Náš Strach Z Lásky

4.

„Do riti!" zanadávala som keď moje auto asi po piaty krát nechcelo naštartovať. Nemohla som sa odmiestniť ani auto opraviť kúzlom pretože všade bolo príliš veľa muklov. Naštvane som rukami udierala do volantu. Vystúpila som a aby toho nebolo málo, kopla som do kolesa. „HEJ!" prekvapene som sa otočila za už veľmi dobre známym hlasom. „Potrebuješ odvoz?" Tento deň je čoraz zaujímavejší. „Áno, nejde naštartovať." „Sadaj." nabádal ma a otvoril dvere spolujazdca. Zobrala som si kabelku, zamkla auto a rýchlo prebehla na druhú stranu cesty, kde som nasadla do drahého veľkého Royce Rolls. „Vďaka." „Niet za čo, kam ťa odveziem?" opýtal sa milo. Bolo to zvláštne. Poznali sme sa dosť dlho a pritom vôbec.

„Domov." Zamrmala som popod nos a zničene som pozerala z okna. Prekliate auto! „Naviguj ma, len si ešte urobíme medzizastávku." Chápavo som prikývla a zase zavládlo ticho. „Prečo si sa vrátil? Do Anglicka?" Opýtala som sa aby reč nestála. „Kvôli mame a priateľom. Potrebujem ich pomoc je pre mňa zložité byť teraz na všetko sám keďže chodím stále do práce a jednoducho nestíham." Vysvetlil mi ale akosi som nechápala čo vlastne nestíha a akú pomoc potrebuje. „Pansy už som dole pošli ju." Povedal do telefónu a znova odložil svoj telefón.

Odrazu sa otvorili zadné dvere a vedľa mňa sa objavili dva blonďavé copy. „Ahoj!" Povedalo dievčatko so širokým úsmevom. „Ahoj." Odzdravila som prekvapene. „Shea (Šea) sadni si normálne a zapni si pás." Prikázal jej Malfoy a ona okamžite poslúchla. „A ty si kto?" „Shea!" Ohriakol ju okamžite. „Pardon." Povedala ospravedlňujúco. „To je Ginny kedysi sme spolu chodili do školy. " Vysvetlil jej pokojne. S úsmevom som sa na ňu otočila. Jej oči sa okamžite rozžiarili. „Ty si chodila do Rokfortu do akej fakulty?" Vyzvedala rýchlo. „Chrabromil." „Ja chcem ísť do slizolinu ako môj ocka, babka, teta Pansy a ujo Blaise..." Kým stihla povedať ďalších desať mien Malfoy ju zastavil. „Dobre myslím že to chápe."

„Ty si ale ešte malá na Rokfort nie? Koľko máš rokov?" Opýtala som sa milo. „Sešť." „Tak to máš ešte čas." Zhodnotila som a zase som pozerala pred seba. „Ty si ockova frajerka?" Opýtala sa odrazu a Malfoy okamžite prudko pribezdil tak že s nami prudko trhlo. „Nie nie je." Odpovedal napäto keď sa z toho šoku rýchlo spamätal. „Škoda si pekná a milá." Povedala akoby nič a venovala sa svojmu plyšovému mackovi. „Shea toto sa nepatrí." Napomenul ju ale ona si z toho ťažkú hlavu nerobila. „Prečo nie? A prečo spolu nechodíte? Mne sa páči." Začínala som veľmi ťažko udržiavať smiech zatiaľ čo Draca to privádzalo do zúfalstva. „Shea za to že sa s niekým raz stretnem neznamená to že spolu musíme chodiť a to že sa tebe páči je síce super ale takto to nefunguje." Snažila som sa pokojne dýchať ale to sa jednoducho nedalo.

