Media: Rupert Rothschid
Fair and Loyal
Začal sa prebúdzať. Spočiatku zaznamenával iba dunenie rôznej frekvencie a intenzity. Neskôr všetko znelo ako zvuk prichádzajúci z ohromnej diaľky. Sám pritom zo seba nedokázal dostať ani hlásku. Mal pocit, akoby bol pod vodou a snažil sa prísť na to, čo jednotlivé zvuky, znamenajú. Pripadali mu nedosiahnuteľné, akoby im nikdy nemal porozumieť. A potom – úplne odrazu! – bublina, ktorá ho oddeľovala od skutočného sveta praskla a zvuk k nemu doliehal vo svojej plnej sile.
„Nie!" výkrik preťal ticho. „To nemôžeš, Mailys!" podľa dunenia krokov vedel, že sa muž postavil medzi neho a ženu, ktorá mu zrejme chcela ublížiť. Ak by ho nebolelo celé telo a dokázal ho v tej chvíli plne ovládať, trhlo by ním. Netušil, čo ho dostalo viac – neznámy hlas alebo to, ako rezonoval v jeho hlave. Dunelo mu v nej akoby mu po nej prešlo stádo koní. A podľa toho, ako ho všetko neskutočne bolelo, to tak pokojne mohlo byť. „Nemôžeš zabiť niekoho nevinného. Pravdepodobne ani nie je dospelý! Vyzerá, že je v našom veku!"
„Je Civilizovaný, Will! Nie je nevinný! Nemusí byť dospelý; deti Civilizovaných majú na rukách krv! Nehovoriac o tom, že vyzerá, že je dosť starý na to, aby zodpovedal za svoje rozhodnutia."
„Aké rozhodnutia? Čo ty vieš o jeho rozhodnutiach, Mailys?"
„Pozri sa, kde sa nachádza! Čo robí Civilizovaný ďaleko od svojich ľudí blízko miesta, kde vypuklo peklo? Liga učinila svoj krok, keď dala rozkaz vyrábať zbrane a získať Relikviu. Nech plánujú čokoľvek, rozbehli svoj plán a tento Civilizovaný tu určite tiež mal svoju úlohu, ktorú mal splniť."
„Nezabúdaj, že jeho ľudia môžu za smrť tvojho otca a za skazu celého Asterlingu," ozval sa ďalší ženský hlas, načo si ten prvá žena posmešne odfrkla. „Čo je? Nie som pokrytec, keď máš pravdu, tak ju máš," odvetila na to nie veľmi nadšeným tónom.
Doľahlo na neho nemilé uvedomenie. Bolesť hlavy a neschopnosť pohnúť sa neboli jeho najväčšími problémy. Ani to, že sa nevedel poriadne rozpamätať, ako sa do tohto stavu dostal. Oh, nie. Najhoršie bolo, že sa nachádzal pri nepriateľoch práve v takomto v stave. A iba jeden z nich bol ochotný staviť na jeho nevinu. Nemohol tvrdiť, že by mal krv na rukách už ako dieťa, ale krvavé boli. A za dospelého ho tiež nikto nepovažoval... a nevinného zrejme takisto nie.
„Jeho ľudia vypísali odmenu na Nikoho hlavu. Ide po jednom z nás! Mlč, Foster! Nehovorím o ňom ako o obyvateľovi Asterlingu, ale ako Hľadačovi mágie. Zradili ho a zničili jeho povesť, čím nás donútili obrátiť sa proti vlastnému človeku. To sa neodpúšťa. Nehovoriac o tom, že by najradšej vyhladili všetku mágiu z tohto sveta, bez ohľadu na dôsledky! Naozaj chceš takého človeka nechať nažive?!"
„Ja..." začal Will a muž na zemi sa začal obávať, že sa pod tlakom väčšiny začne lámať, „...viem, že nebyť Ligy, otec by nezomrel. A želám si boli potrestaní ľudia, ktorí môžu za jeho smrť."
