny spala. Nikto ju nerušil.
Na čarovaní ju Fred výnimočne nepodpichoval. Angelina ho zrejme upozornila na jej zlú náladu. George sa tváril súcitne.
Po obede prišla chvíľa, ktorej sa Nira najväčšmi desila. Čeliť po tom všetkom nahnevanému profesorovi elixírov. No Snape jej nočný výstup nijak nekomentoval. Na začiatku hodiny zozbieral ich písomné práce, Nire pritom nevenoval nijak zvlášť významný pohľad. Následne poklopal prútikom na tabuľu, kde sa v okamihu objavil postup prípravy dnešného elixíru.
„Bezosný spánok ste si naštudovali dopredu, takže od všetkých očakávam bezchybne pripravený elixír!" Jeho tmavé oči preleteli pohľadom miestnosť, pričom sa zjavne zámerne vyhli jej tvári. „Máte hodinu a pol, začnite!"
Nira sa pri príprave maximálne sústredila. Celkom aj zabudla na únavu. Nechcela dať Snapeovi zámienku, aby jej elixír mohol opäť vyhodiť. Keď pred koncom hodiny zátkovala flakónik so vzorkou, jej Bezosný spánok vyzeral presne tak, ako v popise. Snape ho tentoraz prijal bez komentára a bez jediného pohľadu.
„Dnes bol Snape akýsi tichý!" poznamenal Fred, len čo boli z dosluchu učebne.
Nira mlčala.
„Dokonca sa mi podarilo prepašovať trochu durmanového prášku. Mohli by sme ho skúsiť pridať do zamdlievačiek," pokračoval a spokojne si pohladil vrecko habitu.
„Zamdlievačiek?" nechápavo zopakovala Nira.
„Sú to naoko nevinné sladkosti, ktoré ti umožnia uliať sa z hodiny," usmial sa na ňu George, keď kráčali chodbou „Napríklad, keď si dáš zamdlievačku, zamdlieš, až dokiaľ ti tvoj kamoš nedá protilátku a obaja máte voľnú hodinu."
Nira neveriacky zamrkala. „To naozaj vymýšľate?"
„Chceme si otvoriť obchod so zábavným sortimentom," prikývol George a oči mu žiarili pýchou a nadšením.
Nira sa musela pousmiať. „Tak to vám držím palce."
„Nechceš nám pomôcť?" ponúkol jej Fred.
„Pomôcť s čím?" spýtala sa Nira so záujmom v hlase.
„Mohli by sme tie veci na tebe skúšať," zazubil sa Fred a George sa naňho zamračil. Nira prebodla Freda nahnevaným pohľadom.
„Máš ešte nejakú hodinu?" zmenil George tému.
„Nie, ale musím do knižnice. Pred Snapeovým trestom chcem stihnúť urobiť aspoň úlohu z čarovania."
„Tak mi ťa nebudeme rušiť, však George," povedal Fred veselo.
„Ale..." začal George.
„Už si zabudol, že dnes máme niečo dohodnuté?" štuchol doňho Fred.
„To je v poriadku, aj tak sa najradšej učím sama," vyhlásila Nira a následne sa na Georgea trochu usmiala. „Uvidíme sa zajtra."
„Tak... dobre. Zajtra," opätoval jej úsmev, pobral sa za bratom, ktorý už bol pár krokov pred nimi.
„Alebo v noci pri záchodoch," mrkol na ňu Fred, ktorý sa na chvíľu otočil a potom sa rozbehol, aby ho George nechytil.
„To bolo dojemné!" ozval sa jej za chrbtom tichý hlas. Nira sa v momente otočila. Pár krokov od nej stál Moren.
„Čo máš za problém!?" oborila sa naňho Nira.
„Tým, že sa neustále bavíš s Chrabromilčanmi len dráždiš určitých ľudí."
„Vy Slizolinčania si o sebe priveľa namýšľate! Myslíš, že mi budete prikazovať, s kým sa mám a nemám baviť? Tak vieš čo? Ty i tá tvoja partička sa dajte vypchať! Nebudem sa zodpovedať ani tebe, ani Snapeovi, ani nikomu!"
„Ja ťa len varujem, Benettonová. Začína sa šíriť informácia, že si nás do Slizolinu prišla špehovať a špehov nemá nikto rád."
