Teddy sa ani nenazdal a pomaly sa blížil Halloween. Tešil sa na výlet do Rokvillu, ale nemal pocit, že by Kailani zdieľala jeho nadšenie. Stále sa trápila pre svojich rodičov a stále mu nepovedala ich mená. A on nechcel vyzvedať. Vedel, že keď mu to bude chcieť povedať, tak mu to povie.
A do toho všetkého sa mu Victoire poriadne vyhýbala. Vždy zabočila niekam inam, keď sa náhodou stretli. Bolo mu ľúto, že jej zase zlomil srdce a na druhej strane dúfal, že ten jej spolužiak si k nej už nedovoľuje. Mal pocit, že keby zistil, že áno, tak si ho poriadne podá a pokojne aj na muklovský spôsob mu jednu vrazí medzi oči. Doteraz si nikdy neuvedomil, ako mu na Victoire záleží. Nechcel ju vidieť smutnú a nechcel vidieť smutnú ani Kailani.
Ach, tie dievčatá!
„Konečne zajtra Rokville," prehlásil Tristan a usadil sa vedľa Teddyho do žltého kresla. „Tento rok s tým otáľali, že som si myslel, že nás tam už ani nepustia. A to pritom nám nič nehrozí."
„Asi za to môžu študijné výsledky," zasmial sa Teddy.
„Veru, dostal som ďalšie S z Elixírov," povzdychol si Tristan. „Takto tie MLOKy v živote z nich neurobím."
„Ak ťa to poteší, ja som dostal S tiež a pritom môj elixír nevyzeral tak zle. Sluggy má asi zlú náladu," odvetil mu Teddy. „Vraj už nikoho nebavia tie jeho povestné večierky."
„A divíš sa?"
„Neviem, nikdy som na nich nebol. Mňa nepotreboval do zbierky. Za to Jamesa áno," vravel mu Teddy. „A ten mi vravel, že to je pekná nuda a že poslednú dobu tam už nikto nechce chodiť. Sluggy starne a jeho kontakty sú o ničom. Stále vypráva ako udržuje vzťahy so slávnymi študentmi, ale akosi nikto už neprijíma jeho pozvanie."
„Vybíja si na to na našich úlohách!" hneval sa Tristan.
„Kto?" Prisadli si k ním Nigel a Leo.
„Starý Sluggy," odvetil mu Teddy.
„Tiež ste dostali desné známky?" spýtal sa Leo.
„Obaja S," prikývol Teddy.
„Ja tiež," riekol Leo.
„Ja som náhodou dostal D," zasmial sa Nigel a odhrýzol si z koláča, ktorý isto vzal po ceste do klubovne z kuchyne.
„Gratulácia," zatlieskal mu Leo. „Si najlepší riešiteľ úlohy."
„Ale prosím vás, určite niekto dostal aj lepšiu známku. Stále nechápem, čo na tých Elixíroch ešte robím," vravel Nigel.
„Chceš byť liečiteľ, ty pako," pripomenul mu Tristan. „Elixíry potrebuješ."
„Viem, ale nebavili ma nikdy," povzdychol si Nigel.
Teddy prikývol. Tiež nebol nadšencom Elixírov, ten predmet neznášal. Ale tiež ho potreboval pre svoje budúce povolanie, rovnako ako jeho priatelia. Kailani Elixíry išli. Teddymu často aj Harry hovoril, ako Elixíry neznášal (respektíve viac neznášal svojho prvého vyučujúceho). Vždy sa s nádejou spýtal ako na tom boli jeho rodičia s Elixírmi, ale nedostalo mu poriadnej odpovede. Jediné, čo mu Harry povedal, bolo, že Remus mu raz spomínal, že v Elixíroch priveľmi dobrý nebol (preto mu profesor Snape robieval protivlkodlačí elixír). A čo sa týkalo mamy, to sa už nemal koho spýtať.
„Ahojte." Z knižnice sa vrátila aj Kailani. „Čo vyzeráte tak nešťastne?"
