Bolo pekné, nedeľné dopoludnie, námestie pred stanicou King's Cross sa takmer strácalo v záplave turistov premávajúcich sa sem a tam. Do odchodu Rokfortského expresu Nire ostávalo ešte celkom dosť času. Dnes sa zobudila skoro a do nervozitou stiahnutého žalúdka toho z raňajok moc nedostala. Predsa len, opustiť pred posledným ročníkom svojich kamarátov a vydať sa do nového kolektívu, to chcelo nemalú dávku odvahy. Svoje rozhodnutie by však nezmenila, i keď spomienka na stretnutie s profesorom elixírov v jej vnútri stále nepríjemne rezonovala.
Mastnovlasý, odpudivý muž s nebezpečným pohľadom. Vedela o jeho smrťožrútskej minulosti, a preto nedokázala pochopiť, čo viedlo Albusa k tomu, aby mu dôveroval. Dokonca tak veľmi, že mu neváhal odhaliť vzťah medzi nimi, pričom ju zaprisahával, aby o tom s nikým nehovorila.
Napravila si popruh hnedého koženého batoha, ktorý mala prehodený cez plece a pobrala sa dnu hľadať nástupište 9 a ¾. Sedemnáste narodeniny oslávila pred necelým rokom, o všetku tú atmosféru sa však nechcela pripraviť premiestnením.
V staničnej hale bolo ten deň veľmi rušno. Ľudia prechádzali sem a tam hľadajúc svoje nástupište, hlúčik japonských turistov stojacich neďaleko trochu bezradne študoval mapu londýnskeho metra. Okolo sa prehnal výpravca pískajúci na nejakého mladíka, ktorý sa mu vzápätí stratil v dave na druhej strane budovy. Napriek tomu chaosu sa tak celkom nedalo prehliadnuť tu a tam malé skupinky podivne vyzerajúcich ľudí. Všetci boli oblečení v nečarovskom, rôzne zvláštne kombinácie však prezrádzali, že títo ľudia sotva patria k módnemu priemyslu. Okrem podivného oblečenia mali ešte niekoľko spoločných znakov. Okolo každej takejto skupinky pobehovali jedna, či viac ratolestí a väčšinou podľa ich počtu mala rodina so sebou jeden, či viac veľkých kufrov. Niektorí si v klietkach dokonca niesli aj rôzne zvieratá, no prevažne šlo o sovy. Nečarovia sa za nimi zvedavo otáčali.
Nira sa pobrala rovnakým smerom. Chvíľu ich zaujato pozorovala. Motali sa okolo bariéry, občas sa nervózne obzreli. Stačilo, aby človek žmurkol a v okamihu boli preč. Nira na nástupišti 9 a ¾ nikdy nebola, o vstupnej bráne len čítala. Nezdalo sa to však až tak náročné. Základom bolo nebáť sa vykročiť proti zdanlivo pevnej stene.
„Prepáčte, prosím," zastavil ju mužský hlas, keď sa už-už chystala aj ona prejsť bariérou.
Otočila sa. Neďaleko nej postávala rodinka s dvomi deťmi. Chlapec mohol mať tak jedenásť rokov, mladšie dievčatko pevne držalo mamu za ruku a na všetko hľadelo s neskrývaným nadšením. Obaja rodičia, evidentne nečarovia, sa tvárili dosť stratene a rozpačito.
„Možno si pomyslíte, že som sa zbláznil," pokračoval muž, „neviete nám poradiť, kde by sme našli nástupište 9 a ¾?"
„Stojíte pred ním," odvetila Nira s úsmevom a mrkla na chlapca s pieskovými vlasmi, pehavou tvárou a mierne vystrašeným výrazom. „Prvý ročník?" spýtala sa.
Chlapec letmo pohliadol na svojho otca a potom ticho prikývol. Muž si viditeľne oddýchol, že narazili na správnu osobu. „No, ale... ako sa tam máme dostať?" kývol nešťastne hlavou k tehlovej stene.
„Väčšinou stačí zavrieť oči a proste vykročiť. Keď sa ocitnete na mieste, zaručene to poznáte," odvetila Nira vľúdne.
„Ale... ako?" muž neprestával krútiť hlavou a jeho žena sa tvárila rovnako nechápavo.