„Špehovať? Myslíš, že som do Slizolinu chcela? Že si to snáď užívam?" Nira začala zvyšovať hlas.
„Tak prečo ťa k nám zaradili?" Moren sa ani nepohol, skúmavo po nej kĺzal pohľadom.
„To sa opýtaj tej dotrhanej, koženej handry, čo sa nazýva klobúkom!" odsekla jedovato.
Chvíľu na ňu bez slova hľadel, potom si strčil ruky do vreciek a pokrčil ramená. „Mala by si sa viac snažiť zapadnúť a nie za každú cenu vyčnievať. To je všetko," otočil sa a bez ďalšieho slova odišiel.
Nira ho sprevádzala zamračeným pohľadom, až dokým sa nestratil za rohom.
---
Zbytok času strávila v knižnici a po rýchlej večeri zamierila do žalárov k Snapeovej pracovni. Mala z toho všetkého zlý pocit. Snape sa na dnešnej hodine správal dosť divne a Nira bola presvedčená, že si pre ňu dnes pripravil niečo mimoriadne nepríjemné.
„Meškáte!" privítal ju hlboký profesorov hlas až nadskočila. Snape stál vedľa dverí, keď ich otvorila, takže sa mu ocitla rovno zoči-voči. Bola asi minúta po siedmej. Nira sa však rozhodla na to nereagovať.
„Mieriť prútikom na profesora a vyhrážať sa mu je hrubým porušením školského poriadku!" spaľoval ju svojím chladným pohľadom.
Nira stále mlčala.
„Nemáte k tomu čo povedať, slečna Benettonová?"
„Ospravedlňujem sa," šepla potichu.
Snape sa na okamih zatváril prekvapene. „Takže svoju vinu nepopierate?" naklonil sa k nej bližšie.
„Nie," pokrútila hlavou a pozrela do zeme. Vedela, že to prehnala.
Snape chvíľu mlčal, premeriaval si ju. „Ak sa to bude ešte raz opakovať, postarám sa o to, aby ste z tejto školy vyleteli ten istý deň! Je vám to jasné?! Teraz si odložte veci. Dnes na vás dozriem osobne!" zvrtol sa a prešiel popri nej ku svojmu stolu, z ktorého vzal niekoľko listov pergamenu. „Tu je zoznam prísad do elixírov nachádzajúcich sa v školskej zbierke. Veľké písmená označujú regály, malé písmená police, rímske číslice rad a číslo počet kusov. Počítať snáď viete!" strčil jej pergameny do ruky, keď si odložila tašku. „Budete kontrolovať všetko podľa zoznamu, ak nájdete nezrovnalosť upozorníte ma na ňu. Je to jasné?"
Nira si vzala pergameny. Boli popísané hustým úhľadným písmom. Tých regálov boli desiatky a prísad tisíce. Neodvážila sa však namietať. Prikývla, lebo Snape ju neprestával pozorovať. Potom sa bez slova pobrala k prvému regálu a začala kontrolovať prísady. Práca to bola zdĺhavá, vyžadovala precíznosť, ale v zásade sa o tak strašný trest nejednalo. Rozhodne to nebolo tak zlé, ako umývať záchod upchatý hnojovými bombami.
Snape si sadol za stôl a s najväčšou pravdepodobnosťou kontroloval domáce úlohy. Nira počula, ako jeho brko v prestávkach škriabe po pergamene. Tu a tam si profesor niečo zamrmlal popod nos, čo znelo ako hlupák alebo to si snáď robia srandu. Nira sa k nemu ani raz neotočila.
„Na dnes to už stačí!" vyhlásil profesor, keď začala premýšľať nad tým, koľko je asi hodín. „Koľko ste z toho skontrolovali?" postavil sa a prešiel k nej. Nira mu podal pergameny so skontrolovanými prísadami. Bola ich necelá polovica. „Ste dosť pomalá!" nespokojne nakrčil obočie.
Neodpovedala.
„Nejaké nezrovnalosti?"
„Nie."
Snape prižmúril oči a podozrievavo si ju premeriaval. „Skontrolovali ste to naozaj poctivo?"
„Najlepšie ako som vedela," odvetila potichu snažiac sa neodseknúť mu niečo jedovaté.