„Rozoberáme svoje najnovšie známky z Elixírov," odvetil jej Tristan. „Čo si dostala ty?"
„Ja? V," odvetila mu.
„Si bifľoška," ozrejmil jej to Tristan.
Kailani sa na neho iba uškrnula a sadla si na zem ku krbu, oproti Teddymu. „Nehovor mi, že aj ty plačeš pre zlú známku."
„Mne je jedno S navyše vieš kde," uškrnul sa na ňu. „Zajtra Rokville?"
„Áno," prikývla a trocha sa usmiala. „Potrebujem vypadnúť."
„To my všetci," súhlasil s ňou Leo. „Teším sa na ďatelinové pivo."
Teddy s nimi súhlasil. Aj on potreboval vypadnúť a užiť si sobotu prechádzkou v obľúbenej dedinke študentov.
***
Na druhý deň ráno sa Teddy po raňajkách obliekal na výlet do Rokvillu. Na vrch si dal svoj obľúbený hnedý kabát a okolo krku si uviazal bifľomorský šál. Vonku síce svietilo slnko, ale trocha pofukovalo, a keďže bol október, počasie už bolo chladnejšie. Zobudil sa pomerne s dobrou náladou. Všetci mali pravdu, výlet im isto padne vhod. Trocha sa odbremenia od robenia úloh a čerstvý vzduch im prečistí mysle.
Pri Vstupnej hale čakal na Kailani, lebo v klubovni ju už nestihol. Aresta mu stihla oznámiť, že ešte zbehla vrátiť knihu do knižnice a že ho počká pri vchode.
Po ceste stretol Victorie s kamarátkami. Kývol jej na pozdrav, ale ona otočila hlavu a úplne ho ignorovala. Teddy mal z toho znova taký zvláštny pocit, ktorý nevedel identifikovať.
Okolo neho prebehol aj James s úsmevom na tvári. „Možno sa uvidíme U Troch metiel," stihol mu povedať.
„Jasan, krpec, uži si deň," žmurkol na neho Teddy a potom čakal na Kailani. Objavila sa o pár minút. Aj ona mala okolo krku šál a vo vlasoch žltú čelenku.
„Prepáč, ešte som chcela vrátiť knihu," ospravedlnila sa. „Ideme?"
„Poďme," prikývol a podržal jej dvere.
Vybrali sa cestou za ostatnými študentmi, ktorí sa už náhlili do Rokvillu. Cestou sa rozprávali prevažne o škole. Teddy sa bál vytiahnuť tému jej rodičov a rovnako jej nechcel hovoriť o tom čudnom pocite, ktorý máva, keď ho Victoire ignorovala. Kailani by mu možno vedela pomôcť, prečo sa mu to deje, ale nechcel ju tým zaťažovať. Mala evidentne dosť svojich problémov.
„Niečo ťa trápi?" A tiež šiesty zmysel.
„Čože? Nie," pokrútil rázne hlavou.
„No tak, Lupin, ja ťa poznám," zastavila, postavila sa pred neho a pozrela sa mu do očí.
„Ide o Vic," priznal sa jej Teddy.
„O Victoire?"
„Áno, stretli sme sa pred pár týždňami v kuchyni a ona sa trápila. Nejaký spolužiak ju obťažuje. Chce, aby s ním chodila a pokúsil sa ju na silu pobozkať a ja sa bojím, že jej nejako ublíži. Predsa len poznám Vic celý svoj život a nechcem, aby jej niekto ubližoval," vypadlo z neho.
„Chápem," prikývla Kailani. „Neboj sa, Victoire je veľké dievča a keby ju niekto naďalej obťažoval, podľa mňa by ti to povedala."
„A potom mi samozrejme povedala, že sa trápi aj kvôli mne a odvtedy ma ignoruje," dodal ešte Teddy.
„Všetci vieme, že je do teba zamilovaná," prikývla Kailani. „Ale možno to je takto lepšie, Teddy. Ak obmedzí kontakt s tebou, možno ju to prejde. O rok už ani nebudeš na Rokforte a ona ťa nebude tak často vidieť."
