Náš Strach Z Lásky

3.

Dean zmizol v dave a ja som si to priamou čiarou namierila k baru. Letia?! Čo je to vôbec za meno do pekla?! „Aké bolo udeľovanie?" „Okamžite mi nalej a dolej vždy keď bude prázdny!" Ohriakla som Charlieho ktorí ma privítal s úsmevom. „Niečo sa stalo?" opýtal sa starostlivo pričom mi odlieval ďalší pohár pretože ten prvý som už vypila. „Len ho pozdravíš a bude v poriadku! No to určite Hermiona!" mrmlala som si popod nos pričom som neprestávala s pitím whisky. „Už chápem prečo chceš odvoz." prebodla som Charlieho pohľadom a vrátila mu prázdny pohár. „Nechceš o tom hovoriť?" „Nie Charlie v tejto chvíli chcem prísť do bodu keby nebudem schopná ani chodiť nie hovoriť!" Veľmi rýchlo sa mi začala celá miestnosť rozmazávať ale v tomto momente som za to bola len vďačná.

„Bože!" zašomrala som do vankúša s príšernou bolesťou hlavy. Myslela som že sa v ten deň už viac nepohnem ale keď som vedľa seba pocítila pohyb skoro som dostala infarkt. „Moje nervy čo ty tu robíš?!" Vykríkla som zmätene. „No po tom ako som ťa sem priviezol si ma začala bozkávať no a... tak som tu." neveriacky som sa chytila za hlavu. „Pokoj ostane to len medzi nami. Dáme si kávu? Potom vypadnem a už ma viac neuvidíš." Navrhol Charlie a ja som súhlasne prikývla. Nejak sa mi podarilo prehodiť cez seba aspoň župan a ísť do kuchyne. „Ale bola to skvelá noc." Povedal do ticha Charlie s úškrnom a ja som sa neudržala a musela som sa zasmiať. „Už asi nie som tvoja hrdinka čo?" „Teraz ešte viac." povedal a začal ma bozkávať. Nie že by som sa bránila ale keď sa odtiahol došlo mi že to asi nie je najlepší nápad. 

„Počúvaj neviem či..." „Pokoj viem že to nič neznamená len si to chcem vychutnať kým to ešte trvá." žmurkol a podal mi šálku kávy. „Koľko máš vlastne rokov?" odhodlala som sa opýtať, keďže už včera mi bolo jasné že je odo mňa mladší. „19." odpovedal jednoducho. No zbohom. „Fajn si dospelý aspoň nehrozí že ma zavrú." mykla som plecami a odpila si z kávy. Dali sme si spolu ešte raňajky a on si potom zobral svoje veci, vrátil mi kľúče od auta a chystal sa na odchod. „Charlie daj mi svoje číslo." poprosila som ho keď si obúval tenisky, pričom som mu podávala môj mobil. „Takže to nie je úplne zbohom?" opýtal sa prekvapene. „Nie, čo sa týka toho čo sa stalo v noci tak áno ale inak nie." Uistila som ho a potom sme sa rozlúčili.

Pre Merlina ja som naozaj šibnutá. O tomto Hermione radšej nepoviem, teda možno aspoň mi už dá pokoj že som sa ešte nepreniesla cez Deana. Od nášho rozchodu je Charlie prvý chlap s ktorým som spala alebo sa vôbec bozkávala čiže to je podľa mňa dosť veľký pokrok. Išla som sa osprchovať a dala som sa dokopy, obliekla som si čierne krátke šaty a vyrazila na ministerstvo. Dúfam že tam Harryho zastihnem, že nie je na nejakom zásahu. Po celý čas som mala na očiach slnečné okuliare keďže ma stále bolela hlava. „Ťažká noc?" Prečo má každý tendenciu ma stále oslovovať keď mi stojí za chrbtom? „Videl si čo som pila?" „Áno videl." odpovedal jednoducho. „No tak sa nepýtaj." odbila som unavene. po toľkej whisky by bolo zle aj hypogrifovi. 

