Napriek Nirinej zamilovanosti skúšky existovať neprestali. Prípravy boli v plnom prúde, nervozita narastala a ona sa napokon pod Severusovým vedením konečne začala učiť delenie moci.
Princíp nebol ťažký. Ako jej Severus vysvetlil, kľúčové bolo oddeliť od seba dva rozdielne prúdy moci. Niečo ako keby ste mali jednou rukou opisovať kruhy a druhou mávať. Teória pekná, ale i keď to bolo hlavne o tréningu, ako jej profesor tvrdil, ani na tretej hodine sa jej nepodarilo významne pokročiť.
„Nira, koľkokrát ti mám hovoriť, aby si s tým prútikom tak nemávala? Tým tomu zaklínadlu nepomôžeš, akurát môžeš spôsobiť zranenie mne alebo sebe. Prípadne obom."
Nira frustrovane vydýchla. „Ja už naozaj neviem, ako to mám urobiť. Čakala by som, že na tretej hodine už aspoň aký-taký pokrok urobím, ale akoby som v sebe mala nejaký blok!" Rezignovane zvesila ramená a Thorax, ktorý obaľoval jej telo, zatiaľ čo sa snažila údernou kliatbou zasiahnuť terč, zmizol.
„Vravel som ti, že je to náročné kúzlo a treba sa k nemu prepracovať postupne," povedal Severus po chvíľke ticha. „Zrejme pre teba ten čas ešte nenastal."
Nira sa nespokojne zamračila. Ticho opäť naplnilo miestnosť.
„Na čo myslíš?" premerala si ho. Zdalo sa, že sa snaží vyhnúť jej pohľadu.
„Mali by sme si dať pauzu," vyhlásil odrazu, jeho oči sa opäť stretli s jej pohľadom.
Nira naňho zarazene hľadela. „Narážaš na hodiny obrany, či na nás dvoch?" spýtala sa potichu.
„Oboje."
Naprázdno prehltla, no prinútila sa k pokoju. „Urobila som niečo, čo ťa nahnevalo?"
„Nie."
„Tak prečo ma od seba odháňaš?"
Pokrútil hlavou. „Neodháňam ťa, bol by som však nerád príčinou tvojej spackanej budúcnosti."
„Čože?" zatvárila sa nechápavo. „O čom to hovoríš?"
„Minerva sa včera v zborovni podivovala nad tvojím zhoršeným prospechom behom posledných dvoch týždňov," zamračene jej pozrel do očí.
„Ale..." začala obranne, Severus ju však prerušil.
„Ani na mojich hodinách sa nedokážeš poriadne sústrediť."
Nira sa pomaly nadýchla. „Nie je to jednoduché," precedila pomedzi zuby.
„Preto si myslím," pokračoval Severus, „že by sme si mali dať pauzu. Ja mám tiež povinnosti. Blíži sa koniec školského roku a i keď to nevidíš, aj my učitelia máme veľa práce."
„Hovoríš to naozaj len kvôli tomu, alebo je za tým niečo iné?"
Severus pokrútil hlavou. Natiahol ruku a neposlušný prameň vlasov jej odhrnul z čela, zastrčil ho za ucho. „Nič iné za tým nie je," vyhlásil, „po skúškach budeme pokračovať."
„Sľubuješ?"
„Áno."
Nira mu chvíľu skúmavo hľadela do očí snažiac sa nájsť tam pravdivú odpoveď. Severusove oči boli temné ako vždy, svetlo sa v nich odrážalo a na ňu z nich hľadel z každého oka jej vlastný odraz. Odpovede sa však nedopátrala. Napokon, legilimenciu nikdy neovládala. Preto len privrela oči, objala ho okolo pásu, čelo si oprela o jeho rameno a celkom potichučky zašepkala: „Verím ti."
---
Naozaj sa snažila Severusovi veriť, že to robí pre jej dobro, no z ich odlúčenia radosť nemala. Učenia však mala vyše hlavy, a keď ho nemala nablízku, text písaný v učebniciach predsa len dával väčší zmysel.
Koniec mája poznamenala porážka Slizolinu v boji o metlobalový pohár. Bez slizolinského kapitána Montaguea, ktorého za záhadných okolností pred niekoľkými týždňami vylovili zo záchodovej misy na štvrtom poschodí a pre jeho pretrvávajúcu zmätenosť bol teraz v rukách liečiteľov u svätého Munga, prehral Slizolin zápas s Bifľomorom a Chrabromil následne tesne porazil Bystrohlav. Čo znamenalo, že Angelina a jej metlobalový tím slávil tesné víťazstvo. Nire na tom nijak zvlášť nezáležalo. Nikdy nebola metlobalovým fanúšikom a zdalo sa, že pri toľkých starostiach aj zvyšok ich študijnej skupinky stratil o metlobal záujem.
