Náš Strach Z Lásky

13.

Z pohľadu tretej osoby

„Tak fajn a teraz mi úprimne vy dvaja povedzte čo si o nich myslíte." „Pansy!" Ohriakol ju okamžite Blaise ale ona sa nedala. „No čo je? Aj slepý by to videl." Bránila sa panovačne a čakala na odpoveď Ginnyných priateľov. „Takže nie som jediná kto si myslí že medzi nimi niečo je?" odhodlala sa Allysa ako prvá. „Nič medzi nimi nie je pretože Draco je idiot a neurobí prvý krok ani keby sa mu Ginny hodila do náručia." Povedala zlomene Pansy a Blaise nanešťastie súhlasne prikývol. „A nie je to náhodou ich vec? Podľa by sme to mali všetci nechať tak. Koľko času spolu zatiaľ strávili? Nemôžeme tu vytvárať žiadne teórie a nemáme právo sa do toho miešať." Zastal sa druhej strany Harry a snažil sa ich upokojiť. „Vidíš Potter a toto je dôvod prečo som ťa nikdy nemal rád, si príliš poctivý." Zhodnotil Blaise s krútením hlavy.

„Malfoy je dospelý chlap a je to otec, myslím že je dosť zrelý a schopný robiť vlastné rozhodnutia, vie čo robí a Ginny taktiež." „Áno zlatko ale niekedy sa malé poštuchnutie..." začala Allysa opatrne a Harry ju neveriacky prerušil: „Ale no taaak už aj ty?" Len nevinne mykla plecami a okamžite všetci stíchli pretože sa ozvalo otváranie dverí. „Stavím sa s tebou o sto galeónov budú spolu." zašepkala Pansy Harrymu a on si z ňou rýchlo potriasol rukou. „Platí." Potom sa zase tvárili akoby nič.

Z pohľadu Ginny

„No čo dáte si ešte niečo?" opýtala som po príchode keď som zbadala že všetci majú prázdne poháre. „Ja už by som asi tiež šla domov, musím si ísť ľahnúť, na dnes mám dosť." Povedala Allysa a ja som ju plne chápala. Nakoniec sa teda pobrali preč aj oni dvaja. Rozlúčili sme sa a oni onedlho odišli. „A čo vy dvaja?" Nahodila som s úsmevom. „Dáme si ešte jedno víno čo povieš Ginny?" navrhla Pansy a ja som súhlasila. Na mňa ešte akosi únava nešla tak som priniesla fľašu vína a aj pivo pre Blaisea. Keď sme dopili zhodnotili sme že je čas aby sme si šli ľahnúť už aj my. Vyprevádzala som ich pri dverách a keď ma Pansy objímala na rozlúčku zašepkala mi, tak aby som to počula len ja: „Je to dobrý chlap, prosím nevzdávaj to s ním." Hneď potom sa odtiahla a spolu s Blaiseom odišli.

Nerozumela som čo mi tým chcela povedať ale došlo mi že narážala na Draca. Čo by som s ním nemala vzdávať? Veď nič nie je. Sme len kamaráti a obchodní partneri nič viac. Ani on ani ja sa o nič viac nesnažíme. Keď bol u mňa ako som strážila Rose mala som chuť ho pobozkať. Čakala som že sa to aj stane ale nestalo a odvtedy sa už nič podobné nenaskytlo takže som na to jednoducho zabudla.

Z pohľadu Draca

Sheu som uložil do postele a keď som sa šiel do svojej izby zbadal som že sa v maminej izbe ešte svieti. Jemne som zaklopal na jej dvere a keď sa ozvalo smelé „Ďalej!" Vošiel som a uvidel ju ako sedí na posteli obkolesená desiatkami kníh. „Mami čo to preboha robíš? Je skoro jedna ráno." Vrhla po mne pohľad akoby som ju obvinil že je hlúpa že to neviem. „Viem koľko je hodín miláčik, len niečo hľadám." Odbila ma akoby to malo byť jasné. „A nemôžeš to nechať na zajtra?" Skúsil som opatrnejšie. „Áno mami už idem spať." Povedala namrzene a zavrela starú knihu. „Povieš mi čo hľadáš?" Naozaj ma to zaujímalo, pretože sa správala veľmi čudne.