„Jednoducho. Ukážem vám to," navrhla Nira. Beztak bolo načase vyskúšať teóriu v praxi. „Pozorne sa dívajte."
Podišla k múru medzi číslami 9 a 10, nenútene sa oň oprela bokom a v momente sa prepadla na druhú stranu.
„AU! Do trollej prdele, si slepá?!" ozvalo sa zrazu a Nira mala čo robiť, aby neskončila na zemi. Vysoký svetlovlasý modrooký chlapec v uhladenom čiernom habite si šúchal ľavé rameno, do ktorého mu nechtiac vrazila a tváril sa ako griffon, ktorému niekto stúpil na chvost.
„Ospravedlňujem sa," povedala Nira, keď sa konečne narovnala. „Ale nemal si stáť priamo pred bránou," dodala trochu vyčítavo. Jeho namyslený výraz sa jej nepáčil.
„Čo si to dovoľuješ, ty..." znechutene pohliadol na jej rifle, červené tričko a koženú bundu, čo mala na sebe, „ty humu..."
„Všetko v poriadku?" naraz sa za ňou objavil muž, ktorému pred chvíľou ukazovala cestu. Spýtavo na chlapca pozrel. Za mužom sa vynoril aj zbytok jeho rodinky.
Chlapcovi zablýskali oči, ale než stihol čokoľvek ďalšieho povedať, objavila sa za ním jeho staršia kópia. Vysoký, dobre stavaný muž stredného veku mal na sebe honosne vyzerajúci habit z čierneho saténu, blond vlasy nahladko začesané dozadu, chladné sivomodré oči a v tvári povýšený výraz.
„Draco, nezahadzuj sa s..." všetkých si rad-radom opovržlivo premeral, „so spodinou!" Otočil sa k odchodu.
„Uvidíme sa!" zasyčal chlapec menom Draco a špeciálne škaredý pohľad venoval chlapcovi krčiacemu sa za svojím otcom a vytriešťajúcemu naňho svoje veľké zeleno-modré oči.
„Lucius Malfoy," poznamenala Nira tichým nepriateľským hlasom a pohľad upierala na vysokého blonďavého muža.
Muž sa po tom oslovení zarazil, pomaly otočil, zamračene si Niru premeral. „Poznáme sa?" spýtal sa ľadovým hlasom.
Nira mu chvíľu nenávistne hľadela do očí. Vedela o koho ide, jeho fotku videla v Dennom Prorokovi už niekoľkokrát a na základe toho, čo počula, nebolo pochýb, že je jedným zo smrťožrútov. „Nie," odvetila potichu.
Lucius Malfoy si ju ešte chvíľu premeriaval, potom sa nenápadne poobzeral okolo seba, či ich nepočuje niekto nepovolaný. Naklonil sa k nej bližšie, do nosa ju udrela ťažká vôňa nejakej drahej kolínskej. „Na vašom mieste by som sa modlil, aby to tak ostalo!" zasyčal potichu. Potom sa opäť narovnal. „Draco, poď!" pokynul svojmu synovi, ktorý po Nire hodil nepriateľský pohľad a obaja sa stratili v dave.
Nira ešte chvíľu hľadela za nimi, snažiac sa skrotiť svoje divoko bijúce srdce.
Buď opatrná! Za žiadnu cenu na seba nepútaj pozornosť! Tie slová jej hučali v hlave, akoby jej ich Albus práve teraz kládol na srdce. Tak úplne to nevychádzalo.
Až teraz si uvedomila, že za ňou stále stojí jej malá skupinka nečarov. Otočila sa k nim, tvárili sa dosť ohromene a vydesene.
„To-to sú vše-všetci ča-čarodejníci ta-takí zlí?" vykoktal zo seba malý svetlovlasý chlapec, ktorý sa stále schovával za svojím otcom. Dievčatko vyjavene vytriešťalo oči.
„Neboj, na Rokforte sa ti bude páčiť. Niektorí čarodejníci proste nevedia, čo je slušné vychovanie, asi ako niektorí nečarodejníci," snažila sa ho povzbudiť.
„V to pevne verím," poznamenal muž, len čo sa trochu spamätal. „Predpokladám, že ste tiež čarodejnica. Človek by to na vás nepoznal."
Nira sa usmiala. „Beriem to ako kompliment. Ak vám to nebude vadiť, opustím vás. Uvidíme sa," mrkla povzbudivo na chlapca.