„To sa mi nezdá dostatočné," odfrkol pohŕdavo.
Nira zaťala čeľuste, mlčala.
„Zajtra budete pokračovať," vyhlásil po chvíli, keď od nej nedostal žiadnu odpoveď, „a chcem, aby ste to dokončili! Vo vedľajšej miestnosti sú ďalšie regály."
„Môžem ísť?" spýtala sa bez toho, aby mu venovala jediný pohľad.
„Áno."
Vzala si tašku a vytratila sa z pracovne. Na chrbte cítila Snapeov pohľad, až dokým sa za ňou nezavreli dvere. Zhlboka sa nadýchla, vydýchla. Konečne pozrela na hodinky. Jedna v noci! Zajtra z nej zase bude mŕtvola. Pobrala sa do slizolinskej fakulty, ktorá bola ľudoprázdna. V duchu si gratulovala, že si úlohy na ďalší deň už porobila. Odplazila sa do svojej izby a tak ako bola, spadla na posteľ. V okamihu zaspala. Tú noc sa jej nič nesnívalo.
---
Celý štvrtok prebiehal v akejsi ospalej atmosfére. Nepomohlo ani to, že začínala druhou hodinou, takže si mohla pospať o čosi dlhšie. Počasie vonku sa vôbec nemenilo, celý týždeň pršalo, mrholilo a pofukoval nepríjemný studený vietor.
Na transfigurácii pokračovali v kúzlach pričarovania, ktoré ako sa zdalo, robili problém väčšine triedy. Tentokrát sa Nire podarilo pričarovať hrnček na kávu, ale asi až na piaty pokus. V triede sa to podarilo len štyrom: Morenovi, dievčaťu s lesklými blond vlasmi a peknou tvárou, čo patrilo do Morenovej skupinky, chlapcovi ázijského pôvodu z Bystrohlavu a jej. Profesorka McGonagallová každého odmenila piatimi bodmi. Ale domácu úlohu o rozdieloch pričarovania živých bytostí a neživých predmetov dostali všetci.
Na runách celú hodinu preberali preklad a význam textu, ktorý dostali na minulej hodine. Moc zábavné to nebolo. Do ďalšej hodiny mali napísať starogermánskymi runami vlastný text na dvadsať centimetrov pergamenu.
„Kde si bola včera v noci, Nira?" opýtala sa Alica, len čo sa po obede všetci stretli pred učebňou profesora Flitwicka.
„Mala som trest u Snapea," odvetila Nira unavene a len s veľkou námahou potlačila zívnutie.
„Ja myslím o polnoci."
Nira na ňu nechápavo pozrela. „No u Snapea, musela som kontrolovať všetky jeho prísady a ingrediencie podľa zoznamu."
„Vážne?" so záujmom na ňu pozrel Fred.
„Ja som myslela, že máš tiež astronómiu a o polnoci sme mali hodinu," Alica si ku koreňu nosu posunula okuliare, ktoré nosila na vyučovanie.
„Krucitroll!" Nira zbledla. Astronómia! Ako na ňu mohla zabudnúť?!
„Chceš povedať, že si dostala opäť trest u Snapea a ten ťa tam držal do neskorého večera?" Angelina pobúrene nakrčila čelo.
„Jej trest ešte neskončil, má ho až do piatku," vysvetľoval George.
„To vážne? A do toho stíhaš robiť úlohy? Nedivím sa, že vyzeráš tak unavene," Angelina krútila hlavou.
„Každé poobedie vysedáva v knižnici," prikývol George.
Nira ich ignorovala, len upierala pohľad na Alicu. „Hovorila niečo? Profesorka Sinistrová? Bola naštvaná?"
„No, divila sa, kde si. Ona moc naštvaná nebýva, ale asi by si za ňou mala potom skočiť. Ak ťa Snape držal po škole, tak to pochopí," ukľudňovala ju.
„Jedna vymeškaná hodina," krútil hlavou Fred a usmieval sa pri tom, „pre tú sa svet nezrúti, Nira. My sme ich s Georgeom vymeškali nespočet a nikdy sa nám nič nestalo."
„Z toho by som si nerada brala príklad!" Nira naňho zamračene pozrela.
„Ach, bifľoši!" povzdychol si naoko pobúrene.
