Ako sa neskôr ukázalo, ten výbuch bol súčasťou ohromného ohňostroju, ktorý niekto zapálil na druhom poschodí.
Len čo Nira v Severusovom tesnom závese vybehla na chodbu, veľké krikľavoružové katarínske koleso sa presunulo o čosi ďalej od profesorovej pracovne a práve sa snažilo dobiť do dverí učebne elixírov. Severus naňho zamieril prútikom, no len čo sa s ním omračujúca kliatba stretla, zdvojnásobilo sa a následne vybuchlo v ohromnej záplave červených a ružových iskier.
„Weasleyovci!" precedil profesor medzi zuby to, čo si Nira myslela.
Behom dopoludnia celý Rokfortský hrad a priľahlé pozemky zaplavili veľké draky vytvorené zo zelených a zlatých iskier, ktorým z papúľ šľahali plamene, katarínske kolesá svišťali vzduchom ako lietajúce taniere, rakety s dlhými chvostami zo strieborných hviezd narážali do stien a odrážali sa od nich ako ping-pongové loptičky, prskavky, čo samy od seba vypisovali neslušné slová a všadeprítomné vybuchujúce míny. Tieto pyrotechnické zázraky akoby žili vlastným životom a akákoľvek snaha o ich likvidáciu na ne mala nepredvídateľné účinky.
Na zbytok výuky v ten deň sa mnohí už sústredili len veľmi ťažko. Do učebne elixírov behom poslednej dvojhodinovky prenikla svištiaca raketa so strieborným chvostom. Severus sa ju však nepokúšal zastaviť a cloniacim zaklínadlom zasiahol len vtedy, ak hrozilo, že raketa prevrhne jeden z bublajúcich kotlíkov.
Okrem povznesenej atmosféry medzi študentami to malo aj iný pozitívny efekt. Umbridgeová vďaka tomu trávila väčšinu svojho prvého riaditeľského dňa pobehovaním po škole a likvidovaním ohňostrojov, lebo sa zdalo, že žiaden z učiteľov nie je schopný si s tým poradiť sám. Keď okolo nej cestou na večeru prechádzali, vlasy jej trčali na všetky strany, čiernu zamatovú mašľu mala nakrivo, v tvári strhaný výraz a ružový svetrík celý od sadzí.
Behom večere Nira sedela medzi Victorom a Daphne. Ani jeden z nich však nepôsobil pobavene, či veselo. Naproti tomu pri chrabromilskom stole sa jej bývalí priatelia, vrátane Georgea, veselo smiali.
„Svoju cestu si si vybrala," zamudroval jej vnútorný hlások, keď Nira zatúžila opäť sedieť medzi nimi.
„Čo po tebe Snape chcel, Nira?" Victor pretrhol prúd jej skľúčených myšlienok.
Odtrhla pohľad od chrabromilského stola a pozrela mu do očí. Skúmavo si ju premeriaval. „Vieš, ako si hovoril o tej ilegálnej študijnej skupine?" začala.
Victor prikývol.
„Existuje zoznam mien, kto je členom."
„Budem hádať, si na tom zozname," poznamenal a Daphne sa na ňu tiež skúmavo zahľadela.
„Som," priznala Nira.
„Čo na to povedal Snape?"
„Dal mi navyše dni po škole behom veľkonočných prázdnin."
---
Piatok večer strávila Nira, Victor, Daphne a Trevor v učebni elixírov drhnutím kotlíkov a utieraním prachu na policiach bez použitia mágie. Zdalo sa, že Severus má tento typ trestu v značnej obľube. Na väčšinu Slizolinčanov nezvyknutých pracovať bez mágie fungovalo dokonale. Ona však vyrastala v nečarovskej rodine a dnešný trest bol proti umývaniu záchodov zanesených hnojovými bombami len slabý odvar.
„Vôbec nechápem, ako to tí muklovia môžu zvládať bez prútika. Všetko ma bolí!" posťažovala si Daphne neskôr večer, keď sa všetci štyria unavene rozvalili na gauč a do kresiel pred krbom. V klubovni už v tú dobu nikto nebol.
Trevor si Daphne starostlivo premeral a následne jej začal masírovať jej ubolený chrbát. Daphne pri tom slastne privierala oči.