„Jasne," prikývol muž, „a moc ďakujeme."
„Rado sa stalo," povedala s úsmevom a vydala sa smerom k vagónom.
Do odchodu vlaku ostávalo už len pár minút. Neveľké nástupište bolo plné pary, hluku a húkajúcich sov. Červená lokomotíva zlostne odfukovala a pri dverách do vagónov stáli rokfortskí študenti, lúčili sa s rodinami.
Nire sa napokon za pomoci nejakého postaršieho čarodejníka podarilo dostať kufor do vlaku. Vyklonila sa z okna na chodbičke vo chvíli, keď lokomotíva nahlas zapískala. Zopár posledných oneskorencov sa nahrnulo dnu. Ozvalo sa druhé zapískanie, piesty sa rozhučali a vlak sa pohol vpred. Ešte pár metrov za nimi po nástupišti bežal štekajúci čierny pes, ale ako lokomotíva naberala rýchlosť, strácal tempo, až sa zastavil na konci peróna. Stanica King's Cross sa rýchlo zmenšovala a rodiny, čo nechali za sebou, sa menili na malé rozmazané bodky. Nira nastavila tvár vetru, zhlboka sa nadýchla. Cítila nervózne mravčenie v podbrušku. Po toľkých rokoch ide konečne tam, kam patrí. Do Rokfortu. Spokojne sa usmiala.
Študenti začali pomaly opúšťať svoje stanoviská u okien a vytrácali sa v malých skupinkách do kupé. Nira ešte chvíľu ostávala, ale keď slnko zašlo za mraky, ochladilo sa. Zavrela teda aj ona okno. Napravila si remienok batoha a zohla sa po kufor. Nestihla sa však ani poriadne narovnať, odrazu sa zrazila tvárou v tvár niekoho, kto práve vychádzal plne zabratý v hovore so svojimi priateľmi spoza uličky. Nira si stihla všimnúť len ryšavú šticu a pehavú tvár než sa s ním ocitla na zemi.
„Pre Merlinov zadok, prepáč! Nestalo sa ti nič?" dotyčný sa zberal na nohy, šúchal si bradu a za jeho chrbtom bol počuť škodoradostný chichot jeho priateľov.
Nira sa posadila. Malé hviezdičky z toho nárazu sa pomaly vytrácali z jej zorného poľa a pravá polovica čela ju bolela ako čert.
„Krucitroll!" sykla. Priložila si dlaň na to miesto, či sa jej tam neobjavuje hrča, nevyzeralo to tak. Nahnevane pozrela nad seba na toho vinníka, čo nedával pozor. Keď však videla jeho zarazený, rozpačitý výraz, ďalšie nadávky prehltla.
Chlapec sa v okamihu spamätal a prestal na ňu civieť. „Prepáč, vážne ma to mrzí, si celá?" Podal jej ruku, aby jej pomohol vstať. Ten škodoradostný smiech za svojím chrbtom ignoroval.
Nira na chvíľu zaváhala, či mu to má odpustiť tak rýchlo, ale napokon sa ho chytila a nechala sa vytiahnuť na nohy. Za chlapcovým chrbtom sa ozval uznanlivý piskot, keď sa dostala do ich zorného poľa. Podráždene na jeho spoločníkov pozrela. Boli dvaja. Jeden černošský chlapec s čiernymi vlasmi zapletenými do dredov, nižšej a trochu mohutnejšej postavy. Druhý, vysoký štíhly ryšavovlasý chalan, s pehavým nosom a šibalským výrazom v tvári sa navlas podobal tomu, čo ju zrazil k zemi.
„Tuším sme sa ešte nevideli," usmial sa na ňu ten, ktorý jej pomohol vstať. So záujmom si ju premeriaval.
Nira mu pustila ruku. Čelo ju už prestávalo bolieť, takže sa naňho nakoniec aj trochu pousmiala. „Nevideli," prisvedčila. „Volám sa Nira, Nira Benettonová."
Chlapec sa usmial od ucha k uchu. „Ja som George Weasley, to je môj brat Fred a vedľa neho je Lee Jordan," ukázal za seba.
Chlapci sa neprestávali uškŕňať, ale obaja jej podali ruku v priateľskom geste. Fred na ňu navyše žmurkol.
„Z akej si fakulty?" zaujímal sa George.