Otvorili sa dvere a profesor Flitwick ich zavolal dnu.
Uštipačnú poznámku si Nira odpustila.
---
Po čarovaní sa vydala hľadať pracovňu profesorky Sinistrovej. Za pomoci niekoľkých obrazov, asi po pol hodine blúdenia, nakoniec klopala na tie správne dvere. Otvorila jej postaršia čarodejnica s tmavou pleťou. Trpezlivo si ju vypočula.
„Nedá sa nič robiť, drahá. V noci viditeľnosť nebola najlepšia, ale bola by som rada, keby ste už hodiny nevynechávala."
„Samozrejme," prikývla Nira na súhlas.
„Do piatočnej teoretickej hodiny som triede zadala tému: Postavenie mesiacov Jupitera pri konjugácii. Bude mi stačiť tridsať centimetrov pergamenu, tak si to, prosím, pripravte."
Nira poďakovala, ale v duchu nadávala, že jej tie domáce úlohy už prerastajú cez hlavu. Pobrala sa do knižnice.
---
Trest u Snapea sa ten deň nijak nelíšil od predchádzajúceho. Len čo prišla, profesor jej podal pergameny a ona pokračovala tam, kde skončila. Ani dnes nebola o moc rýchlejšia, s čím Snape nebol spokojný. Beztak tam nenašla jedinú chybu. Zato objavila mnohé prísady, o ktorých zatiaľ len čítala. O niektorých ani nečítala. Nedalo sa povedať, že by to bolo úplne nezaujímavé, i keď nemohla potlačiť občasné zívnutie, ktorého intervaly sa s pribúdajúcim časom skracovali.
„Aby ste vedeli, ja tu kvôli vám tiež musím trčať a nemyslite si, že ma to teší," oboril sa na ňu Snape, keď ju o pol jednej vyhadzoval zo svojej pracovne.
Keby ste mi nedali trest, nemuseli ste sa tu so mnou zahadzovať! Pomyslela si Nira, no nič nepovedala. Vzala si tašku, vyšla von. Už len jeden deň a toto bude mať za sebou. Snáď sa to potom zlepší a bude mať konečne čas aj na iné veci. S malou bublinkou nádeje na lepšie časy šla spať.
---
Piatok nesvitol o nič menej sychravý a upršaný. Nira bola stále veľmi unavená, no mala konečne lepšiu náladu než predchádzajúce dni. Blížil sa víkend, dnes mala len päť vyučovacích hodín a posledný trest u Snapea. Aj tie raňajky chutili akosi lepšie. Dokonca sa prinútila na obrane prečítať kapitolu, ktorú im profesorka Umbridgeová kázala. Uistila sa v tom, že pokiaľ sa koncepcia hodín nezmení, bude si musieť zohnať nejakú inú literatúru. Teória magickej obrany bola fakt strašná.
Dnešným zadaním na dvojhodinovke elixírov bolo pripraviť elixír na vyvolanie eufórie. Tentokrát im Snape zadanie na tabuli nepripravil, zato ale mohli používať knihu. Pri odovzdávaní vzoriek ich profesor častoval svojim zamračeným pohľadom a na domácu úlohu mali vypracovať stať o príprave, používaní elixíru a o jeho nežiadúcich účinkoch. Dôrazne ich upozornil, že tento elixír sa na MLOK-och často vyskytuje, takže ich vedomosti si v skorej dobe overí.
„Snape nás s tými elixírmi vôbec nešetrí," poznamenala Nira, keď s Georgeom (Fred sa niekam vytratil) vystupovali po schodoch zo žalárov na obed.
„Myslím si, že to robí pre svoje vlastné uspokojenie," pokrčil George ramená. „Robí mu dobre, keď môže študentov tyranizovať."
„Bol taký vždy?"
„Čo si ja pamätám, tak áno. S Fredom nám dohromady strhol viac bodov, než snáď komukoľvek v histórii Rokfortu," šibalsky sa uškrnul.
„Ako to, že ste k nemu išli na MLOK-y?" spýtala sa Nira nechápavo.
„Primárne sme ho chceli naštvať a poviem ti, že ten jeho výraz, keď nás v šiestom ročníku uvidel sedieť v lavici, stál za to. Ale aj keď je to psychopat, v elixíroch sa vyzná a mnohé veci, čo sme sa uňho naučili, sú pre naše podnikanie veľmi užitočné."