Máj sa prehupol do teplého júna a obávané skúšky, ktoré mali rozhodnúť o ich ďalšom osude, klopali na dvere. Nira vedela, že ak sa chcela uchádzať o miesto aurora, potrebuje tie najlepšie možné známky minimálne z piatich predmetov. Dalo sa predpokladať, že skúšajúci sa budú zameriavať na učivo šiesteho a siedmeho ročníka, no nebolo vylúčené, že sa neopýtajú na niečo z nižších ročníkov. Preto opakovala všetko, čo sa v priebehu tých siedmich rokov naučila a rozhodne to nebolo málo práce.
Jej spolužiaci na tom boli rovnako, nebolo teda divu, že sa medzi piatakmi a siedmakmi v posledných týždňoch rozmohol čierny trh s rôznymi prostriedkami na podporu sústredenia, duševnú sviežosť a povzbudenie. Aaron sa priotrávil údajným práškom z dračieho pazúra, z ktorého sa nakoniec vykľul sušený trus čiernožienok. Nira počula, ako to Jasmína vykladá jednej svojej spolužiačke.
V priebehu prvého júnového týždňa sa v klubovni na ich oznamovacej tabuli objavil pergamen so Severusovým štíhly rukopisom:
Všetci siedmaci pripravujúci sa na skúšky Mimoriadnej Legálnej Odbornej Kategórie sa dostavia v piatok o piatej hodine poobede do učebne elixírov.
Severus Snape, vedúci fakulty
Vzhľadom k tomu, že Daphne si oznam čítala tiež, Nira potlačila nutkanie pohladiť prstami Severusov rukopis. Stále ho síce vídala na hodinách, no veľmi jej chýbali ich spoločné chvíle.
V piatok večer sa učebňa elixírov zaplnila tak, ako ju Nira ešte nevidela. Slizolinskí siedmaci obsadili väčšinu lavíc a miestnosťou sa ozývala živá diskusia. I keď väčšina z nich už hodiny elixírov nenavštevovala, hovor utíchol okamžite, ako sa vo dverách zjavil profesor elixírov.
Nirine srdce sa zachvelo, keď si s ním na okamih vymenila pohľad, no potom jej už pozornosť nevenoval. Oprel sa chrbtom o svoj pracovný stôl, mávol prútikom a na tabuli sa objavil rozpis skúšok i podrobnosti postupu na MLOK-och. Miestnosťou sa rozľahol škrabot desiatok bŕk nasledovaný Severusovým tichým, no zreteľným hlasom.
„Skúšky sú naplánované do dvoch týždňov. Písomná časť z teórie bude prebiehať doobeda vo Veľkej sieni. Budete ju absolvovať spolu s piatakmi, ktorí skladajú VČÚ. Ústne skúšky prebehnú poobede podľa menného zoznamu, ktorý bude visieť na oznamovacej tabuli. Ako je vám zrejme známe už od vašich VČÚ, na písomky budú opäť použité veľmi silné protipodvádzacie zaklínadlá. Každoročne sa nájde nejaký hlupák, ktorý sa snaží obísť ich. Je mi jedno, či sa o to budete pokúšať, no riaditeľka požiadala vedúcich fakúlt, aby študentom oznámili, že podvádzanie sa bude veľmi prísne trestať. Naložte s tým ako chcete," Severus si ľahostajným pohľadom premeral celú miestnosť. „Výsledky vám doručia v priebehu júla sovou poštou. Otázky?"
Nikto sa však nič nespýtal, preto ich profesor vzápätí prepustil. Nira opustila učebňu spolu s ostatnými, no len čo dostala príležitosť, nenápadne sa z davu vytratila a vrátila.
Severus sa stále opieral o svoj stôl, ruky založené na hrudi a mračil sa do podlahy pred sebou. Len čo vošla a opatrne za sebou zavrela dvere, vzhliadol, uprel na ňu svoj temný hypnotizujúci pohľad. Nezdal sa byť prekvapený, že ju vidí.
„Chcela som byť s tebou chvíľu sama," vysvetlila Nira, len čo dvere zabezpečila sériou niekoľkých kúziel.
„Musím dnes opraviť ešte nejaké testy," povedal Severus potichu, nespúšťal z nej však oči.
Nira sa zamračila. „To nemôže ani chvíľu počkať?"
„Môže," prikývol. Následne k nej istým krokom pristúpil, chytil jej tvár do dlaní a venoval jej jeden z tých bozkov, pri ktorých sa jej podlamovali kolená.
V učebni elixírov sme sa ešte nemilovali. Prebehlo jej mysľou, no vzápätí už nemyslela na nič.
---
Prvou skúškou naplánovanou na pondelok bolo čarovanie. Vzhľadom k tomu, že tento predmet bol medzi študentami siedmeho ročníka pomerne obľúbený, keď sa po raňajkách spolu s piatakmi zhromaždili vo vstupnej hale, bolo ich celkom slušné množstvo.
Veľa študentov sa snažilo ešte na poslednú chvíľu niečo zopakovať. Posedávali na schodisku, či len tak na zemi a listovali učebnicami. Daphne si práve pološeptom opakovala definíciu meniaceho kúzla a Victor zachmúrene hľadel pred seba. Nira sa posadila na najbližší schod, hlavu si oprela o studenú kamennú stenu a čakala.