„Zatiaľ nemám fakultu," priznala Nira po malom zaváhaní.
„Nemáš?" George sa zatváril prekvapene a jeho dvom spoločníkom trochu pohasol úsmev na tvári.
„Na Rokfort nastupujem týmto rokom," vysvetlila Nira.
George si ju ešte pozornejšie premeral, ak to bolo vôbec možné. „Na prváčku ale nevyzeráš," poznamenal s malým úškrnom.
„No to ani nie som," Nira mu úškrn opätovala. „V júni som dokončila šiesty ročník na americkej Ilvermorny. Otec dostal pracovnú ponuku v Londýne, takže zbalil celú rodinu a presťahovali sme sa do Soho. A ja som sa rozhodla posledný ročník dokončiť v Rokforte," vysvetlila bez mihnutia oka. Túto verziu mala vopred pripravenú.
„Vážne?" spýtal sa Fred so záujmom. „Čo robí otec?"
„Je výkonným riaditeľom spoločnosti Nokia. Vyrábajú mobilné telefóny," vysvetlila Nira ochotne.
„Mobilné čo?"
„Telefóny," zopakoval chlapec menom Lee. „To sú také muklovské zariadenia na komunikáciu."
„Aha, takže si z muklovskej rodiny?" opýtal sa George so záujmom.
„Áno, vadí to?" Nira si prekrížila ruky na prsia, vyzývavo na nich pozrela.
„Nieee, vôbec," Fred zdvihol ruky v obrannom geste, opäť sa šibalsky uškŕňal. „My máme muklov radi, však braček?" drgol zľahka do Georgea, ktorý sa trochu začervenal.
Nira sa zatvárila nechápavo, no George sa hneď ovládol, milo sa na ňu usmial. „My budeme tiež v siedmom ročníku, takže sa určite ešte uvidíme," žmurkol na ňu veselo. „Možno budeš nakoniec v Chrabromile."
„To by som rada," prikývla Nira, vzápätí nechápavo pozrela na Freda, ktorý si začal potichu pohmkávať melódiu Wagnerovho svadobného pochodu. Prestal v momente, keď mu George dupol na nohu. Lee sa neprestával pohihňávať.
„Niečo mi uniklo?" Nira spýtavo pozrela na Georgea.
„Nevšímaj si ich, sú to blbci," mávol rukou, ale jeho červené uši nešli prehliadnuť. „V ktorom si kupé?" zmenil tému.
„No, zatiaľ som si ešte kupé nehľadala," povedala trochu zaskočene.
George nakukol do najbližšieho. „Kľudne môžeš ísť sem," vyhlásil. Prešiel okolo nej a pootvoril dvere. „Hej, Angelina!" zavolal na tmavé dievča pri okne. „Máte tu voľno?"
„Miesto máme. Chceš si prisadnúť?" provokatívne naňho žmurkla a tri dievčatá okolo nej sa veselo zachichotali. Nira nenápadne prevrátila oči.
„Teraz nie, ale mám tu pre vás jednu pasažierku. Siedmačka, prišla z Ameriky, určite si dobre pokecáte."
Než stihla Nira akokoľvek zaprotestovať, George ju chytil za rameno a postrčil dopredu medzi dvere. Dievča, čo sa volalo Angelina, si ju kriticky premeralo.
„Jak z Ameriky, vy sa poznáte?" Presunula svoj podozrievavý pohľad z Niry na Georgea.
„Len krátko, skoro som ju tu na chodbe prizabil. Nastupuje do nášho ročníka, tak na ňu buďte milé. Pomôžeme ti s kufrom," oznámil a hneď mávol na svoje dvojča a Leeho, aby mu s tým pomohli. Aj keď sa neprestávali potuteľne usmievať, spoločne vyložili Nirin kufor na prázdne miesto na poličke. Než stihla čokoľvek povedať, s usmievavým tak zatiaľ ju tam nechali stáť a odišli.
„Takže ty si z Ameriky?" dievča menom Angelina si ju neprestávalo premeriavať. Jej tri spolucestujúce na ňu so záujmom hľadeli.
„Áno, žila som tam väčšinu svojho života, ale narodila som sa v Škótsku," dodala popravde a zaškúlila na prázdne miesto. „Môžem si sadnúť?" spýtala sa opatrne.