„Naozaj to myslíte vážne? S tým obchodom?"
„Prečo nie?" mrkol na ňu veselo.
Nira sa usmiala. „Je vlastne fajn, že chcete rozdávať ľuďom smiech. V nadchádzajúcich časoch ho zrejme moc nebude," posmutnela, keď to dopovedala.
George sa tiež prestal usmievať, chvíľu spolu kráčali bez slova.
„Čo máš v pláne cez víkend?" spýtal sa napokon, keď vchádzali do Veľkej siene.
„Chcem sa konečne poriadne vyspať!" usmiala sa Nira a George jej úsmev oplatil.
„Chápem... Nechceš... nechceš sa cez víkend stretnúť? Mohol by som ti ukázať školské pozemky."
Nira mu pohliadla do tváre. V Georgeových očiach sa zrkadlilo očakávanie, usmieval sa na ňu a bolo jasné, že sa mu páči.
„Možno je načase zbaviť sa tieňov minulosti a dať budúcnosti šancu," mudroval jej vnútorný hlások.
Usmiala sa. „Prečo nie."
George sa rozžiaril ako vianočný stromček. „Super, tak si ešte dáme vedieť. Nikto Rokfort nepozná lepšie, než my s Fredom," žmurkol na ňu. Potom sa rozlúčili a Nira sa pobrala k slizolinskému stolu.
---
„Takže si nakoniec dorazila," usmial sa Lee Jordan, keď vošla do triedy pod astronomickou vežou.
Alica sedela vedľa neho. „Držíme ti miesto," ukázala na prázdnu stoličku vedľa seba.
„Ďakujem," Nira sa na oboch usmiala, posadila sa. „Zdá sa, že astronómia je obľúbený predmet," poznamenala, keď sa rozhliadla okolo seba. Slizolin bol síce najmenej početná skupina, no v laviciach sedelo okrem Leeho a Alice ešte zopár Chrabromilčanov, zbytok miest si medzi sebou delili Bystrohlavčania a Bifľomorčania.
„Profesorka Sinistrová nie je moc prísna a hranicu v svojej triede na MLOK-y mala celkom nízko," mrkol na ňu Lee.
„Mňa ale astronómia baví!" ohradila sa Alica. „Nechodím sem preto, že je to ľahký predmet."
„Však ja netvrdím, že je to zadarmo," bránil sa Lee okamžite.
Nira sa pousmiala. „Ste spolu už dlho?" spýtala sa po chvíľke, lebo Alica s Leeom sa stále dohadovali ako manželia po dvadsiatich rokoch. Obaja na ňu odrazu vydesene vyvalili oči.
„Čo? Nie! My sme len kamaráti!" reagoval okamžite Lee a Alici očerveneli líca.
„Aha..." zarazila sa Nira a bola rada, že profesorka Sinistrová vošla do triedy. Nikto z nich až do konca hodiny neprehovoril.
„Prepáč, Alica. Nemyslela som to nijak zle, ale vážne som si myslela, že spolu chodíte." Schádzali dolu po schodoch a Alica bola stále trochu červená v tvári. Lee bežal napred kvôli nejakej dôležitej schôdzke s Fredom a Georgeom, ale Nira mala podozrenie, že len nechcel čeliť tej trápnej situácii.
„Vážne tak vyzeráme?" spýtala sa Alica po chvíli a k hrudi si tisla svoju školskú tašku, akoby ju mala ochrániť.
„No, áno," prikývla Nira. „Myslím, že sa k sebe hodíte."
„Ja myslím, že ma berie len ako kamarátku," pokrútila Alica hlavou, zatvárila sa nešťastne. „Páči sa mi od prvého ročníka," priznala vzápätí tichým hlasom. „Trvalo dlho, kým si všimol, že vôbec existujem, ale to je všetko."
„Nemyslím si. Podľa mňa sa mu páčiš, len mu musíš dať najavo, že máš oňho záujem."
„Ako?" Alica jej pozrela do očí.
„No... ženské zbrane, predsa. Úsmev, významný pohľad, nenápadný dotyk," vymenúvala.