„Ja viem," prikývol Teddy.
„Ale?"
„Žiadne ale..."
„Tebe vyhovuje, že sa Victoire páčiš, však? Nezniesol by si pocit, keby to tak nebolo?" spýtala sa ho Kailani.
„Čože? Nie!"
„Klameš, Lupin!" zasmiala sa Kailani. „Daj tomu voľný priebeh a čas. Alebo nebodaj, niečo cítiš k Victoire?"
„Nie," pokrútil Teddy hlavou. „Mám ju rád, ozaj ju mám rád a záleží mi na nej. Ale necítim k nej nič viac. Je to predsa ešte len dievčatko a poznám ju odmalička. Bolo by čudné, keby som k nej niečo cítil, no nie?"
„To musíš vedieť ty, Lupin," uškrnula sa na neho Kailani. „Ale podľa mňa sa k tebe dievča ako Victoire moc nehodí. Vieš, ona je taká princeznička."
„A ja som čo? Zviera?" nadvihol Teddy obočie.
„Nie," zasmiala sa Kailani. „Ty si viac normálny. Proste úplne normálny Teddy Lupin."
„Ďakujem," zasmial sa aj Teddy.
„Hodilo by sa k tebe viac obyčajné dievča," odvetila mu. „Udržať krok s Victoire by asi bolo ťažké."
Teddy prikývol. Vybrali sa ďalej, lebo už boli takmer v Rokville. „Nebavme sa už o tom. Povedz mi, čo ty? Už ti je lepšie, alebo stále myslíš na rodičov?"
„Myslím," prikývla. „Ale dnes veľmi nechcem. Chcem si užiť sobotu v Rokville so svojím kamošom."
„Dobrý nápad," usmial sa na ňu Teddy.
„Takže žiadni rodičia, žiadna Victoire?" navrhla.
„Som za," prikývol Teddy, keď vstúpili do dedinky. „Medové labky ako prvé?"
„Och, ty ma tak dobre poznáš, Lupin."
***
Teddy a Kailani strávili príjemný deň v Rokville. Navštívili všetky svoje obľúbené obchody a potom sa s ostatnými spolužiakmi stretli na ďatelinovom pive U troch metiel. Teddy sledoval všetkých svojich priateľov ako majú úsmevy na tvárach a ani sa toľko nerozprávali o úlohách a MLOKoch. Naozaj mal pocit, že sa na pár hodín od toho oslobodili a bolo im lepšie.
Vychutnával si svoje ďatelinové pivo. Kúsok od nich sedel aj James so svojou partiou, ktorá sa celkom hlasno smiala. Zbadal aj Dominique s kamarátkami a zakýval jej. Dominique sa na neho usmiala a ihneď mu odkývala.
Cítil sa vážne dobre a nemyslel na Victoire a ani na nič iné. Ona sa našťastie U troch metiel neobjavila. Teddy vedel, že nemá rada ďatelinové pivo, čo úprimne nechápal, lebo on ho úplne miloval. Znova si v duchu vynadal, že má v hlave Victoire.
„Čas ísť späť," oznámil všetkým Nigel. „Lebo nestihneme Halloweenskú oslavu."
„Áno, áno, už sa teším na jedlo," prikývol Tristan.
„Veď si pojedol skoro všetko, čo si si kúpil v Medových labkách. Ako ešte môžeš byť hladný?" vypytovala sa ho Aresta.
„Kto by odolal tomu skvelému jedlu, ktoré je vždy na Halloween?" spýtal sa jej Tristan.
„Budeš mať dvesto kíl a žiadna baba ťa nebude chcieť," uškrnula sa na neho Aresta a prehrabla si rukou svoje hnedé vlasy. „Nikto neletí na tučkov," ozrejmila mu to.
„Ďakujem, Aresta, že si ma to upozornila," prikývol Tristan. „Budem sa krotiť. Ale až od zajtra."