Angelina si ju ešte chvíľu premeriavala, bolo to dosť nepríjemné, no napokon prikývla. Nira sa posadila.
„Takže nastupuješ do siedmeho ročníku?" pokračovala Angelina vo výsluchu.
„Áno," prikývla Nira, mierne sa usmiala.
„V akej budeš fakulte?"
„To ešte neviem," pokrútila hlavou, „ale rada by som bola v Chrabromile," dodala úprimne.
„Hmm," Angelina naklonila hlavu trochu na stranu. „Hráš metlobal?"
„No, nie. Na metle mi to moc nejde."
„Škoda," povedala Angelina, no jej výraz konečne trochu zmäkol. „Tak snáď aspoň budeš poriadne fandiť."
„Určite," usmiala sa Nira.
„Ja som Angelina Johnsonová," predstavila sa a potom postupne ukázala na každú svoju spoločníčku. „Toto je Alica Spinnetová a Katie Bellová. Všetky tri sme v chrabromilskom metlobalovom tíme. Tí dvaja, Fred a George, tiež hrajú s nami. A toto je Jenny Tonksová. Okrem Katie, prepáč zlato, nastupujeme všetky do siedmeho ročníku," predstavila ich, Nira sa na každú usmiala.
„Ja som Nira Benettonová," predstavila sa aj ona.
„Takže si študovala na americkej škole mágie? Nikdy som o nej nepočula," chytila sa slova Jenny.
„Vážne?" zatvárila sa Nira prekvapene. Ilvermorny sa vlastne tešila celkom dobrej povesti.
„Jenny je z muklovskej rodiny," hneď začala vysvetľovať Alica. „Na Rokforte máme len málo príležitostí stretávať sa so študentmi z iných škôl."
„Ak nepočítaš ten minulý rok," ozvala sa Katie. „Mali sme na Rokforte Trojčarodejnícky turnaj a hosťovali študentov z Durmstrangu a Beauxbatonsu."
„Áno, áno..." zasnila sa Jenny. „Škoda, že také akcie nebývali každý rok. Mohla som mať v zahraničí už kopu známych."
Nira zľahka nadvihla obočie.
„Také akcie už radšej nikdy nemať!" zasiahla do toho naraz Angelina. „Už ste zabudli na Cedrica?" zamračila sa.
„Počula som o tom," zapojila sa Nira okamžite. „V Dennom Prorokovi písali, že to bola tragická nehoda, ale vraj existuje aj iná verzia." Všetky si zvedavo premerala. Chcela vedieť, čo sa hovorí medzi študentami Rokfortu. Veria vo Voldemortov návrat, či uverili zbabelej politike ministerstva mágie?
V ich kupé naraz zavládlo ticho. Nakoniec sa ozvala Angelina. „Nevieme, čo sa tú noc stalo, ale každopádne to bolo veľmi smutné. Cedric Diggory bol dobrý chalan, skvelý stíhač a kapitán."
Všetky ostatné súhlasne prikývli. Nira s jej odpoveďou nebola moc spokojná. Nechcela však naliehať.
„Tak ako to teda vyzerá v tej americkej škole?" Jenny prerušila ticho, ktoré na chvíľu zavládlo.
„Nooo..." začala Nira váhavo, „Ilvermorny, tak sa volá, stojí na hore Mount Greylock v Massachusetts. Je to veľký kamenný zámok s vysokými hradbami. Asi niečo podobné ako Rokfort, len tam nie je jazero. No za dobrého počasia je vidieť až na oceán. Máme tiež štyri fakulty," odmlčala sa.
„A...?" naliehala Jenny.
„A?" zopakovala Nira nechápavo. „Čo by ste chceli vedieť?"
„Akí sú americkí kúzelníci?" pridala sa Katie, Angelina prevrátila oči.
„No..." Nira moc nevedela, čo odpovedať, „asi takí, ako tu v UK," pokrčila ramená a Angelina sa pobavene uškrnula.
Jenny a Katie vyzerali sklamane.
„Takže ste mali tie isté predmety ako na Rokforte? Či si si musela niečo dorábať?" spýtala sa Alica.
„Viac menej ani nie, tie základné predmety, čo som si vybrala na MLOK-y, sú v podstate totožné. Len som mala trochu problém s uznaním skúšok z elixírov," zatvárila sa trpko.
„Snape je dosť prísny," prikývla Angelina.
