19.

183 16 0
                                    

Z pohľadu Ginny

„Moje nervy!" Zašomrala som keď som začula klopanie. Neochotne som sa zdvihla z gauča a išla k dverám. „Čo tu do pekla chceš?" Opýtala som sa namosúrene keď som zbadala Draca. „Klamal som ti a chcem sa priznať." Neveriacky som pokrútila hlavou. „A ja som dúfala že sú to len mojej hlúpe dohady...ale nakoniec je to pravda." Ironicky som sa usmiala a chcela som zavrieť dvere ale on ich zastavil rukou. „Prečo ma nenecháš na pokoji a nejdeš za ňou?" Opýtala som s hlbokým nádychom pretože sa mi do očí tlačili slzy. „Za kým?" Ešte sa tvári akoby nevedel o čom hovorím. „Za tou ženou!" Skríkla som po ňom naštvane. „Akou ženou?" Opýtal sa nechápavo s rozhodenými rukami. „Za tou ktorú miluješ." Zavzlykala som a skôr než som sa so slzami v očiach pozrela do tých jeho som sklonila hlavu.

„Presne to som predsa práve urobil." Zašepkal a jemne ma pohladil po tvári. „O čom to hovoríš?" Odtiahla som sa a odstrčila jeho ruku. „Milujem ťa Ginny! Si taká úžasná žena, odkedy sme sa stretli nemyslím na nič iné ako na teba. Som z toho úplne stratený, snažil som sa tomu vyhnúť ale nedokážem to." Nie, to nie je pravda. Odrazu zmenil názor? Najprv ma nechce ani pobozkať a teraz mi tu vyznáva lásku? „Choď s tým do pekla." zavrčala som cez zuby a zabuchla dvere. Porazene som sa o nich oprela a skĺzla sa na zem. Do čerta s ním! Sedela som tam ešte dlho po tom ako som počula jeho kroky odchádzať a premýšľala. Prečo mám ja takú smolu? Klame a sám to potvrdil. Stále len klame. Sú to hlúposti a ja mu na nich neskočím, nie som taká naivná!

Z pohľadu Draca

Vrátil som sa domov. Pochopil som, že som to pokazil ako sa len dalo. Ale možno to takto malo byť. Veď som to tak predsa chcel no nie? Chcel som si od nej držať odstup nechcel som žiadnu ženu. Aj keď Ginny nebola obyčajná a Pansy mala vo všetkom pravdu. Teraz už na to bolo neskoro. „Oci!" Shea zbehla zo schodov priamo mne do náručia. „Ahoj princezná." Snažila som sa usmievať aby si nič nevšimla ale vedel som že mi to dlho nevydrží. Večer keď som ju išiel uložiť do postele prišla tá otázka, ktorej som sa najviac bál. „Kedy pôjdeme za Ginny?" opýtala sa s úsmevom.

„Vieš zlatko...asi sa už s Ginny nebudeme tak často stretávať." Celý deň som premýšľal ako jej to vysvetlím. „Prečo?" sklamanie v jej hlaso ma ničilo. Čo som to len urobil? „Ginny má svoj vlastný život a my máme svoj." hlúpe vysvetlenie. Mal som radšej povedať že som totálny kretén to by bolo pravdivejšie. „Ale ja ju mám rada." „Aj ja ju mám rád ale..." snažil som sa nájsť vhodné slová ale nijaké neprichádzali. „Vieš urobil som veľa zlých vecí keď som bol mladší..." začal som opatrne. „A Ginny sa na teba kvôli tomu hnevá?" vyzvedala nechápavo. Posadila sa s plyšovým macíkom na rukách a pozorne ma počúvala. „Nie nehnevá... len si myslím že Ginny si zaslúži niekoho lepšieho s kým by mala tráviť čas. Ona bola vždy dobrá a ja som bol zlý. Rozumieš čo tým myslím?"