Aresta prekrútila očami a potom spoločne s Holly obe vstali od stola. Všetci ostatní ich nasledovali. Naozaj už bolo viac hodín a ak chceli stihnúť večeru, museli už vyraziť. Teddy sa pozdravil s madam Rosmertou a potom nasledoval Kailani a ako poslední dvaja vyšli z hostinca.
„Fajn výlet, no nie?" spýtala sa ho.
„Áno, cítim sa lepšie," prikývol Teddy. „Teším sa na hostinu."
„Aj ja," usmiala sa na neho. „Tristan má pravdu, kto by odolal tomu skvelému jedlu?"
***
Teddy spoločne s ostatnými si užil Halloweenskú oslavu. Jedlo bolo snáď ešte lepšie ako za posledné roky a výzdoba bola dokonalá. Nemohol sa nabažiť. Zdalo sa mu to ako naozaj vydarený deň po dlhej dobe. Kiežby takých dní bolo stále viac a viac.
S Kailani a ostatnými sa stále na niečom smiali a on dokonalo ignoroval všetko ostatné, a to hlavne blondínu pri Chrabromilskom stole.
Do klubovne sa vracal medzi poslednými. Ako šiel po chodbe, zdala sa mu prázdna. Mal plné brucho a myšlienkami už bol vo svojej posteli, keď začul dievčenský krik. Teddy neváhal ani chvíľku a rozbehol sa tým smerom. Krik sa mu zdal povedomý. Netrvalo dlho a videl chlapca, ktorý obťažoval blonďavé dievča. Držal ju pevne v náručí. Ona kričala a on sa smial. Teddy si až po chvíľke, keď zaostril, uvedomil, že to dievča je Victoire.
„PUSTI JU!" skríkol na celú chodbu a bežal smerom k dvojici.
Chlapec sa vystrašil, keď začul cudzí hlas a Victorie pustil a tá spadla na zem. Chcel sa rozbehnúť preč, ale Teddy bol rýchlejší a dobehol ho. Otočil ho smerom k sebe a udrel ho do tváre. Poznal ho iba z videnia, nepoznal ani jeho meno. Jediné čo chcel, bolo spôsobiť mu veľkú bolesť.
„NIKDY VIAC SA JEJ NEDOTKNEŠ!" kričal na neho. V diaľke počul Victoire plakať. „JE TI TO JASNÉ, TY KRETÉN?"
„ÁNO!" skríkol na neho chlapec. Teddy ho pustil a on sa rozbehol preč.
Victoire stále fňukala a Teddy podišiel k nej. Zodvihol ju zo zeme a silno ju objal. „Je mi to ľúto."
„Ešteže si prišiel," plakala a oprela si hlavu jeho hruď. „Ďakujem, Teddy."
„To bude zase dobré, Vic," chlácholil ju Teddy. „Už sa ťa ani nedotkne, lebo ak áno, tak ho zabijem. Prisahám!"
„Viem," šepla.
„Odprevadím ťa do klubovne..."
„Nie," pokrútila hlavou. „Ešte nie."
„Tak ešte nie," prikývol Teddy a ďalej ju objímal. „To zase bude dobré, všetko bude fajn, Vic. Naozaj bude, uvidíš."
„Ďakujem, Teddy," zodvihla hlavu a pozrela sa mu do očí. On by dokázal spočítať slzy na jej lícach. „Si môj hrdina, vážne," pohladila ho rukou po líci. Teddy cítil červeň, ktorá sa mu nahrnula do tváre a zvláštny pocit sa objavil znova. Chvíľku jej hľadel do očí a potom ju pohladil po vlasoch. Victoire si znova oprela hlavu o jeho hruď a ešte pár minút ticho vzlykala.
Pozn. autorky:
Vitajte pri novej kapitole, trocha Rokvillu vždy treba :) a chuderka Vic :( ale hádam ju už vážne nikto nebude obťažovať, keď ma za chrbtom Teddyho :D