„Protivný mastný netopier!" zavrčala Katie, Jenny sa zachichotala. „Kvôli nemu som nespravila VČÚ z elixírov. Pokazilo mi to celé prázdniny. Rodičia ma takmer vydedili. Obaja sú liečitelia u svätého Munga, rovnako ako boli ich rodičia. A ja som teraz porušila rodinnú tradíciu."
„Aspoň sa môžeš naplno venovať metlobalu," Angelina na ňu povzbudivo mrkla.
„Každopádne," ozvala sa opäť Alica, „nikto z nás si na MLOK-y z elixírov netrúfne. Snape je tak trochu psychopat," dodala s vážnou tvárou. „Ale ak si sa na to dobrovoľne dala, veľa šťastia."
„Ďakujem, zrejme ho budem potrebovať," uškrnula sa Nira. Ak chcela jedného dňa nastúpiť na post aurora, dobre zvládnutá skúška z elixírov bola jednou z podmienok. No predstava, že dobrovoľne trávi čas v Snapeovej učebni, ju vôbec netešila. „Asi to bude skôr slizolinský predmet," poznamenala neveselo.
Alica sa usmiala. „Majú tam značnú prevahu, ale Fred s Georgeom to celkom dobre vyvažujú."
„Oni budú robiť MLOK-y z elixírov?" pozrela na ňu Nira prekvapene.
„Áno," usmiala sa Jenny. „Kto by to do nich povedal. Myslím, že aj Snape bol dosť prekvapený, keď sa s nimi stretol v šiestom ročníku," zachichotala sa.
„Ja by som to povedala!" vyhlásila Angelina rozhodne. Jej tri kamarátky sa naraz rozchichotali.
„Áno, Angelina, my vieme!" doberali si ju. Nira ich len nechápavo sledovala. Angelina sa na ne mračila.
„Angelina nedá na Freda dopustiť, Nira. Tak si na ňu daj pozor!" vyhlásila Katie s pobaveným úsmevom.
„Ale ja predsa..." začala sa Nira brániť.
„Georgeovi si sa páčila," nedala sa Katie odbiť, „to bolo jasné jak slnko!"
Nira len pokrútila hlavou. „Na nejaké romantické dobrodružstvo nie som pripravená."
„Rozchod?" spýtala sa Jenny zaujato.
Nirin výraz trochu posmutnel, nechcelo sa jej o tom hovoriť. „Zomrel. V novembri to bude rok a pol," odvetila potichu.
„Ach!" Jenny sa zatvárila zhrozene. „To je hrozné! Čo sa stalo? Boli ste spolu dlho?"
„Jenny!" zasiahla Angelina rázne, čím Niru uchránila od odpovede. Opäť v ich kupé zavládlo ticho.
Keď sa dlhšie nikto nemal k slovu, Nira si nakoniec povzdychla. „Milovala som ho. Bol to skvelý človek a výborný čarodejník. Rád experimentoval... Jedného dňa jeho experiment nevyšiel. Keď ho našli, nedalo sa už nič robiť," dokončila smutne a mimovoľne pohladila svoj prútik zastrčený za opaskom. Darček od neho. Ešte stále sa s jeho smrťou nevyrovnala. Ktovie, či sa jej to niekedy vôbec podarí. Keby Peter stále žil, pravdepodobne by z Ameriky nikdy neodišla, možno by už plánovali svadbu.
„To nás mrzí, Nira," povedala po chvíli Angelina súcitne. „Nie je nič horšie, než stratiť milovaného človeka. Snáď nás to všetkých nečaká," dodala potichu, na čo sa jej kamarátky zatvárili vydesene.
Nira vzhliadla a stretla sa s Angelininým pohľadom. Bol v ňom strach z budúcnosti. Angelina teda o ministerskej teórii nebola presvedčená.
„Niečo na jedenie, zlatíčka?" náhle ich vyrušila stará usmievavá čarodejnica s jamkami v lícach, až všetky nadskočili. Stála vo dverách kupé a opierala sa o vozík plne naložený sladkosťami.
„Dve čokoládové žabky a šesť kotlíkových koláčikov," ozvala sa Jenny, z vrecka vytiahla zopár mincí.
„Kde sa to v tebe ukladá, dievča?" pokrútila hlavou Angelina, no sama si kúpila niekoľko tekvicových pirôžkov.