„Tak uhni, William," povedala mu rozhodne Posledná Hľadačka mágie.
Prešla ním vlna strachu. Ak teraz zomrie, bude úplne jedno, akú dohodu uzavrel s Heylelom. Ak zomrie, komu sa bude vytrácať zrak, ak nenaplnia svoju časť dohody? Nikomu. Dohoda nemôže pretrvať, pokiaľ ju nedodržiavajú obe strany. Tým pádom, keď Rupert zomrie, Heylel nezaručí prežitie Ligy Civilizovaných. Rupert sa bude sa musieť brániť. Nie zbraňami či päsťami. Na to je príliš slabý a jeho nepriatelia v presile. Urobí to, čo vie najlepšie.
Použije slová.
„Nie!" listy pri Rupertovi zašušťali, keď sa mladý muž pohol bližšie k nemu, dávajúc najavo, že zvyšok ľudí k nemu nepustí. „Nie," povedal o niečo pokojnejšie a o dosť viac nekompromisne. Prečo ho ten cudzinec bráni? Hlavne, keď má plné právo obviňovať ho zo zrady Nikoho a vlastného nešťastia. „Nie je to správne. Takto ma otec nevychoval. Nech si hovoríš, čo len chceš, Mailys, platí, že človek je nevinný, kým sa nedokáže jeho vina."
„Už len tým, že je z Ligy je vinný!"
„To isté si môže myslieť on o tebe, Hľadačka mágie," ozval sa muž, ktorý doposiaľ mlčal. Žeby to bol pred chvíľou oslovený Foster? „Máte voči sebe predsudky, ktoré vás vedú k unáhleným záverom."
„Mlč, Foster!" Bingo! „Že sa ozývaš práve ty, ktorý opovrhuje čo i len vzduchom, ktorý Nikto dýcha. Mám právo zabiť ho. Jeho ľudia by neváhali a v okamihu, ako by na nás padol ich zrak, by sa nás pokúsili zabiť."
Rupert sa rozhodol zakročiť. Mohol ďalej počúvať hádku, no kam by to viedlo? Ako by mohol ovplyvniť to, k akému výsledku dospejú? Nijak, to sa rovno môže staviť a dúfať, že vyhrá.
„Nie si," dostal zo seba horko ťažko, ledva dokázal hýbať perami. Otvoril oči a s viditeľnými ťažkosťami sa prevalil na bok, pretože bez podpory rúk nebola šanca, že by sa sám dokázal postaviť. William, stojaci pred ním, chrániac ho pred ostatnými, od samého prekvapenia odstúpil nabok a prekvapene sa na neho pozeral. Mailys, žena s bielymi vlasmi, ktorú spoznal podľa naštvaného výrazu, sa postavila do bojovej pozície, siahajúc za chrbát, pripravená tasiť zbraň.
Rupert využil ich nečinnosti a nadvihol sa na lakeť a na roztrasenej ruke sa mu podarilo dostať do sedu. Stálo pred ním šesť ľudí, ale nevidel na nich poriadne. Jedno oko mal zlepené krvou z rany na hlave.
„Čo nie som?" precedila pomedzi zuby a prebodávala ho pohľadom modrých očí. Vyzývala ho, aby dokončil vetu; aby ju naštval a dal jej dôvod zabiť ho. Pri Eliasovi by to fungovalo. Mala však smolu, že stretla jeho a on bol o dosť rozvážnejší než jeho ryšavý kamarát.
„Nie si... ako ja," dokončil pokojne.
„Vidíš, ešte aj teraz mi dáva najavo, že im nesiahame ani po päty. Je tak, ty špinavý malý sopliak z Ligy?!"