Alica pokrútila hlavou. „Tebe sa to povie. Si krásna, charizmatická a sebavedomá, ale ja... ja som s nikým nikdy nechodila... A nie som ničím zaujímavá... Nedokážem to!"
Nira na ňu prekvapene pozrela a potom pokrútila hlavou. „Myslím, že mňa preceňuješ a seba zbytočne podceňuješ! Ako si prišla na to, že nie si ničím zaujímavá? Si hráčka v metlobalovom tíme, už to samo o sebe je niečo. Navyše si inteligentná a krásna, keď nepozeráš stále do kníh a nemračíš sa ako napríklad teraz. Mala by si sa na Leeho pekne usmiať. Divila by si sa, akú to má moc."
„Ja neviem."
„Skús to," povzbudzovala ju Nira.
„Ty sa na Georgea usmievaš často," poznamenala Alica po krátkej pauze. Šli spolu ďalej. „Páči sa ti?"
Nira zaváhala. „George je milý... Páči sa mi..." ...jeho postoj k životu. Dodala v duchu.
Alica sa na ňu usmiala. „Weasleyovic dvojčatá sú fajn. Trochu trhlí, zo školského poriadku si ťažkú hlavu nerobia, ale za to majú srdce na správnom mieste."
„Ja viem," Nira jej úsmev opätovala. „Len Fred ma moc nemá v láske. Neustále si zo mňa uťahuje," dodala s trpkosťou v hlase.
„Nesmieš to tak brať. Fred asi trochu žiarli. Predsa len, s Georgeom boli stále spolu. A teraz sa zdá, že George má aj iné záujmy než ich spoločné vylomeniny."
„Tými záujmami myslíš mňa?"
„Jasne. Lee povedal, že s tým Fred dosť bojuje."
„Ale Fred má predsa Angelinu, nie? A George k nej hnusný nie je."
„No vieš... ten vzťah Angeliny a Freda je taký... zvláštny. Angelina ho má vážne rada, ale Fred... Povedala by som, že sa tomu dušou tak úplne neoddal."
„Aha..." reagovala Nira po chvíli. „Ako to nesie Angelina?"
Alica pokrčila ramená. „Ignoruje to."
Kúsok šli opäť bez slova, každá ponorená vo svojich myšlienkach.
„Ideš teraz do knižnice?" opýtala sa Alica, keď sa ocitli pred Veľkou sieňou.
„Asi si skočím odložiť veci do izby a potom si pôjdem zabehať."
„Zabehať?" Alica prekvapene nadvihla obočie.
„No... jogging... vymysleli to nečarovia. Muklovia," dodala, keď sa Alica zatvárila nechápavo. „Proste si obuješ tenisky, oblečieš niečo pohodlné a ideš behať. Len tak, do lesa, na lúku, do parku. Je to skvelé proti stresu a človek si tým formuje postavu, trénuje vytrvalosť. V Amerike je to teraz celkom populárne aj medzi čarodejníkmi. I keď, ako sa na trh dostali samobežiace topánky, nie je to tak efektívne."
Alica na ňu neprestávala užasnuto hľadieť. „Vravela si, že americkí čarodejníci sú rovnakí ako tu."
Nira sa musela zasmiať.
„Myslela som, že ma nepočúvaš, keď som to hovorila. V zásade sú rovnakí, len sa nechávajú nečarmi viac ovplyvňovať a pomerne dosť sa v Amerike rieši telesný vzhľad. Toľko zázračných prípravkov na skrášlenie, omladnutie a chudnutie nenájdeš nikde na svete."
„Hlavne to o tom behaní nehovor Angeline, lebo nás k tomu tiež donúti," uškrnula sa Alica. „To mi pripomína. Dnes o piatej máme tréning na štadióne. Budeme vyberať nového strážcu. Bude tam aj Fred a George. Nechceš sa prísť pozrieť?"
„Rada by som, ale mám dnes ešte posledný trest u Snapea," zamračila sa Nira. „Už sa nemôžem dočkať, až to skončí."
„To je fakt strašné, Nira. Snáď ťa tam dnes nebude držať tak dlho."
„Dúfam," pousmiala sa Nira. Rozlúčili sa. Alica zamierila na poschodie a Nira sa vydala smerom do žalárov.