Nira len odmietavo pokrútila hlavou.
Keď sa jej spolucestujúce najedli, v ich kupé sa rozhostilo ospanlivé ticho. Alica si vytiahla nejakú knihu viazanú v hnedej koži, Jenny zamyslene hľadela z okna, Katie zadriemala a Angelina si otvorila Denného Proroka. Na titulnej strane sa vynímala veľká fotografia Korneliusa Fudgea s titulkom: Reorganizácia Ministerstva mágie.
Nira sa zahĺbila do vlastných myšlienok. Myslela na Petra. Čo by si pomyslel, keby ju videl sedieť v Rokfortskom exprese? Zrejme by sa ju snažil odhovoriť. Myslela na spoločné chvíle pod ich obľúbeným stromom. Na ich plány do budúcnosti, ktoré sa už nikdy neuskutočnia.
„Ty si výnimočná čarodejnica," vravieval jej, vždy sa mu vysmiala. Nikdy si nijak zvlášť výnimočne nepripadala.
„Neviem, kto tu má študijné štipendium od samej MACUSA a najlepšie známky v ročníku!" podpichla ho. „Keď raz prevezmeš rodinnú firmu, objednávky sa ti len pohrnú."
Peter sa mierne zamračil. Ľahol si vedľa nej do trávy a zadíval sa do koruny stromu, pod ktorým ležali. „Taká je predstava môjho otca. No ja sa nechcem živiť výrobou prútikov, chcel by som svetu priniesť niečo užitočné."
Nira si ešte raz dôkladne prezrela prútik, ktorý pre ňu vyrobil. Taká nádherná práca by sa za užitočnú rozhodne dala považovať. Krásna tmavšia a svetlejšia kresba dreva sa na ňom nepravidelne striedala, jeho povrch voňal sladkastou vôňou akácie. Bol opracovaný do dokonalej hladkosti. Jeho rúčka bola z jemnej svetlej kože, bol dokonale vyvážený a pri prvom jemnom švihnutí z jeho končeka vyletelo niekoľko strieborných iskier.
Všimla si, že ju pozoruje.
„Páči sa ti?" spýtal sa Peter s jemným úsmevom.
„Veľmi," prikývla a úsmev mu opätovala.
„Nira?" Niekto jej jemne potriasol ramenom, strhla sa. Musela zaspať. „Už sme skoro na mieste." Angelina sa nad ňou skláňala, mala na sebe školský habit a jej kamarátky boli tiež skoro prezlečené. Za oknami bola nepreniknuteľná tma, vlak začal spomaľovať. „Mala by si sa prezliecť do habitu," pokračovala Angelina, keď sa opäť usadila na svoje miesto. Nira prikývla a rýchlo sa prezliekla než vlak úplne zastavil.
Von vyšli spoločne, no na malom nástupišti sa rozlúčili. Jej nové kamarátky zamierili doľava po veľkej príjazdovej ceste spolu s ostatnými študentami. Nira sa na chvíľu trochu bezradne zastavila a poobzerala. Dumbledore jej povedala, že do hradu má prísť spolu s prvákmi. Zdalo sa jej to hlúpe, ale ťažko mu mohla odporovať.
„Nieeee! To-to je mo-moje!" doľahol k nej zúfalý výkrik. Neďaleko od nej stál chlapec s pieskovými vlasmi, s ktorým sa zoznámila na nástupišti. Nad ním sa týčilo niekoľko vysokých chalanov v čiernych habitoch so zeleno-strieborným lemovaním a medzi sebou si prehadzovali čierno-bielu plyšovú hračku.
„P-p-prosím, ne-ne-neubližujte mu!" Chlapec mal slzy v očiach a červené uši. Poskakoval sem a tam, ako sa snažil dostať k hračke, ale Slizolinčania boli moc vysokí. Rehotali sa na celé kolo, najviac zo všetkých sa na tom zabával Malfoy. Držal sa za brucho v záchvate smiechu a len-len že sa neváľal po zemi.
„Accio!" povedala Nira potichu a jemne mávla prútikom. Hračka sa v momente vyšklbla najbližšiemu Slizolinčanovi a vletela jej do nastavenej dlane. Hurónsky smiech razom utíchol, všetci sa k nej naraz otočili a vytiahli prútiky.