Rupert pochyboval, že je až o toľko staršia, aby by ho takto mohla oslovovať, ale to nebolo to, čo mu robilo vrásky na tvári. Viac ho znepokojovalo to, ako sa jej ruka za chrbtom spevnila. Musel sa pripraviť na útok a na to, že ho Will nezachráni. Už viac nebol cudzinec v bezvedomí. Už bol hovoriaci cudzinec, ktorý si svojimi slovami mohol priniesť buď záchranu, alebo záhubu.
„Nie," neodvážil sa krútiť hlavou, pretože to mohlo znamenať návrat do bezvedomia. „Nezabíjaš preto, lebo ti na niekoho padne pohľad. Nezabíjaš z presvedčenia, že si lepšia než ostatní. Počul som vás. Myslíš si, že môžem za to, čo sa vám stalo len preto, lebo nesiem znak tých, ktorých viníte. Ale ja nezastupujem mojich ľudí. A ak by ste týmto chceli poslať nejaký odkaz," krátko, neveselo sa zasmial, horko si uvedomujúc, že je to pravda, „tak ja nič neznamenám. Pokrčili by nad mojím mŕtvym telom ramenami a pridali by ma na list ľudí, za ktorých smrť vinia mágiu. Bol by som len ďalšie poleno vo vatre nenávisti."
„Možno mi nejde o spravodlivosť či odkaz. Možno mi stačí zadosťučinenie."
„Tak potom som sa mýlil. Ste ako my."
„Čo si to dovoľuješ?!" spoza chrbta vytiahla bič a prudkým pohybom ho obmotala okolo jeho krku. Rupertovi vyletela jedna ruka, ktorá sa ho pokúšala oslobodiť z jej zovretia, druhá spočívala na zemi a udržiavala jeho rovnováhu.
Pribehol k nemu modrooký a čiernovlasý Will a hneď strkal prsty pod bič, aby ho trochu uvoľnil od jeho krku. „Mailys, prestaň!" kričal, no ani na ňu nepozrel. Jeho znepokojený zrak spočíval na pomaly červenejúcej tvári Ruperta Rothschilda. „Má pravdu! Ak ho zabiješ, nie si o nič lepšia než oni!"
„Hej, čo to bolo?" spozornela ryšavá žena a pátrajúcim pohľadom zamierila k hlbším častiam lesa. Nikto ju nevnímal.
Rupertovi sa začal zahmlievať zrak, takže i tým jedným okom by nevidel, čo si myslela, že zahliadla. Ak mala pravdu a niečo tam bolo, tak dúfal, že to nezhorší jeho situáciu. Čo jeho dýchanie rozhodne zhoršilo, bol Williamov odchod od neho. Pustil bič a odišiel od Ruperta k Mailys. Z toho, na čo dokázal zaostriť, videl, ako jej položil dlaň na ruku, ktorou zvierala bič a niečo jej hovoril. Hovoril rýchlo, pery sa mu pohybovali tak, že by z nich zrejme nevedel čítať ani s fungujúcim zrakom.
Nech jej hovoril čokoľvek, boli to práve Fosterove slová, ktoré na ňu zafungovali: „Ten chlap má odpovede!" zvolal. „Dostala si sa k Lige najbližšie za posledné roky, mýlim sa snáď?! Toto je šanca zistiť, ako fungujú a prečo musel zomrieť Samuel Winston a takmer celý Asterling."
Zovretie biča povolilo a Rupert dopadol doluznačky, lapajúc dych. Tentoraz sa nesnažil postaviť, pretože naňho doľahlo hrozné uvedomenie. Budú chcieť odpovede. Budú chcieť vedieť jeho tajomstvá. A on im ich nedá, pretože nechce a nemôže. Aj keby toho vedel viac než to minimum, čo mu zverili, nezradil by Ligu. Možno nereprezentoval úplne všetkých, no patril k nim. Veril v ich vec.
V tej chvíli si uvedomil, že ho Foster nezachránil. Odsúdil ho k tomu, aby si želal, aby bol zomrel a neprebral sa pri nich. Mŕtvy neprezradí nič, takto bude postavený pred voľbu medzi Ligou a svojím životom.
