"Lucy!" zakričal na dievčinu, ktorá sa očividne hrnula domov. Bol piatok poobede a všetci mali nejaké plány na večer, takže sa hrnuli domov.
Tretina študentov školy svätého Krystofa sa chystala na párty v centre.
Tretina trávila čas u niekoho iného doma, kde sa pozerali filmy, hrali videohry, jedlo čosi slané a mastné a pivo pilo priamo z fliaš. Colin sa radil do tejto skupiny hoci sa ho Austin pokúšal nahovoriť práve na tú párty.
Zvyšní študenti zostávali doma a to z rôznych dôvodov. Šprtali sa, strážili súrodencov alebo jednoducho nemali priateľov, čo bolo prinajmenšom tragické.
Colin sa teda vôbec nedivil, že sa naňho Lucy otočila s prevrátením očí a s absolútnou apatiou v tvári. Ju totiž Colin Finch absolútne nezaujímal.
"Čo chceš?" znelo to viac ako vzdychnutie než ako otázka.
"Naozaj sa..." opäť nedokončil.
"Nie." jej obočie ostalo spustené.
"Ale..."
"Povedala som nie." zopakovala chladne. Colin bol od nej o kúsok vyšší, no pri tom pohľade sa cítil úplne malinkatý.
"Nerozmyslíš si to?"
"Ja na takéto veci nemám čas!" odsekla, prehodila si čierny batoh cez plece a otočila sa na odchod.
Colina by teda fakt zaujímalo, čo by asi mohla robiť.
Čo robia v piatok večer ľudia ako ona.
Cynickí, chladní, odmietaví.
Tí s talentom absolútne zrušiť kohokoľvek kto sa k nim priblíži.
Colin vedel, že sa ho asi len dotklo to jej večné Nie, ale fakt by ho zaujímalo, čo má asi Lucille lepšie na programe.