„Ale, ale!" zatiahol Malfoy úlisne. Postavil sa do ich čela, prekrížil si ruky cez hruď a nepriateľský pohľad uprel na Niru. „Skazila si nám zábavu!"
„Mali by ste si nájsť inú zábavu," odvetila Nira ľadovo chladným hlasom.
„Možno by sme si miesto s tou hračkou, mali pohrať s tvojím malým bračekom," hrozivo sa zazubil a niekoľko jeho kumpánov sa zlomyseľne zachechtalo.
„To nech ťa ani nenapadne, Malfoy!" spoza Niry sa naraz vynorilo dievča s hustými hnedými kučeravými vlasmi oblečené v habite farieb Chrabromilu. Výstražne v ruke zvieralo svoj prútik a svojimi orieškovo-hnedými očami si premeralo celú slizolinskú skupinku.
„Grangerová!" Malfoy znechutene potiahol nosom. „Toľko humusáckej špiny pokope som už dávno nevidel!" skupinka za ním len súhlasne zamumlala.
„Malfoy, ty..." dievča sa naježilo, koniec jej prútika potichu zasyčal. Niekoľko Slizolinčanov mimovoľne cúvlo. Malfoy sa zamračil.
„No, no, Grangerová! Na tvojom mieste by som opatrnejšie volil slová. Takým ako ty, nastávajú ťažké časy!" znechuteným pohľadom švihol aj po Nire. „Mal by som sa na pozore!" pokynul svojim kumpánom a o chvíľu boli preč.
Nira podišla ku chlapcovi, podala mu plyšového tučniaka, ktorého doteraz zvierala v dlani. „Si v poriadku?" spýtala sa opatrne. Chlapec však na ňu ani nepozrel, utrel si usmoklený nos do rukávu, schmatol hračku a odbehol preč.
„Bude tvoj brat v poriadku?" zaujímalo sa dievča opatrne.
Nira sa k nej otočila a trochu sa pousmiala. „To nie je môj brat. Len som jeho rodičom ukazovala cestu na nástupište," vysvetlila. Prútik si zastrčila za opasok.
„Aha," dievča si ju zvedavo premeralo. „Tuším som ťa tu ešte nevidela. Z akej si fakulty?" pohľadom preletelo jej habit, zatiaľ bez farebného lemovania.
„Ani si nemohla, na Rokfort som prestúpila z Ilvermorny, nastupujem do siedmeho ročníka," usmiala sa Nira a natiahla k nej pravačku. „Nira Benettonová."
„Vážne?" dievčaťu sa záujmom rozžiarili oči. Až po chvíľke si všimla podávanú ruku, chytila ju a tiež sa usmiala. „Ach... prepáč... Ja som Hermiona, Hermiona Grangerová."
„Si prefektka," kývla Nira hlavou k odznaku na Hermioninej hrudi, keď si ruky pustili.
„Áno, áno, dostala som ho tento rok. Ja som v piatom ročníku. Fakultu teda nemáš pridelenú?" zaujímala sa.
„Zatiaľ nie, počítam, že mi ju pridelia behom dnešného ceremoniálu."
„Tak dúfam, že budeš v Chrabromile. Rada by som sa ťa potom niečo povypytovala, americké štúdie ma zaujímajú."
Nira sa pobavene usmiala. „Jasne, nie je problém."
„Prváci ku mne!" ozval sa ostrý ženský hlas neďaleko od nich.
„Ja už asi budem musieť ísť," Nira sa obzrela do tmy, odkiaľ hlas prichádzal.
„Jasne, tak sa potom uvidíme a držím palce pri triedení," usmiala sa na ňu.
Rozlúčili sa. Hermiona zmizla smerom, ktorým odišiel Malfoy a Nira sa pobrala opačným.
„Áno?" opýtala sa nie veľmi vysoká, mladšia žena, keď k nej Nira podišla.
„Myslím, že by som mala ísť s vami," Nira krátko pozrela na hlúčik prvákov, ktorý sa zhromaždil okolo profesorky. „Riaditeľ Dumbledore vám asi povedal, že..."
„Ach, slečna Benettonová, však?" prísne si ju premerala.
„Áno, to som ja."
„Dobre," prikývla, následne pohľadom preletela celú skupinu. „Poďte za mnou," zavelila a pobrala sa strmým zrázom smerom k jazeru. Všetci ju mlčky nasledovali.