Shea nesúhlasne pokrútila hlavou. „Ale ak sa Ginny nehnevá na to že si bol zlý a chce s tebou tráviť čas prečo ty nechceš?" To bola dobrá otázka. „Pretože som idiot." odvetil som jednoducho. „Podľa mňa nie si a myslím že ani podľa Ginny nie." jemne som ju pohladil po blonďavých vláskoch a uložil som ju na spanie. „Kiež by si mala pravdu." „A ako vieš že nemám?" Ironicky som sa uchechtol. „Pretože som jej klamal a bol som na ňu zlý. Kričal som po nej a nepovedal som jej že ju mám rád ale namiesto toho som ušiel." Vysvetlil som sklamane. Bola to len moja vina ako to dopadlo.

Myslel som že keď sa Ginny vzdialim ochránim seba aj Sheu pred bolesťou a opustením. Namiesto toho som ublížil ešte aj Ginny, ktorú by som najradšej práve teraz držal v náručí a mohol jej povedať čo k nej naozaj cítim a prečo som z toho taký vydesený. „Tak jej to povedz teraz. Pansy hovorí že nikdy nie je neskoro ak chceš niekomu povedať že ho ľúbiš." Povedala akoby nič pričom ma prebodávala sivomodrými očami. Mojimi očami. „Ty si myslíš že Ginny ľúbim?" opýtal som sa prekvapene. „A neľúbiš?" Tvárila sa akoby tomu všetkému naozaj rozumela. Moje malé dievčatko. Kiež by to všetko bolo také jednoduché. A možno aj je len ja si to sám komplikujem.

„Čo si myslíš že by som mal teraz urobiť?" opýtal som sa zvedavo. Rozprával som sa so šesť ročným dieťaťom o tom ako si to mám vyžehliť u ženy, do ktorej som bol podľa všetkého zamilovaný. „Mal by si jej kúpiť kvety a čokoládu ako to robí Blaise keď je na neho Pansy nahnevaná." odvetila jednoznačne a ja som chápavo prikývol. To bol dobrý nápad len som pochyboval o tom že to bude stačiť. „Teraz už spi princezná dobrú noc." Povedal som vážne a zhasol som malú lampu. „Ideš za Ginny?" opýtala sa ma do tmy. „Neviem. Ty už spi. Ľúbim ťa." „Aj ja teba."

Potom som zavrel dvere a išiel do salónu kde ma čakala ohnivá whisky. Mama zase čítala nejakú knihu. Alebo v nej skôr splašene prevracala stránku za stránkou. „Nad čím premýšľaš synáčik?" opýtala sa ma mama neprítomne pričom stále hltala knihu. „Prečo odo mňa musí každá žena utiecť." Povedal som pravdivo a vypil som svoj pohárik. „Ony neutekajú Draco to ty ich odháňaš." Začínalo ma znervózňovať že ani nezdvihla pohľad od knihy ale viac ma štvalo to čo povedala. „Najprv Astoria, potom Kiara...."

„Kiara ušla pretože neprežila to čo my Draco. Narodila sa do bohatej, váženej a slušnej rodiny v Los Angeles a nikdy nepocítila cruciatus, nikdy nevidela nikoho zomrieť, nestratila nikoho koho milovala. Kiara bola dieťa a Astoria hľadala útek od tohto život, hľadala útek pred tým čo prežila lenže nech utečie kamkoľvek jej znamenie nikdy nezmizne. Nebola zmierená s jej vlastným životom tak ako aj ty preto ste odišli ale teraz si tu Draco a Ginny je tiež tu. Úplne vyrovnaná s tým čo sa jej tu stalo aj s tým kto jej to urobil. Ona od teba neodišla to ty sa ju snažíš zavrhnúť. Povedz prečo tu teraz sedíš a nejdeš za ňou? Ona vie čo si prežil a čo si zač a presne preto jej na tebe záleží pretože prežívala bolesť aj stratu a to vás spája. Nie to na ktorej strane ste vtedy stáli, pretože obaja ste boli len deti, ktoré nemohli za to kde sa ocitli." Mama zdvihla zrak a prebodla ma pohľadom. V tej chvíli som vedel čo musím urobiť.

Náš Strach Z LáskyWhere stories live. Discover now