Mal by si si zvoliť smrť, to by mu povedal Predstaviteľ Sinclair, ak by sa ho bol spýtal na názor, čo robiť.
Alebo by s nimi mohol uzavrieť podobnú dohodu ako s Nikým či V'alakom. No nebolo nečestných dohôd už azda dosť? Potreboval azda ešte jednu, v ktorej by musel hľadať kľučky a zadné dvierka, aby mohol vyhrať a zároveň si zachovať čestnú tvár?
„Kde je v tomto čestnosť?" zamrmlal do trávy, nezrozumiteľne, nečujne. Uzatvorenie dohody s plánom porušiť ju nie je čestné, nech je uzavretá akokoľvek a nech ponúka aj milión zadných dvierok. Ak by bol čestný človek, nehľadal by ich. Ak by nebol neustále vystavený strate života, nebol by nútený nakuknúť za nich.
Tak si zvoľ smrť, ozval sa mu v hlave Henry Sinclair. Ak chceš ostať čestným a zároveň verným našej veci, zomri.
I to bola cesta, no taká, ktorou sa Rupert ešte nechcel vydať. O generácii jeho otca sa hovorilo, že zomreli mladí. Prečo by ich mal nasledovať v ešte mladšom veku? Prečo by mal zbytočne položiť život ako John Wrigth?
Nie, nie, nemohol zomrieť. Znova raz sa vrátil k ďalšej z mnohých dohôd – tej s Heylelom. Túto musí dodržať. To už si v hlave urovnal a práve to viedlo k jeho rozhodnutiu, ako vyriešiť túto situáciu. Znova raz sa uchýli k nečestnému správaniu, tentoraz s plným vedomím a s pocitom zahnania do kúta.
„Kde berieš istotu, že zradí vlastných ľudí?" spýtala sa pochybovačným hlasom ryšavá žena.
„Je to špina loviaca mágiu, čo by si od neho čakala?" odpovedala jej na to Mailys s odporom.
Po jej slovách sa mu až drhlo v hrdle, keď povedal: „Poviem vám, čo chcete," hovoril cez stisnuté zuby. Nemalo to nič spoločné s bolesťou, ktorú cítil, ani so stiahnutým hrdlom po škrtení. Bola to jeho hrdosť, ktorá trpela, keď jej týmito slovami dal viac-menej za pravdu.
„Naozaj urobíš hocičo pre to, aby si si zachránil kožu."
Rupert zdvihol hlavu a jeho sivé oči sa pozreli do tých jej modrých. Opovrhovanie sršalo z oboch. „Nejde o moju kožu," prehovoril a pomaly, opatrne sa začal zdvíhať. Zahmlievalo sa mu pred očami a udržanie rovnováhy ho stálo takmer všetky sily. Ale postavil sa sám, odmietol i Williamovu pomoc, a celý čas pri tom nepretrhol očný kontakt s Mailys. Nemienil ukázať slabosť a určite nie Hľadačke mágie. „Informácie za informácie."
Mailys sa ľadovo zasmiala a pristúpila k nemu nebezpečne blízko, narúšajúc jeho osobný priestor. Ani ho nemyklo dozadu, načo takmer uznanlivo zahmkala. „Ide ti o kožu. Buď nám povieš, čo potrebujeme vedieť, alebo zomrieš. Je to jednoduché."
„Ani nie," nesúhlasil. „Nezabúdaj, že som bol v Prázdnej krčme a vyšiel som z nej živý a plný dojmov z pozorovania, ako fungujete."
„Pecka," vyvalil na neho oči William, Mailys si odfrkla.
„Tak si môžeš gratulovať, že si odtiaľ vyšiel živý. To nič nemení na tom, že z tejto situácie sa tak ľahko nedostaneš."