„Ideš sa priznať za zneužitie maloletého?" opýtal sa uštipačne. Kde v pekle je ten výťah??? „Videl som ako si odchádzala s tým chlapcom od baru." On neprestane rýpať však? „Volá sa Charlie a má 19!" odbila som ho namrzene. „Tak to si to dala tesne." „Aký máš do riti problém?!" oborila som sa na neho naštvane, nemala som náladu na tieto sprosté reči. „Nemám žiadny problém len ma baví si z teba uťahovať keď sa nad tým tak rozčuľuješ." zasmial sa a výťah pred nami sa konečne dostavil! Nanešťastie bol prázdny a boli sme v ňom len my dvaja.

„Kam ideš?" zavrčala som pomedzi zuby. „Potrebujem prihlásiť zmenu adresy." stlačila som šieste poschodie. Ja idem na ôsme na oddelenie aurorov, čiže to bude dlhá spoločná cesta... „Ocenila by som keby si pred nikým nehovoril o Charliem." povedala som s nádejou do ticha. „Neboj sa nemám to za potrebu, Je to tvoja vec si predsa dospelá a slobodná žena, mimochodom ten rozchod ma mrzí videl som to v novinách a aj ako si sa včera tvárila pri rozhovore s Thomasom." bola som rada že bude diskrétny aj keď som sa na to nemohla spoľahnúť. Ale prekvapilo ma že povedal že ho to mrzí... „Nemusí ťa to mrzieť je to tak lepšie a navyše mohla som za to ja." priznala som zmierene. Dnes sa cítim podozrivo zmieraná s touto situáciou aj keď som o tom ešte včera nemohla ani počuť. 

„Ako to? Zdá sa že ty si z toho zdrvená viac než on nato že si to ukončila ty." opýtal sa nezaujato. Neviem prečo sa pýtal a neviem prečo som vlastne odpovedala. „Bol to pekný vzťah taký aký bol ale ja som nebola pripravená to nijak posúvať. Požiadal ma o ruku a ja som ho odmietla." „Šieste poschodie." ozval sa výťah a dvere sa otvorili. „Vystupuješ." povedala som rázne napriek jeho prekvapenému výrazu. Skôr než som sa stihla spamätať vystupovala som aj ja. Po mojom zaklopaní sa takmer okamžite ozvalo hlasné: „Ďalej!" „Ahoj Harry." Pozdravila som a jemu sa na tvári ihneď objavil úsmev. „Ginny tak rád ťa vidím!" Hneď vyskočil a tuho ma objal.

„Posaď sa dám ti niečo?" pokrútila som hlavou a sadla si oproti nemu. Mal veľmi peknú veľkú kanceláriu. Na stole som zbadala tri fotky. Na jednej bol on a Allysa, na druhej bol s Ronom a Hermionou asi v štvrtom ročníku na Rokforte a na poslednej bol so mnou. Dala som mu ju keď začal pracovať ako auror, netušila som že ju naozaj ešte má a takto pekne vystavenú. „Chcem ťa požiadať o láskavosť." povedala som narovinu. „Dobre o čo ide?" opýtal sa spokojne. Harry patril medzi  priateľov na ktorých som sa jednoznačne vždy mohla obrátiť. Povedala som mu o včerajšom večeri a o Charliem a aj on našej spoločnej noci. Harry sa nad tým len smial že som šialená ale bola som veľmi potešená keď sľúbil že pre Charlieho niečo vymyslí a ozve sa mu. Dala som mu jeho číslo a dala sa na odchod.

„Mimochodom vieš koho som tam včera tiež stretla?" spýtavo zdvihol obočie. „Draca Malfoya. Vlastne je tu na ministerstve išla som s ním vo výťahu, vraj sa vrátil z Ameriky a teraz zase býva tu." Harry bol veľmi prekvapený keď som ho spomenula. „Nevidel som ho od jeho súdu....zmenil sa?" „Áno, vlastne celkom dosť. Ale stále by si ho spoznal na prvý pohľad." povedala som s úškrnom a Harry to hneď pochopil. Malfoy a jeho vlasy boli neprehliadnuteľný.