Z pohľadu Vanesy.
Jeho bolestné prebudenie zaregistrovali moje uši lepšie ako som čakala.
Lucas si možno myslel, že nadržaný upír bez citov bude niečo, čo dokáže dostať pod kontrolu ale hlboko sa mýlil. Prekukla som ho. Mám dojem, že tieto bytosti nemajú naozaj v hlave nič viac ako myšlienky na obhrýzanie kostí.
,,Ste si s Alexom podobnejší, než si myslíš," ozrejmila som mu, keď som si bola istá, že je hore, ,,tiež si myslel, že ma skrotí sexom," usmiala som sa víťazoslávne.
Oči mal stále zavreté a počula som ako trochu zanadával, keď si uvedomil, že má ruky v povrazoch. Namočila som ich do byliny, ktorá im vraj mala ubližovať. Podľa jeho nadávania som usúdila, že informácie z kníh som si zapamätala dobre.
Ležal predo mnou jeden z najstarších vlkolakov a na nič sa nezmohol. Bolo to komické. Ja by som sa mala báť, pretože jeho zuby pre mňa predstavovali smrť. Ale namiesto toho som cítila iba ako sa mi v hlave vynárajú predstavy toho, akoby dopadla naša noc keby som ho nechala pokračovať v tom, o čo sa včera snažil. V inom prípade by som ho nezastavila, samozrejme, ale teraz mi šlo o viac.
,,Prečo si ma spútala? Bojíš sa, že ti okrem bozkov zanechám na krku aj moje zuby?" opýtal sa a konečne otvoril oči. Hlavu mal vyššie ako telo vďaka vankúšom. Na moje prekvapenie bol mimo iba pár hodín.
Za ten čas som si dala všetko nové oblečenie do skríň a rozmýšľala nad plánom, ktorý aj tak zmením.
,,Zmýlila som sa v tebe," ozrejmila som mu moje posudky, ktoré som si dala dokopy zatiaľ čo spal, ,,nie si tak nevinný ako sa zdáš," povedala som a cez hlavu som si prevliekla tričko. Smrdelo ako on.
,,Takže ma spútaš a teraz sa budeš vyzliekať?" opýtal sa so smiechom na perách, ,,myslím, že som dopadol lepšie, ako si myslíš," dodal a pohodlnejšie si ľahol. Ruky mal nad hlavou, pretože mu ich tam držalo lano spolu s čelom postele.
Tak nejako som tušila, že si po mňa príde buď on alebo Alex. Ale počítala som s tým, že Alex sa mi do očí nepozrie a hlavne, Lucasa by za mojou matkou neposlal. Bol jedným z tých, ktorí ju uniesli.
Pozoroval ma a ja som po ňom hodila moje šortky, ktoré som mala na sebe. Otočila som sa mu chrbtom a cítila jeho pohľad na každom kúsku môjho tela.
,,Čierne rifle alebo sukňu?" opýtala som sa ho nezaujato a začala vyťahovač rifle. Otázka to bola len rečnícka, jeho názor by ten môj nezmenil.
,,Mne sa páčiš takto," povedal a ja som sa k nemu otočila. Bola som v podstate iba v spodnej bielizni. Užívala som si to, pretože nech sa to snažil akokoľvek zamaskovať, bol to stále len chlap. Primitívny chlap, ktorému ide aj tak len o jedno.
Všetky moje domnienky o jeho nevinnosti sa včera rozpŕchli, pretože som usúdila, že po tatkovi nezdedil len jeho postavu, ale aj povahu. Boli si podobní, boli rodina. To, že jeho tvár vyzerala ako pobozkaná anjelom, bola len výhoda preto aby dostal čo chcel. Mňa ale nedostane, nech má plán akýkoľvek.
Pomaly som sa pre ním obliekala a sledovala ako sa mu napínajú svaly. ,,Vy muži ste tak jednoduchí," povedala som si viac menej pre sebe a prehodila cez seba kabát. Bola som hotová a vonku už pomaly svietili všetky lampy. Stmievalo sa.
,,Kam ideš?" opýtal sa môj rukojemník, keď som odignorovala jeho existenciu a prešla k dverám.
,,Idem si po večeru," prezradila som mu a odomkla dvere, ,,ty si mi nestačil," dodala som potichu.