„Theodore nás viedol spleťou tunelov, aby sme nevedeli, kde je vchod do vašej slávnej krčmy. Elias a Abel nič netušia, ale – ako som spomínal – pozoroval som svoje okolie. Načúval som mu. Aj napriek všetkým vašim opatreniam viem, kde sa nachádza Prázdna krčma. Mesto Salem je zrazu omnoho zaujímavejšie, čo poviete, Mailys?"
Za Mailys prehovorila jej päsť, ktorá pristála na jeho tvári. Rupert spadol dozadu, v nose započul puknutie a po perách a brade sa mu liala krv. Trafil citlivú strunu, teraz sa na nej bude musieť naučiť hrať tak, aby vznikla melódia, ktorá sa bude páčiť jemu.
„Týmto si si podpísal rozsudok smrti, ty parchant!" skríkla a vzápätí sa oborila na Williama: „Nie! Nesnaž sa ma zastaviť! Nemôže žiť s tým, že vie, kde je srdce Posledných Hľadačov mágie!"
„Viem to len ja, nik z Ligy o tom ani netuší."
„Tak to si mi to len zjednodušil," šialene sa zasmiala.
„Túto informáciu som však uložil na bezpečné miesto," a teraz prichádzal na rad bluf. „Nepovedal som o tom nášmu predstavenstvu, pretože teraz majú iné ciele, na ktoré sa sústredia a nechcel som ich rozptyľovať vašou spoločnosťou. Jedná sa však o príliš cennú informáciu na to, aby som si ju na svojej misii zobral so sebou do hrobu. Preto v prípade mojej smrti, bude poloha Prázdnej krčmy odhalená v mojej poslednej vôli."
„Si blázon," pokrútil hlavou Foster. „Kým ťa nájdu alebo si domyslia, že si mŕtvy... to bude trvať dlho. Tento tvoj plán nemá zmysel."
„A prečo nie?" začal sa znova zviechať. Nebude im ležať pri nohách. „Theodore vytvoril Prázdnu krčmu ako útočisko. Má predstavovať miesto, kam sa môžu uchýliť uctievači mágie, kde môžu započať nové pátrania a nové dobrodružstvá. A v neposlednom rade má predstavovať bezpečie. Mne je úplne jedno, kedy ju Liga nájde – dnes, zajtra, o mesiac, o rok, o desať. Čas pre mŕtveho nič neznamená. Ale pre vás, Mailys... koľko rokov sa budete obzerať cez rameno, keď sa budete vracať domov? Ako dlho bude Theodore vymýšľať nový plán, ako vás ochrániť a na koho padne vina?"
„Salem je veľký," odvetila mu na to. „Nenájdete to."
„Pravda, ale naše hľadanie sa tým zužuje z celého sveta na jedno mesto. A až Ligu prestane baviť pátrať po stopách – čo určtie prestane, lebo sú veľmi netrpezliví – tak prejdú k omnoho viac drastickej metóde. Mesto Salem môže pokojne prestať existovať. Viete, že si nevymýšľam," dodal rýchlo, keď sa k nemu Mailys naštvane priblížila.
„Vyhrážaš sa nám."
„Nie," odvetil pokojne. „Len poukazujem na to, že som omnoho viac nebezpečný mŕtvy než živý. Preto nebudem vymieňať informácie za život, ale informácie za informácie."
„Mailys, nemali by sme robiť unáhlené rozhodnutia," ozval sa William, keď nastala dlhá chvíľa ticha a jej tvár sa s naštvanej stávala ľadovo pokojnou. To nemohlo znamenať nič dobré, pretože tak vyzerala rozhodnejšie každou sekundou, ktorá uplynula.
„Nie som unáhlená," prehovorila. „Odmalička mi hovorievali, že nikdy nemám veriť ani slovu, ktoré vyjde z úst Civilizovaného. Neverím mu. Neverím, že hovorí pravdu a po jeho smrti sa nad nami roztiahne tieň hrozby. A preto," pevne zovrela rúčku biča až jej zbeleli hánky, „je pre mňa viac nebezpečný živý než mŕtvy. Pozdrav svojich ľudí v pekle, Civilizovaný," precedila pomedzi zuby a chystala sa zahnať.