„Pre teba to zrejme nebola novinka, však Nira?" spýtala sa, keď oči opäť otvorila.
Nira, zahĺbená do myšlienok okolo dnešnej zlej nálady profesora elixírov a skutočnosti, že kvôli trestu prišla o doučovanie, sa odrazu strhla. „Čo?" pozrela spýtavo na Daphne, ktorá evidentne čakala na odpoveď.
„Nad čím prosím ťa rozmýšľaš?! Vravela som, že ty zjavne nie si v práci bez prútika nováčikom."
„Som z nečarovskej rodiny," pokrčila ramená. „Tam prútiky nemajú."
Daphne pokrútila hlavou. „Prečo stále používaš ten nečarovia nezmysel?"
„Tak im hovoríme v Amerike. Nečarovia-muklovia. Predsa len som tam strávila väčšiu časť svojho života, je to proste zvyk."
„I tak nechápem, ako to môžu zvládať. Keby si aspoň mohli zadovážiť domáceho škriatka..."
„Domáci škriatkovia sú tiež bytosti, nemali by sme s ich prácou počítať ako so samozrejmosťou," namietla Nira dôrazne, za čo si vyslúžila Daphnein prekvapený pohľad.
„Ale oni tu na to sú, aby slúžili čarodejníkom. Náš domáci škriatok netúži po ničom inom, len plniť naše rozkazy."
„To je preto, že im to čarodejníci tak dlho vtĺkali do hláv, až tomu uverili. Nedávno som stretla škriatka, ktorý si za svoju prácu nechával platiť a bol hrdý na to, že je slobodný. Každý tvor si zasluhuje našu úctu. Rovnako tak muklovia (to slovo zdôraznila) by nemali byť braní ako niečo podradné. Sú to ľudia rovnako ako my, len mali tú smolu, že sa nenarodili s čarodejnými schopnosťami. Za to sú ale veľmi vynaliezaví," dokončila Nira rozhodným hlasom.
Daphne na ňu len nemo hľadela, následne pokrútila hlavou. „Nira, ja netvrdím, že máme muklov utlačovať, či zabíjať, ale máš o tom všetkom trochu pomýlenú predstavu."
„Nie," ozval sa odrazu Victor, ktorý do tej doby mlčal.
„Nie?" Daphne naňho spýtavo pozrela.
„Nira má pravdu," povedal potichu hľadiac zamyslene do plameňov.
Daphne si Victora premerala zvláštnym pohľadom, no viac nenamietala a po chvíli ticha sa s Trevorom vytratila na schodisku do chlapčenských spální.
„Nemala by si sa na Daphne hnevať," ozval sa Victor, keď spolu osameli. „Nemyslí tým nič zlé a rozhodne by nikomu nechcela ubližovať, ale výchova v starobylých čarodejníckych rodinách je iná. Zakonzervovaná. Sme neustále vychovávaní k tomu, aby sme verili, že čarodejníci sú všetkým a všetkému nadradení. A samozrejme najviac nadradení sú tí čistokrvní zo starobylých čarodejníckych rodov," dokončil potichu.
Nira si ho skúmavo premerala. „A čo tvoja rodina, Victor?" spýtala sa po chvíli. „Keď som prvý raz stretla Charlottu, povedala mi, že jej starí rodičia nemajú radi humusákov."
Victor jej pohliadol do očí. V jeho šedých prenikavých očiach sa mihol tieň bolesti. Povzdychol si a zahľadel sa do ohňa. „Rodičia zomreli, keď som mal šesť rokov. Bolo to krátko po Charlottinom narodení. Ujali sa nás matkini rodičia," neprestával sledovať malé plamienky, čo tancovali nad rozpálenými uhlíkmi.
„To ma mrzí, Victor," šepla Nira. „Čo sa stalo?"
„To nikto nevie. Stalo sa to uprostred noci. Večer boli živí a zdraví a ráno, keď som zišiel do obývačky..." odmlčal sa a na chvíľu zavrel oči.
Nira ho bez slova sledovala.
„Ich smrť sa nikdy neobjasnila," dokončil následne, keď oči otvoril a zadíval sa opäť do plameňov.
„Starí rodičia sú zo starobylej čarodejníckej rodiny?" spýtala sa po chvíľke ticha.