I keď som bola roztržitá, hlúpa som nebola. Mohol ma pohrýzť a vydierať ma tým. Mohol urobiť čokoľvek, čo by v jeho očiach vyzeralo ako tá správna vec pre obnovu mojej dobrej podstaty. A tak som sa poistila. Trochu jeho krvi som si zobrala do ampulky a trochu sa z neho aj napila. Pár hodín mi bude jeho krv prúdiť žilami a za tých pár hodín si môžem robiť čo len chcem a jeho zuby sa ma môžu dotýkať hockde.
Zabuchla som dvere. Klamala som. Nešla som si len po večeru, išla som mu prepichnúť pneumatiku a odísť na večeru do iného mesta. Geniálny nápad. V ničení a kradnutí áut som sa tak zdokonalila, že som si pripadala ako v GTA hre.
Kráčala som schodmi dole.
,,Choď do izby a odkáž tomu chlapovi na mojej posteli," pozerala som na recepčnú, ,,že ho čakám na bare," dodala som tajomne a sledovala ako v tej istej sekunde jej už nebolo a doslova utekala do mojej izby aby splnila všetko, čo som chcela. Ľudia si vôbec nestrážia hlavu. Preniknúť do nej a pohrať sa im s myšlienkami je tak ľahké ako im zahryznúť do krku.
Vyšla som z motela a pri strome oproti videla auto psa, ktorý bol pripútaný v mojej izbe. Jedným rýchlym chmatom jeho pneumatika začala klesať počas toho ako sa z nej valil vzduch.
Prebehla som cez cestu a pozrela sa na hodiny. Bolo niečo málo po šiestej. Bol piatok a moje kroky viedli na miesto, ktoré musí navštíviť každá bytosť. Ale ešte pred tým som potrebovala iný druh odevu.
Z pohľadu Lucasa.
Ležal som tam pár sekúnd a cítil ako sa mi do kože zarývalo lano, ktoré mi bránilo v manipulácií s rukami.
Započul som ako niekto beží a približuje sa ku mne do izby. Nebola to Vanesa, tomuto stvorenie boli srdce. Ako o závod.
V polohe, v ktorej má nájde budem musieť veľa vysvetľovať. Dnu naozaj nevošla Vanesa. Bola to tá recepčná. Udýchaná recepčná.
,,Slečna Lucas vám odkazuje, že vás čaká na bare," vypadlo z nej a snažila sa upokojiť jej splašené srdce. Ona použila moje meno ako to jej? Šikovné, zvrátené.
Jej pohľad zrazu opadol a pozerala sa na mňa už len ona. Bola to zas obyčajná recepčná pri vedomí. Nebola pod vplyvom Vanesy.
,,Pane, čo je s vami?" opýtala sa ma v chvíli a pred ústa si dala ruku.
,,Potrebujem pomoc," prehlásil som, ,,prosím odviažte ma," dodal som potichu a pociťoval na sebe únavu. Nie len, že ma bylina oslabovala ale Vanesa mi zobrala až príliš krvi. Cítil som aj bolesť na spánkoch, ktorá sa pomaly začala zosilňovať.
Recepčná ku mne pristúpila a začala odmotávať lano. Akoby ignorovala, že mám spálené dlane. Musela si myslieť, že sme tu s Vanesou mali najrušnejších pár hodín. Dokázal som cítiť ako si to myslela. Prisahal by som, že aj na perách sa jej objavil nepatrný úsmev, ktorý v jej podaní znel ako výsmech.
Áno bol som na smiech, lebo som sa nechal opantať ňou. Dokonalo ma zmiatla a použila moju zbraň vo svoj prospech. Spätne je to naozaj hrozný plán, ale ak by mi to uverila a nechala sa opantať, mohol som s ňou stráviť pekné chvíle.
,,Ďakujem," poďakoval som sa milo a uvidel, že ten výsmech nebol len v hlave. Naozaj sa na mne smiala, ,,neviete kam išla?" opýtal som sa jej.
,,Kto?" opýtala sa ma prekvapene a založila si ruky na jej veľké poprsie. Akoby ma chcela hodiť do postele a rozdať si to so mnou ona.
,,Slečna Lucas," objasnil som jej a nadvihol obočie.
,,Prepáčte, neviem o kom hovoríte," pokrútila hlavou a prešla ku dverám. Otvorila ich a nechala ma tu samého.
Všetkým nahovárala, že neexistuje. Nevedel som, prečo to robí, keď lokalizovať ju bolo tak ľahké, ale bol som si istý, že taký nápor mágie ju musí vyčerpávať.
