Colin sa vyhýbal aj Lucy aj Lise a to s najväčšou možnou intenzitou. Možno preto namiesto organizačného stretnutia sedel s Austinom v okne na hornom poschodí a fajčil.
"Na!" podal svojmu kamošovi dva lístky na ples.
"Dík!" zazubil sa. "Koľko?"
"Na účet podniku. Za tie taniere." uškrnul sa Colin.
"Takže to zabralo? Ľadová kráľovná sa roztopila a padla do rúk svojmu hrdinovi v debilnej čiapke?" Austinov rehot sa premenil v kašeľ.
"Čo je na nej debilné?" Colin siahol na šiltovku ktorú nosil hádam každý deň. Navyše nechápal, ako na to ten sprostý Austin prišiel, že riady niesol Lucy.
Určite to mal od Frederika.
"Však s ňou chodíš úplne všade! Priznaj si to! Tá malá čierna tragédia ti úplne zamotala hlavu!"
"Nehovor jej tragédia, ty kretén!" Colin udrel Austina pesťou do hrude a hneď to aj oľutoval, keďže sedeli jedenásť metrov nad zemou.
"Dobre!" Austin sa znovu rozrehotal a siahol po ďalšej cigarete.
"Lucy na mňa kašle! Ona si v tom svojom čiernom svete chce zostať asi navždy!" zahundral Colin.
"To nie je pravda. Nikto nie je nesťastný len tak pre nič!"
Colin si po tomto sentimentálnom výroku Austina premeral s neskrývaným šokom. Hlavne keď si spomenul, že to bol práve on, kto ju označil za "jednoducho šibnutú".
"Čo je? Však otec je psychológ!" rozhodil rukami.
"Ako mohli mať takí dobrí rodičia takého retardovaného syna?!" zasmial sa Colin dobromyseľne.
"Omylom!" šepol Austin sprisahanecky a vyhodil ohorok z okna.
Akoby to bol žart.
Žiaľ nebol.