„Rodina Burke," prikývol a sval na čeľusti sa mu zavlnil, keď stisol zuby. „Môj praded založil so svojím spoločníkom obchod Borgin a Burkes. Vďaka tomu si naša rodina zarobila nemalé peniaze. Po smrti starých rodičov všetok majetok pripadne mne a Charlotte," spôsob, akým to povedal prezrádzal, že so starými rodičmi nemá moc vrelý vzťah.
„To sa naozaj všetko v starobylých čarodejníckych rodinách točí len okolo majetku?" Nira neveriacky pokrútila hlavou.
„Majetku a čistoty krvi," prikývol, keď na ňu pozrel. „Očakávajú odo mňa, že sa ožením s niekým s dlhým čistokrvným rodokmeňom."
„Prečo si sa ma zastával?" spýtala sa odrazu. „Prečo si dnes povedal, že so mnou súhlasíš, i keď je evidentne rodina Burke opačného názoru?"
Victor jej neprestával hľadieť do očí, jeho výraz však zatvrdol a neprezradil už vôbec nič. „Je neskoro. Mali by sme ísť spať!"
---
Veľkonočné prázdniny začali. Lúče jarného slnka pohládzali prvé zelené steblá trávy, ktoré sa objavili na okolitých svahoch. I keď ešte pofukoval chladný vietor, citeľne sa oteplilo a všetci čo mohli, využili ten čas k oddychu a zábave pri jazere. Všetci okrem piatakov a siedmakov, ktorí sa pripravovali na nadchádzajúce skúšky. Lúče slnka prenikali cez vysoké okná knižnice, kde vo vzduchu osvetľovali víriace čiastočky prachu. A práve tam ich malá študijná skupinka trávila väčšinu víkendu. Nira síce navrhla, či by sa tiež nechceli presunúť k jazeru, no nestretla sa s pochopením. Daphne začínala byť čím ďalej, tým nervóznejšia a sebemenší hluk, či hlasný hovor ju dokázal rozčúliť.
Nira však vedela, že ak si chce zachovať zdravý rozum, bude musieť tie ich študijné seanse trochu obmedzovať. Preto v nedeľu pred šiestou večer zaklapla učebnice a vyhlásila: „Budem musieť ísť!" Nastrkala slovník starobylých rún do tašky, tú si prehodila cez rameno.
„Kam ideš?" spýtala sa Daphne prísne.
„Snapeov trest," odvetila jednoducho a pobrala sa z klubovne.
Bola to dobrá výhovorka, i keď jej profesor elixírov v skutočnosti žiaden trest nedal. Navečerala sa a následne začala zvažovať, čo s voľným večerom. Ak by sa vrátila príliš skoro, jej klamstvo o treste by veľmi rýchlo prasklo. Tá myšlienka automaticky nasmerovala jej kroky do žalárov, až sa trochu prekvapene zastavila pred dverami profesorovej pracovne.
Mohla by zaklopať, no potom čo? Bola síce presvedčená, že naposledy ju chcel profesor pobozkať, to by však bol asi dosť podivný argument. Chvíľu neisto postávala na mieste, v hlave si prehrávala rôzne scenáre, keby Snape otvoril dvere. Napokon nad sebou pokrútila hlavou. Správala sa hlúpo. Odstúpila od jeho dverí a rozhodla sa radšej využiť ten čas na tréning v duelantskej miestnosti. Nestihla však urobiť ani krok vpred, keď sa spoza rohu vynorila profesorka Umbridgeová.
„Slečna Benettonová!" zvolala nepríjemne vysokým hlasom. „Čo tu o tomto čase robíte?!"
Nira zaskočená tým nečakaným ružovým zjavom v rýchlosti použila rovnakú lož: „Mám trest u profesora Snapea."
„Takto neskoro večer? Cez prázdniny?" profesorka sa nezdala byť moc presvedčená.
Nira zamrkala. Bolo niečo po siedmej, zas tak neskorá večerná hodina to nebola. Navyše, Severus skutočne moc nedbal na nejaké večerné hodiny, či prázdniny. Presvedčila sa o tom na začiatku školského roku. „Profesor Snape v tomto ohľade nemá veľké pochopenie," vyhlásila. Dala si záležať, aby to znelo dostatočne otrávene a nahnevane.
