To, že Colin v piatok priviedol Lucy k Frederikovi bolo čisto z praktického hľadiska. Potreboval s ňou ešte doriešiť zopár vecí ohľadom prváčok, s ktorými si práve nevychádzala.
Okrem toho, Frederik mal doma trofeje ukradnuté zo školy a Colin síce nevedel, čo s nimi plánuje urobiť, ale mal skvelý nápad.
Dostal ho v momente, keď prekročil prah a na zaprášenom parapete pod oknom zbadal zlatú ružu. Z kovu. Krásnu.
"Pekná, kde si ju zohnal?" vyzvedal, zatiaľ čo Frederik otvoril okno, nadávajúc, aby Austin, pre Kristove rany, nefajčil dnu.
"Som vyrobil!" kývol nezainteresovane hlavou akoby to nebolo nič zvláštne.
Mávol na Lucy a Colina aby sa pridali k ľuďom v obývačke.
Plánovali maratón Teórie veľkého tresku, hoci všetci vedeli, že sa ďalej, než po koniec prvej série nedostanú, lebo sa to strhne v to čo vždy- pitie piva, prežieranie sa fast foodom a hlúpym doberaním. Colin si takéto večery užíval. Lucy nie. Pripomínali jej Dinah. Stredoškolský život jej pripomínal Dinah.
"A vedel by si takých vyrobiť viac?" spýtal sa Colin.
"Alebo veniec?" ušlo Lucille a chlapec v jej hlase zacítil záujem.
"Vieš aké je to ťažké? Neviem, či by si to udržala na hlave." Frederik jej venoval pochybovačný pohľad a akási blondínka sa kúsok od nich sa zazubila.
"Vedel?" opýtal sa Colin znova. Jeho priatelia majú v poslednej dobe tendenciu pýtať sa úplne sprostosti, len aby sa vyhli odpovediam.
"Jasné." Frederik vytiahol z chladničky plechovku piva.
"Čo za to?" Colin už nemal trpezlivosť mladého vandala ďalej spracovávať.
"To je na ten retardovaný ples?"
"Hej."
Frederik sa zamyslel.
"Krém proti popáleninám. Ale nejaký fakt dobrý!" tľapol Colina po pleci a všetci štyria, vrátane blond dievčaťa, zapadli do obývačky.