„Recept na koláč." Odvetila jednoducho. „A to si si kvôli tomu premiestnila do izby celú knižnicu?" Opýtal som sa nechápavo. „Áno miláčik je to veľmi dobrý recept len neviem kde je." Vedel som že z nej nič viac nedostanem a dnes nemá náladu na rozprávanie tak som jej len poprial dobrú noc a išiel som si ľahnúť.

Hneď ráno som sa rozlúčil s dcérkou aj mamou ktorá mala zase veselú náladu, ako vždy. Potešilo ma že bez problémov súhlasila že postráži Sheu celý deň keďže po práci som musel ísť k Ginny. Úprimne som sa na to tešil. Rád som s ňou trávil čas a musím uznať že mi aj chýbala keď som nebol s ňou. Preto som sa hneď po práci odmiestnil priamo pred jej byt. „Ahoj!" Povedala nadšene hneď ako otvorila dvere.

Z pohľadu Ginny

Už od rána som odpočítava čas kedy konečne Draco príde. Tešila som sa že postúpime s projektom a musím priznať že som sa tešila aj na neho. Hneď ako sa ozval zvonček vyskočila som z gauča a bežala otvoriť. Potom sme sa spolu posadili a nastalo ticho. „S čím začneme?" Opýtala som sa s úsmevom. „No povedz mi ako si to predstavuješ?" Spokojne sa oprel a nechal ma hovoriť. Bez prerušenia ma nechal hovoriť pričom ma zaujato počúval. „Takže ich pošleme na dva týždne na sústredenie s nejakým profesionálnym tímom, najlepšie po dvoch do každého tímu, podľa toho koľko ich bude a ty sa dohodneš s kapitánmi a kapitánkami aby im tam po škole zaručili miesto ak budú naozaj nadaný a samozrejme ak budú sami chcieť." Zhodnotil Draco keď som skončila a ja som súhlasne prikývla. 

„Dobre, to sa mi páči." Povedal s úsmevom. „A myslíš že sa ti podarí do toho zapojiť čo najviac tímov?" Spokojne som sa uškrnula a podala mu papier kde som napísala názvy 13stich britských metlobalových tímov prvej ligy. „Sú to všetko moji známy, všetci sa navzájom dobre poznáme predovšetkým s kapitánmi s ktorými chodím raz do mesiaca na poker. Nebol problém sa im ozvať a všetko vybaviť. Už len stačí ísť do Rokfortu a požiadať o dovolenie Mcgonagallovú." Povedala som hrdo a čakala na jeho reakciu. „Ginny Weasleyová ty si neskutočná žena, vieš o tom?" opýtal sa ma neveriacky a ja som spokojne prikývla.

„Ale keďže ani ja nijako nezaostávam dnes ráno som riaditeľke poslal list a toto je jej odpoveď...." Vytiahol zo saka list a presne mi prečítal jeho znenie: „...Vážený pán Malfoy, bude mi cťou podieľať sa na takejto skvelej príležitosti pre našich študentov. Zajtra o 9 hodine ráno nás čaká prvý otvárací zápas medzi slizolinom a chrabromilom. Verím že by vás to mohlo zaujať. Veľmi by ma potešilo opäť sa s vami stretnúť aj so slečnou Weasleyovou, i keď vo veľmi nezvyčajnej kombinácií, haha. Do skorého videnia, riaditeľka Minerva Mcgonagallová." Okamžite som sa rozosmiala a Draco na tom nebol inak. „Mcgonagallka ide s dobou, haha." Povedala som cez smiech, rovnako ako to ona napísala v liste. „Čo na to hovoríš? Pôjdeme zajtra do Rokfortu?" Nemusela sa ma pýtať dvakrát, moja odpoveď bola jasná.