„Nepochybujem, že ste si ten trest zaslúžili!" vykrivila Umbridgeová pohŕdavo svoje ropušie ústa. „Nenecháme ho čakať, všakže?" dodala sladko.
Než by tomu Nira mohla zabrániť, profesorka po pár krokoch stála pred dverami a klopala na ne.
Netrvalo dlho kým sa s tichým zaškrípaním pootvorili. Z malej medzierky vykuklo jedno Severusove tmavé oko a kúsok krivého hákovitého nosa. Zamračene si zmeralo postavu v ružovom a trochu prekvapene zavadilo o Niru stojacu za ňou. Dvere sa následne pootvorili o čosi viac.
Profesor elixírov dnes na sebe nemal svoj typický čierny plášť a čiernu vestu vymenil za zásteru z dračej kože. Zjavne na niečom pracoval.
„Dobrý večer, Severus," pozdravila Umbridgeová až neprirodzene milým dievčenským hlasom.
„Dobrý večer, pani riaditeľka," Severusov pozdrav bol o poznanie chladnejší.
„Práve som pred vašou pracovňou chytila slečnu Benettonovú," vyhlásila triumfálnym tónom. Nira mala chuť zahrabať sa pod zem, keď sa Severusov zamračený pohľad stočil k jej tvári. „Tvrdila mi, že má u vás trest," dokončila profesorka spýtavo.
Severus opäť pohliadol na Umbridgeovú, jeho obočie sa väčšmi stiahlo. „V tom má pravdu a už mešká niekoľko minút!" vyhlásil dosť otráveným tónom. „To bude mať vplyv na dĺžku vášho trestu, slečna Benettonová!" dodal smerom k Nire. Následne dvere úplne otvoril a pokynul jej, aby vošla dnu. Urobila tak bez námietky s kajúcne sklonenou hlavou.
Keď sa už už chystal za nimi zavrieť, profesorka Umbridgeová ho nečakane zastavila: „Vlastne som si hovorila, či by ste si nedali šálku čaju. Mohli by sme si vymeniť tipy ohľadne školských trestov," hrozivo sa zazubila.
Nira na ňu ostala vyjavene civieť a podľa Severusovho meravého postoja usúdila, že je na tom zrejme dosť podobne.
„To je... milé," vyhlásil po chvíli, no z jeho hlasu nezaznievala ani štipka nadšenia. „Žiaľ Merlin, ako vidíte, nemôžem tu Benettonovú nechať osamote. Moja pracovňa by sa mohla zmeniť na kôpku popola."
„Chápem," prikývla sklamane profesorka Umbridgeová a Nire venovala jeden krátky nahnevaný pohľad. „Možno... inokedy," dodala s nádejou v hlase, keď opäť na Severusa pozrela.
„Pekný večer," reagoval odmerane, následne jej zabuchol dvere pred nosom. Otočil sa, pozrel na Niru s nepreniknuteľným výrazom v tvári. „Bez komentára, slečna Benettonová!" prehlásil pomedzi zuby.
Nira nemala v úmysle niečo povedať. Celou tou udalosťou bola tak zaskočená, že sa zmohla len na tiché, nenávistné: „Tá bosorka!"
Profesorovi pri tom prehlásení nepatrne zacukali kútiky úst. „Ako váš profesor zásadne neschvaľujem takéto vyjadrovanie o našej novej riaditeľke. Ale inak s vami súhlasím," dodal s malým úškrnom. „Čo ste robili v okolí mojej pracovne?"
Nira sa spamätala. „Potrebovala som pauzu od učenia," prehlásila.
Spýtavo nadvihol obočie. „To ale stále nevysvetľuje vašu prítomnosť, slečna Benettonová."
„Mala som namierené do duelantskej miestnosti," dodala.
„V tom prípade môžete vo svojej ceste pokračovať," kúsok odstúpil od dverí, aby jej uvoľnil cestu.
Nira urobila krok vpred, následne však zastala. „Vlastne," pozrela mu váhavo do očí, „na žiaden tréning nemám náladu. Nepotrebujete s niečím pomôcť?"
Severusove obočie vyletelo ešte o kúsok vyššie.
„Pracujete na nejakom elixíre?" kývla hlavou k bublajúcemu kotlíku na pracovnom stole a pootvorenému skladu surovín.