„Ocko ja už nie som malá viem ako to funguje." Povedala vážnym hlasom a on sa na ňu otočila s veľmi prekvapený výrazom. „Ale nehovor a to ti povedal kto? Pansy?" Opýtal sa mrzuto a ona spokojne prikývla. „Najprv ju musíš pozvať na večeru a potom si musíte dať pusu až potom spolu môžete chodiť." Draco sa otočil späť k ceste pretože preskočila zelená. „A nepozveš..." „Nie Shea nepozvem ju na večeru a už dosť k tejto téme." Povedal prísne a aj keď sa tá malá nadychovala pre ďalšiu otázku, ostala už ticho. „Ako veľmi ľutuješ že si mi ponúkol odvoz?" Šepla som s úškrnom a on ma okamžite prebodol pohľadom. „Veľmi." Zavrčal a pevne zvieral volant. „Tu zastav." Ukázala som na vchod niekoľko metrov pred nami. „Ďakujem, bolo to veľmi príjemné." povedala som zo smiechom a videla som ako aj jemu šklbe kútikmi úst. „Ahoj Shea." pozdravila som dievčatko a vystúpila som z auta. Predtým ako som vošla do vchodu som ešte jemne zakývala a na moje počudovanie aj Draco jemne zdvihol ruku na pozdrav.

Z pohľadu Draca

„Vysvetlíš mi čo to malo znamenať Shea?" opýtal som sa jej okamžite ako Ginny zmizla z dohľadu. „Len som bola zvedavá." zamrmlala potichu. „Princezná nemôžeš sa cudzej osoby pýtať prečo spolu nechodíme." Snažil som sa jej vysvetliť tak aby to pochopila a podobná situácia sa už viac nezopakovala. „Ale veď ona nie je cudzia. Je to tvoja kamarátka." „Nie je to moja kamarátka je len známa a pokazilo sa jej auto tak som jej ponúkol odvoz domov to je všetko miláčik. A už o žiadnych frajerkách nechcem ani počuť jasné?" Opýtal som sa s úsmevom a ona prikývla. Je to len dieťa ona tomu ešte nerozumie aj keď je rozkošné ako sa snaží. Ja a Ginny Weasleyová no to určite. Tak tá by o mňa nezakopla ani náhodou, samozrejme niet sa čomu čudovať. Aj keď musím uznať že sa z nej stala naozaj pekná a veľmi úspešná žena. Popravde by som ju možno aj rád skúsil niekam pozvať ale odpoveď je viac než jasná.

Keď sme dorazili do Wiltshire bola už tma a mama nás netrpezlivo čakala. „Ahoj princeznička moja!" privítala Sheu so širokým úsmevom. „A ty si čo taký zamyslený zlatko?" opýtala sa pričom ma tuho objala. „Nedáme si čaj?" navrhol som pričom som rozmýšľal čo mám mame povedať. Je to zvláštne ale moja mama bola naozaj človek na ktorého som sa mohol obrátiť úplne zo všetkým a chápala ma niekedy viac ako priatelia. Uložil som malú do postele a išiel za matkou do salóna kde už sedela pri krbe a nalievala čaj. „Ide o nejakú ženu?" opýtala sa aj keď odpoveď už poznala. „Čo mi čítaš myšlienky?" opýtal som sa vyhýbavo. „Takýto výraz si mal naposledy keď si stretol Sheinu mamu. Tak ktorá je tá čo ti pobláznila hlavu?" S úsmevom mi podala šálku a obaja sme sa zapozerali do ohňa.

Povedal som jej o dnešnej ceste auto s Ginny a čakal na jej reakciu. „Tebe teraz tá predstava niekam ju pozvať láka." prikývol som. „Tak prečo to neurobíš?" opýtala sa nechápavo. „Mami tá žena ma neznáša. Pamätá si ma ako príšerného grázla a nepriateľa jej rodiny, v žiadnom prípade so mnou nikam nepôjde." Pripomenul som jej dôležité skutočnosti ale ona sa aj tak nedala presvedčiť. „Keď je to také stratené prečo nad tým stále uvažuješ?"