Spomenul som si, ako sa snažila neviditeľná prebehnúť cez hranicu a Derek ju uhryzol. Ako moc ju to vyčerpalo a jej telo sa zachovalo ako skutočne živé. Ďalší bod, ktorý sa dal považovať ako vypínač jej citov. Vyčítala si to. Derek bol jej priateľ a ja to viem.
Derek k nám prišiel ani nie pred mesiacom. Bol vydesený. Práve dovŕšil dvadsaťjeden a bolo to po jeho prvej premene. Každý vlkolak sa po dovŕšení dvadsaťjeden premení, po prvej premene sa môže rozhodnúť kedy sa premení znova. No tá prvá premena je najdôležitejšia.
Nevedel, čo sa deje, no môj otec v ňom videl potenciál. Pri pohľade na ich vzťah som si uvedomil jednu vec. Môj otec považoval Dereka za jeho nového biologického syna a mal ho radšej ako mňa.
Ale nečudoval som sa mu. Otec v ňom našiel to, čo ja som mu nikdy nedokázal dať. Videl v ňom jeho samého.
Pohľad na nich bolel, ale nič nebolelo viac ako slová, ktoré sa mu snažil môj otec votrieť. Prikazoval mu nenávidieť všetkých otrokov slnka. Tak sa snažil zlomiť aj mňa, ale nepodarilo sa mu to.
Derek bol iný oriešok, povedal nám, čo sa stalo u Vanesy a všetok strach sa premenil na hnev. Opovrhoval každým. Dokonca som mal niekedy pocit, že opovrhuje aj našim druhom. Nebolo to o svorke, ale o ničení upírov. Bolo mu to jedno. Dokonca to bol on, kto pohryzol Vanesu.
Tá zrada ju musela ničiť. Vedel som to. Vnímal som, ako sa jeho názor zmenil. Nenávidel ju za to, čo sa z nej stalo, nie za to, ako sa k nemu zachovala. Po nociach, keď ma vypité, básnil ako jej srdcom preženie kolík. Dokonca nám to občas aj ukazoval.
Jeho životným poslaním nebolo chrániť svorku, ale zničiť každého upíra.
Z pohľadu Alexa.
Netrvalo dlho a adresu som mal v správe od Mon. No tak ako moc som chcel vtrhnúť dnu a povedať matke mojej priateľky aby mi pomohla zachrániť ju, som si uvedomoval aj komplikácie s tým spojené. Takto to nepôjde. Nemôžem ju vystaviť nebezpečenstvu. Nemôžem riskovať, že jej niekto ublíži a nebodaj by to bola jej vlastná dcéra.
V polovici cesty som sa otočil a šiel si po odpustenie od mojej priateľky. Nemohol som jej matku do toho ponoriť. Sľúbil som jej šťastný ľudský život. Sľúbil som, že sa jej o dcéru postarám. Nesklamem ju, tento krát nie. Zvládnem to sám. Tereza je posledná možnosť.
Ten pes mi nedvíhal mobil a nechápal som, načo si chcel meniť čísla, keď ma očividne ignoroval. Jeho číslo som vytočil niekoľko krát. Zakaždým to padlo do odkazovej schránky.
Mobil som hodil na sedadlo spolujazdca a sledoval ako sa mi nad hlavou zbiehali mraky. Deň sa menil s nocou. Zmrákalo sa, akoby sa Vanesy báli aj mraky. Môj mobil sa po pár hodinách konečne rozsvietil. Lucas.
,,Máme problém," povedal skôr ako som na neho chcel použiť nejaký vtip so psami, ,,Vanesa mi ušla."
,,Nemám Terezu," podotkol som a prešiel cez ďalšiu križovatku, ,,nemohol som ju ohroziť. Vanesu zachránime my."
,,Ty si ju nevidel," ozvalo sa z mobilu, ,,to už nie je Vanesa," dodal potichu a počul som ako buchli dvere.
,,Kde vlastne si?" opýtal som sa ho vyčítavo.
,,Bol som nám kúpiť smokingy," povedal a cítil som ako uškrnul.
,,Preskočilo ti?" opýtal som sa ešte vyčítavejšie a pevnejšie zovrel mobil, ,,načo nám sú smokingy? Ideme rovno na pohreb?"
,,Ideme do kasína," dodal a položil. V rovnakej sekunde mi prišla správa s jeho polohou.
Moja najbližšia zastávka bola Las Vegas.