„Snáď si nemyslíte," profesor si založil ruky cez hruď, „že by som vám zveril svoju dvojmesačnú prácu?"
„Dva mesiace?" zopakovala, pokrútila hlavou. „Na to by som si ani netrúfla. A niečo iné?" navrhla dúfajúc, že nepôsobí rovnako zúfalo ako Umbridgeová, ktorá ho pred chvíľou pozývala na čaj. „Pokojne budem znovu prerátavať zbierku surovín, len nech aspoň chvíľu nemusím myslieť na skúšky."
„Keď tak naliehate..." Severus si ju premeral, v jeho tvári sa dala rozoznať známka pobavenia. „Včera mi dorazila zásielka mločích očí. V poslednej dobe celkom klesla kvalita. Je ich treba prebrať. Smradľavé a podivne zafarbené vyhodiť, nevylúpané vylúpať. Chcel som to niekomu zadať ako školský trest."
Nira sa pri tej informácii neubránila úškrnu. „Ten niekto by mal určite radosť," poznamenala.
„To nepochybne," prikývol.
„Sem s nimi, aspoň si pri tom oddýchnem," dodala vzápätí.
Na Severusovej tvári sa objavilo prekvapenie. „Ste si istá, slečna Benettonová?"
„Stopercentne."
Výraz prekvapenia sa nezmenil, no mávol prútikom a zo skladu surovín vyletel veľký kovový kýbeľ plný drobných tmavých očiek. „Môžete ich rovno odmeriavať do flakónov. Päť uncí jeden," navrhol spýtavo, a keď Nira prikývla, kýbeľ nasledovala aj sada sklenených fľaštičiek.
Ďalej nestrácala čas. Odložila si veci, vyhrnula rukávy a pustila sa do toho. Až po chvíli si uvedomila, že ju profesor bez slova pozoruje. Vzhliadla. „Stalo sa niečo?"
Pokrútil hlavou, ale tváril sa akosi zvláštne. „Je to snáď po prvý raz, keď pre mňa niekto niečo také robí dobrovoľne," vyhlásil odrazu.
Nira sa usmiala. „Nebude vám vadiť, ak si k tomu pustím nejakú hudbu?" spýtala sa. „Do sluchátok," dodala vzápätí, lebo profesorov výraz sa začínal chmúriť.
„Ak ma to nebude rušiť," odvetil napokon.
„Nebude," sľúbila. Vylovila z tašky svoj minidisc opatrený trochou mágie. „Vy hudbu nepočúvate?" spýtala sa zaujato, keď na profesora opäť pozrela.
„Dávam prednosť tichu pred nezmyselným randálom," vyhlásil sucho.
„Možno by ste zmenili názor," nadhodila s úsmevom.
Jeho obočie sa razom stiahlo. „Slečna Benettonová..." začal varovne, na čo mu Nira hneď skočila do reči.
„Jasne, nie dnes."
Potom už nikto nič nepovedal, obaja sa venovali svojej práci. Severus si niečo miešal v kotlíku a Nira preberala tie malé slizké vecičky. Preberanie mločích očí by bol skutočne nepríjemný trest, no jej to tentoraz vôbec nevadilo. Veľa premýšľania to nepotrebovalo, mohla pri tom počúvať hudbu a profesora elixírov mala na dosah. Na chvíľu sa zahľadela na jeho chrbát ohnutý nad kotlíkom. Bolo zvláštne, ako veľmi sa jej city k nemu zmenili. Pred necelým rokom by ho najradšej posadila do Azkabanu a teraz... Zahĺbená do myšlienok o profesorovi elixírov stratila pojem o čase. Práca jej šla od ruky, na dne ostávala už len malá vrstva očiek, keď sa odrazu niečo dotklo jej ľavého ramena. Vydesene sa strhla. Profesor stál za ňou, podával jej flakón, po ktorom sa práve chcela natiahnuť. Stiahla si slúchadlá z uší.
„Nechcel som vás vyľakať," ospravedlňoval sa potichu, očami mapoval jej tvár. „Ešte sa vám to neomrzelo?"
Usmiala sa. „Už toho veľa neostalo." Vzala si od neho flakón. „Dorobím to."