„NIE!" skríkol niekto spoza neho skôr než William či Foster stihli vydať čo i len hlásku, aby ju zastavili.
Bol to rozhodný, nekompromisný, dievčenský hlas. Skupina, ktorá ho našla, vyzerala prekvapene a zvedavo. Naťahovali krky, aby na dievča lepšie videli. Ruperta obliala hrôza. Neodvážil sa otočiť. Popravde, ak by aj našiel odvahu, bál by sa pozrieť či je to naozaj pravda.
„Prac sa odtiaľto!" skríkla na ňu Mailys.
„Nie!" počul ako vykročila vpred.
Nie, nie, nie, nie. Nemo pohyboval perami. Nechoď sem. Uteč!
Lenže ona pokračovala v chôdzi. „Hovorí pravdu. Predtým, než sme odišli na misiu, mi Rupert prezradil, že do svojej poslednej vôle dopísal kruciálnu informáciu pre zničenie mágie. Neprezradil mi však, čo to bolo. Teraz to však dáva zmysel. Neklame. Jeho zabitím na seba ozaj privoláte tieň hrozby," zopakovala jej slová, čím dala najavo, že počula celý ich rozhovor. To ju musela ryšavá zazrieť v lese.
„Ak ste si blízki, môžem vyjednávať cez teba," odvetila Mailys, akoby to riešilo celý jej problém.
Dievča sa postavilo vedľa Ruperta, no on sa na ňu odmietal pozrieť. Jedna jeho časť chcela predstierať, že sa mu jeho prítomnosť iba zdá.
Zasmialo sa. „Tak si poslúž. Som žena. Pre Civilizovaných nie som nič, akoby som pre mužskú časť našej spoločnosti ani neexistovala. Vravíš, že všetci Civilizovaní majú krv na rukách. Ženy a dievčatá nie, pretože nás z našich sídiel takmer ani nepustia preč. Zabíjaj si pre pomstu a zadosťučinenie koľko len chceš. Ale ak zabiješ nevinného človeka, staneš sa monštrom a dúfam, že ťa tá vina bude sprevádzať až do pekla. Mojou smrťou nič nedosiahneš. Mala by si však vedieť, že toto nie je spor medzi Civilizovanými a Poslednými hľadačmi. Je to niečo omnoho väčšie. Nachádzame sa v hre, kde sme len obyčajnými, úbohými pešiakmi."
„Čo je to za hru?"
„Takú, v akej platia isté pravidlá. Napríklad, informácie za informácie, ako povedal Rupert," vedel si živo predstaviť, ako sa uškrnula, pyšná na seba, „Len doplnením informácií a zistením celého obrazu môžeme všetci prežiť. Čo povieš, Mailys?"
„Že si presvedčivejšia než Rupert," ozval sa namiesto nej Foster s nepredstieraným obdivom.
„Že vieš priveľa na to, že si pre vašich ľudí nezaujímavá a nepodstatná žena," odpovedala jej Mailys.
„A práve preto si nedávajú pozor, čo v mojej prítomnosti hovoria. Pravdou však ostáva, že zabiť nás nie je múdre."
„Nevie nič," prehovoril Rupert. „Nemá tu ani čo robiť. Musela ujsť zo svojho sídla a cestou sem sa pomiatla. Vynechajme ju z tejto dohody," zúfalo sa ju z toho snažil dostať. Jej slová a Mailysin výraz mu však napovedali, že zlyhal v momente, ako sa dievča objavilo.
„Nesúhlasím," pokrútila hlavou a znova sa zamerala na dievča.
Nie.
„Ako sa voláš? S kým mám tú česť?"
„Vivian Sinclair."