O pol desiatej ich konečne začali zvolávať naspäť do Veľkej siene. Keď tam vkročili, Nira sa prekvapene rozhliadla. Štyri fakultné stoly zmizli, miesto nich tam stálo množstvo malých stolíkov obrátených smerom k učiteľskému stolu, za ktorým stála profesorka McGonagallová.
Keď sa všetci usadili a stíchli, povedala: „Môžete začať," a na stole pred sebou obrátila obrovské presýpacie hodiny.
Napokon musela Nira skonštatovať, že skúšky prebehli celkom dobre. Praktickú časť ich skúšala skupinka už napohľad prastarých čarodejníkov a čarodejníc poverených ministerstvom, ktorých videla prvý raz v živote. I keď ešte v nedeľu si myslela, že všetko zabudla, tie mesiace driny predsa len neostali bez odozvy. V pravý čas sa jej vybavilo všetko potrebné a ona mala dokonca pocit, že na skúšajúcich svojím výkonom trochu zapôsobila. Nechcela dúfať predčasne, no okrem astronómie, ktorej predsa len toľko času nevenovala, si bola takmer istá vynikajúcimi známkami.
Vo štvrtok večer po skúške z obrany proti čiernej mágii sa jej Trevor náhle prihovoril. „Tvoj dnešný výkon bol fascinujúci," začal pomaly, pričom si ju neprestával zvedavo premeriavať.
Vzhľadom k tomu, že s ňou predtým sťažka prehodil čo i len slovo, jeho náhly záujem ju celkom znervóznil. „Hmm, ďakujem, Trevor. Ty si bol tiež dobrý," odvetila Nira snažiac sa tváriť nenútene.
Trevor však zamietavo pokrútil hlavou: „Obranná mágia nie je mojou silnou stránkou."
Bola to pravda. Tento pokus o lichôtku jej moc nevyšiel. „Ja si myslím, že si na tom bol rozhodne lepšie, než Warrington," dodala v snahe zachrániť situáciu.
Trevor sa mierne pousmial. „Čo vlastne nič neznamená."
„Hmm, no, chcela som ťa povzbudiť."
„To nie je potrebné, o svojich schopnostiach mám celkom reálnu predstavu," povedal s úsmevom, následne však trochu zvážnel, keď pokračoval. „Môžem sa pozrieť na tvoj prútik?" kývol hlavou k jej opasku, spoza ktorého vytŕčala rukoväť jej prútika.
Niru to prekvapilo. „Prečo?" spýtala sa a podozrievavý tón sa jej tak celkom zakryť nepodarilo.
„Výroba prútikov sa v našej rodine dedí po generácie, je to tradícia, no v skutočnosti nie všetci Ollivanderovci majú pre výrobu cit," začal Trevor potichu. „Môj strýko zdedil ten výnimočný talent. Dokáže v prútikoch rozoznať aj tie najmenšie detaily, aj ten najnepatrnejší záchvev moci a skoro nikdy sa nemýli, čo sa týka určovania jadra a dreva, z ktorého bol prútik vytvorený. Vravia, že mám ten dar tiež."
„A?" Nira sa tvárila nechápavo.
„A tvoj prútik je zvláštny, rád by som o ňom zistil viac, ak ti to nevadí."
Nira zaváhala, no napokon mu prútik podala.
Trevor si ho opatrne vzal a chvíľu ho skúmavo pretáčal medzi prstami. „Vyrobila ho rodina Wolfe?" spýtal sa odrazu.
Nira prekvapene zamrkala. „Ako to vieš?"
„Každý výrobca prútikov má svoju značku. Vidíš tento znak?" ukázal na takmer neidentifikovateľnú značku, ktorú Nira považovala za vadu dreva. Až teraz, keď sa na ňu pozornejšie zadívala, rozoznala v nej obrys malého šípu letiaceho k slnku. Znak Petrovej rodiny.
„Ten znak používa rodina Wolfe, i keď ich prútiky sú väčšinou ozdobne vyrezávané a tento je hladký," pokračoval Trevor zaujato. „Hmm... dvanásť palcov... drevo je nejaký druh akácie?"
Nira len nemo prikývla.
„A jadro?" spýtavo nadvihol obočie, keď jej pozrel do očí.
Pokrčila ramená. „Asi pero z vtáka búrliváka? To je ich tradícia, nie?"
„Je," súhlasil Trevor po chvíli. Prútik ďalej poťažkával, párkrát ním švihol a medzi tým si potichu mrmlal: „To nie je možné."
„Čo nie je možné?" spýtala sa Nira napäto.
Trevor k nej zdvihol zrak, tváril sa napoly prekvapene, napoly ustarane, následne jej prútik opatrne vrátil. „Pero z vtáka búrliváka to nie je."
„A čo teda?"
Zachmúril sa. „Nie som si tým istý, ale povedal by som, že je to... niečo z rohada."