Profesor jej chvíľu hľadel do očí, následne prikývol. Obišiel ju a stúpol si vedľa nej. „Pomôžem vám," vyhlásil, čím Niru skutočne prekvapil. Automaticky vyhrnul rukávy a do dlaní nabral za hrsť drobných očiek.
Oči jej skĺzli k jeho ľavému predlaktiu. Svietila na ňom nepekná bledoružová jazva v tvare lepky s hadom miesto jazyka.
Akoby to Severus vycítil. Pozrel na ňu, a keď zistil, čo zaujalo jej pozornosť, zamračil sa. Pustil mločie oči späť do nádoby, siahol po ľavom rukáve v snahe zhrnúť ho opäť dolu.
Nevedela, čo ju to napadlo, ani kde vzala tú odvahu. Natiahla ruku a prstami sa jemne dotkla toho nepekného obrazca. Profesor stuhol uprostred pohybu, prekvapene jej pozrel do tváre. Nira mu pohľad opätovala s vážnou tvárou, prsty zľahka posunula po jeho pokožke. Bolo v tom niečo vzrušujúce, no nebezpečné zároveň. Jej vnútrom sa preháňali húfy motýľov. Uvedomila si, že aj Severusov hrudník sa dvíha v hlbších nádychoch. Pozoroval ju so zamračeným výrazom, nepokúsil sa ju však zastaviť.
„To je temné znamenie?" šepla takmer nečujne.
„Áno," odvetil tichým, trochu zachrípnutým hlasom.
Opäť mu končekmi prstov jemne prešla po predlaktí. Zastavila sa na hlave hada.
„Prečo ste sa k nim pridali?" tá otázka jej vykĺzla skôr, než tomu mohla zabrániť.
Sval na jeho čeľusti sa zavlnil, v očiach sa mihol tieň. „Mladícka nerozvážnosť," odvetil.
Nira pokrútila hlavou. „Ľudia kvôli nim umierali a umierajú!"
„Verte mi, že neubehne deň, kedy by som toho neľutoval," šepol nespúšťajúc z nej ten svoj temný hypnotický pohľad.
„Verím vám," prikývla.
Zavládlo ticho. Stáli tam, hľadeli jeden na druhého. Odrazu Severus zdvihol pravú ruku a prstami sa jemne dotkol jej líca, pohladil jej sánku. Zachvela sa. Jeho tvár bola tak blízko, pootvorenými perami sa takmer dotýkal jej nosa. Zaklonila viac hlavu, zavrela oči. Vzápätí na perách ucítila jeho teplý dych, ich pery sa spojili. Bozk bol spočiatku len jemným dotykom, skoro až nesmelým, akoby Severus stále váhal. Jazykom mu vyšla v ústrety, špičkou sa dotkla jeho hornej pery. Ruka na jej sánke sa zviezla na krk, prsty jej vplietol do vlasov, odrazu si ju k sebe viac pritiahol. Bozk získal na intenzite. Opäť sa zachvela, ľavou rukou ho objala okolo pásu, nechty pravej mu zaryla do predlaktia, nasledované Severusovým tichým syknutím. Ich telá sa k sebe pritisli, jazyky spolu zvádzali boj. Nirine srdce bilo ako o život a ona mala pocit, že jej vnútro musí každú chvíľu explodovať. V tom sa profesor odtiahol.
Nespokojne zabručala. S očami stále zavretými, pokúsila sa k nemu opäť priblížiť, on jej to však nedovolil. Oči otvorila. Bol trochu udýchaný, no v tvári mal odhodlanie.
„Musíme byť rozumní," šepol zachrípnutým hlasom.
Nira sa nespokojne zamračila. „To mi nikdy moc nešlo," vyhlásila potichu.
Usmial sa. „Všimol som si." Ruka, čo bola ešte pred chvíľou zamotaná v jej vlasoch ju jemne pohladila po tvári. „Je pol jedenástej, mala by si ísť. Bol to dlhý deň."
Tykanie z jeho strany ju v prvej chvíli prekvapilo, no súčasne potešilo. Prstami mu jemne zovrela predlaktie, ktorého sa stále ešte dotýkala. „Budeš sa mi opäť vyhýbať?" spýtala sa s drobným náznakom výčitky.
Zatváril sa prekvapene, následne ju znovu jemne pohladil po tvári, pokrútil hlavou. „Nie."